Posledný valčík pre svet a Európu

Tak, priatelia, aby sme neboli len takí vážni, keď sme vlastne už hodili kockami …i prekročili rieku, hranice, ktoré neradno prekračovať, poďme si zaspievať. Poďme si zatancovať. Pieseň R. Grigorova je na záver textu…
Prešiel som sa trochu po meste, spravil pár fotiek, bolo ideálne počasie. Teraz sledujem text piesne, ktorú si s Vami zaspievam, a teraz dokončím i oslavnú báseň na prácu tých, ktorí sa vždy zodpovedne poradia. ..Ako som stihol letmo pozrieť, už sú nastúpení na tlačovkách, už to je v archíve, tak predpokladám, že sa stalo to, čo sa bežne deje, keď to je takto rozdané. … Niekde to začína a inde to končí…
Dnes deti plačú
a matky tušia prečo.

Národ je v hriechu
zbabelo v exile.
Opica, dezolát,
smeje sa na strome.
Boh je v srdci človeka.
V tom strede sveta.
stále nám tíško znie:
„STOP, USA army.“.
Len:
„STOP, USA army.“

Dole už nemôže.
Opica na strome,
Skučí i jačí.
Ježí sa
v nejakom kŕči

Niekomu preskočí,
iný len tancuje,
S potleskom na stole
tvári sa zúfale.
Len si tak jačí.

S úsmevom širokým
dreveným úbohým
sileným –
priateľom zbabelo
skúša sa brániť.
Hudba však nekončí,
ťuká si na čelo,
zúrivo plesá,
znie,
veď nie je v raji.
Veď, každé zviera tuší, vie,
že s takýmto priateľom
len falošný hráč prežije.
Len človek mieru
má cnosť i mieru.
Inde si poklad nosí,
na kopci tancuje,
z vatry sa raduje,
s inými žartuje,
inde sa teší.
Na Tatry vysoké
občas tiež i hľadí.
Zapíska, zapeje
a chuťou
zvýska: „Juj!!!“.

Na plese šialencov
zábava graduje,
Faust a i Mefisto
to vieme na čisto
inde sa rýmuje,
onakých teší….

Ten tanec posledný
ten tanec so smrťou
Yankee snáď miluje?!

Teda, keď dotancujete, dospievate,…že už sme tu s riadnou národnou radou i s riadnou obranou… odporúčam prečítať si toho Fausta od geniálneho autora (J. W..Goethe:-) Nech to tu stojí za to…
„Niekomu preskočí,
do neba pôjdeme
S Európou v náručí…“

(Text tejto „básne“, či skôr piesne, do tanca na plese šialencov je voľne inšpirovaná dávnejšou piesňou Posledný valčík pre Európu (R. Grigorov a skupiny MIDI, s ktorou úspešne súťažili na Bratislavskej lýre (1986) Znalci vedia, že i Robo Grigorov má rád indiánov. Šedý vlk….
a ešte jedna sa mi sama „spustila“, veď na to sú big dáta, algoritmy, žiadna náhoda pri umelej inteligencii, ktorá je na tepe doby:
A zvykne sa i Poccta Majakovskému „spustiť“, ako spomienka na tú nežnú revolúciu…Keď bol ešte nejaký dojem ..keď sme akosi naivne „išli“ podľa nôt…
Práve – dodatok – pozerám !zdôvodnenie“ našej pani prezidentky SR, že nenašli v Ústave SR nič konkrétne, o čo by sa mohli oprieť, keby dali zmluvu posúdiť na ˇUstavny súd SR. TAk nel námatkovo, pozrel som si a hneď úvod: “