Denník N

Posledný valčík pre svet a Európu

Tak, priatelia, aby sme neboli len takí vážni, keď sme vlastne už hodili kockami …i prekročili rieku, hranice, ktoré neradno prekračovať, poďme si zaspievať. Poďme si zatancovať. Pieseň R. Grigorova je na záver textu…
Prešiel som sa trochu po meste, spravil pár fotiek, bolo ideálne počasie. Teraz sledujem text piesne, ktorú si s Vami zaspievam, a teraz dokončím i oslavnú báseň na prácu tých, ktorí sa vždy zodpovedne poradia. ..Ako som stihol letmo pozrieť, už sú nastúpení na tlačovkách, už to je v archíve, tak predpokladám, že sa stalo to, čo sa bežne deje, keď to je takto rozdané. … Niekde to začína a inde to končí…

 

Dnes deti plačú

a matky tušia prečo.

Národ je v hriechu

zbabelo v exile.

Opica, dezolát,

smeje sa na strome.

Boh je v srdci človeka.

V tom strede sveta.

stále nám tíško znie:

„STOP,  USA army.“.

Len:

„STOP, USA army.“

Dole už nemôže.

Opica na strome,

Skučí i jačí.

Ježí sa
v nejakom kŕči

Niekomu preskočí,

iný len tancuje,

S potleskom na stole

tvári sa zúfale.

Len si tak jačí.

S úsmevom širokým

dreveným úbohým

sileným –

priateľom zbabelo

skúša sa brániť.

Hudba však nekončí,

ťuká si na čelo,

zúrivo plesá,

znie,

veď nie je v raji.

Veď, každé zviera tuší, vie,

že s takýmto priateľom

len falošný hráč prežije.

Len človek mieru

má cnosť i mieru.

Inde si poklad nosí,

na kopci tancuje,

z vatry sa raduje,

s inými žartuje,

inde sa teší.

Na Tatry vysoké

občas tiež  i hľadí.

Zapíska, zapeje

a chuťou

zvýska: „Juj!!!“.

Na plese šialencov

zábava graduje,

Faust a i Mefisto

to vieme na čisto

inde sa rýmuje,

onakých teší….

Ten tanec posledný

ten tanec so smrťou

Yankee snáď miluje?!

Teda, keď dotancujete, dospievate,…že už sme tu s riadnou národnou radou i s riadnou obranou… odporúčam prečítať si toho Fausta od geniálneho autora (J. W..Goethe:-) Nech to tu stojí za to…

„Niekomu preskočí,

do neba pôjdeme

S Európou v náručí…“

(Text tejto „básne“, či skôr piesne, do tanca na plese šialencov je voľne inšpirovaná dávnejšou piesňou Posledný valčík pre Európu  (R. Grigorov a skupiny MIDI, s ktorou úspešne súťažili na Bratislavskej lýre (1986) Znalci vedia, že i Robo Grigorov má rád indiánov. Šedý vlk….

a ešte jedna sa mi sama „spustila“, veď na to sú big dáta, algoritmy, žiadna náhoda pri umelej inteligencii, ktorá je na tepe doby:

A zvykne sa i Poccta Majakovskému „spustiť“, ako spomienka na tú nežnú revolúciu…Keď bol ešte nejaký dojem ..keď sme akosi naivne „išli“ podľa nôt…

 

Práve – dodatok – pozerám !zdôvodnenie“ našej pani prezidentky SR, že nenašli v Ústave SR nič konkrétne, o čo by sa mohli oprieť, keby dali zmluvu posúdiť na ˇUstavny súd SR. TAk nel námatkovo, pozrel som si a hneď úvod: “

My, národ slovenský,
pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť,
v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy,
vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie,
spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky,
v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi,
usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity,
teda my, občania Slovenskej republiky,
uznášame sa

prostredníctvom svojich zástupcov“

Teda ide o deklaráciu, že ide o demokraciu, o mierové snahy spoločnosti, občanov SR a o takto formulovaný čin. O tom, že chce íst do vojny niektorá politická strana v rámci politického boja, v rámci volieb, nevravel nik. Nemá teda žiadny mandát na to žiadny člen vlády. Lebo moc pochádza od občana SR a je to len prenesená právomoc, konať vo verejnom záujme a v súlade so zákonom, s Ústavou SR…. A podpis tejto zmluvy z nás automaticky robí jednu zo strán konfliktu. Nevidím tu väčší rozdiel v tom, čo sa v rámci „veľkej lži“ hovorili o vojne vo Vietname – a v „boji“ občanov USA proti nej, a týmto, k čomu sa hlásime. Nechcem byť osobne na tejto strane, na strane lži. Nechcem ani víziu permanentnej vojny a boja za demokraciu  štýle „étosu“ spoločnosti z románu 1984. Už je toho dosť. Verím, že dobro a pravda, udržateľnosť života, zvíťazí…vždy zvíťazila…i logika i cit…

Teraz najčítanejšie