Denník N

Prečo sa obranná dohoda stala celospoločenskou témou

Obranná dohoda medzi Slovenskou republikou a USA (DCA) sa stala za pár dní celospoločenskou témou. Čo by nebol problém, ak by spoločnosť vedela svoje názory formovať na základe faktov a argumentov subjektov, ktoré sú v téme znalé. Namiesto toho sa z DCA stala celospoločenská téma na vytĺkanie politických bodov.

O čom je obranná dohoda

Dohoda o spolupráci v oblasti obrany (angl. Defense Cooperation Agreement – DCA) je rámcová dohoda, ktorá realizuje spoluprácu v oblasti obrany medzi USA a spojencami. Takúto dohodu či obdobnú statusovú dohodu má celkovo 23 krajín NATO, z toho 17 krajín EÚ.

Obranná dohoda medzi Slovensku republikou a USA právne dohaduje rámce a právne postavenie príslušníkov ozbrojených síl USA na území Slovenskej republiky. Rovnako tak ukotvuje právne postavenie rodinných príslušníkov, dodávateľov a iných osôb podieľajúcich sa na plnení úloh ozbrojených síl USA na našom území.

Dohoda vychádza dnes už z veľmi starej dohody NATO SOFA, ktorá prijatím v roku 1951 upravuje status ozbrojených síl na území krajín NATO. Dohoda NATO SOFA je v mnohých smeroch zastaralá a nereflektuje aktuálne potreby statusu ozbrojených síl, preto dohoda DCA upravuje a prispôsobuje tieto podmienky pre fungovanie na území Slovenskej republiky.

Ako už bolo spomenuté, dohodu DCA či obdobnú statusovú dohodu má 23 krajín NATO, z toho 17 krajín EÚ. Dohody sú spravidla veľmi podobné, avšak v mnohých bodoch je DCA dohodnutá so Slovenskou republikou presnejšia a exaktnejšia ako s inými štátmi. Porovnanie medzi DCA niektorých krajín, hlavne našich blízkych susedov nájdete na stránke Ministerstva obrany Slovenskej Republiky.

Kto vyjednáva o dohode

O dohode ako takej vyjednáva viacero subjektov na oboch stranách. Samostatnou etapou je pripomienkové konanie, počas ktorého sa subjekty relevantné k povahe dohody majú možnosť vyjadriť k dohode. A napriek tomu, že tieto subjekty sú povinne pripomienkovacie, neznamená to, že musia k dohode vzniesť pripomienky. Pojem povinne pripomienkovací subjekt iba vymedzuje povinnosť v prípade takejto dohody informovať, že sa môže k takejto dohode vyjadriť.

Je bežnou praxou, že pokiaľ povinne pripomienkovací subjekt nemá relevanciu k dohode, pripomienky nezadáva s komentárom, že nie je vecne účinný v danej veci, a teda nemá pripomienky. Takýto štandard pri medzinárodných dohodách či zmluvách funguje bežne už niekoľko rokov.

Dohoda ako taká je rámcová, teda udáva rámce neskorších dohôd a dodatkov, ktoré bližšie špecifikujú jednotlivé úkony medzi Slovenskou republikou a USA. Nie je teda pravda, že DCA schvaľuje otvorený priestor pre ozbrojené sily USA, a to v neobmedzenom množstve a bez pravidiel.

Kto sa má vyjadrovať k dohode

Ako už bolo spomenuté vyššie, k obrannej dohode medzi Slovenskou republikou a ozbrojenými silami USA je možné podať pripomienky či vyjadrenie. Medzi bežné subjekty ktoré sa vyjadrujú k takýmto dohodám, sú ministerstvá, úrady pre dozor (v tomto prípade napríklad jadrový dozor), hygienické ústavy (ktoré analyzujú riziká spojené so zdravím občanov) či rôzne poradné úrady.

K samotným dohodám majú možnosť vyjadriť sa aj iné subjekty, ako aj samotná verejnosť. Všetky pripomienky sú následne buď prijaté na zapracovanie, alebo odmietnuté. Prípadne o ich prijatí vzniká diskusia – či už spoločenská, medzirezortná, alebo interná.

Dohody, akou je DCA, sú bežne prijímané a podpisované a boli aj v minulosti. Vo všetkých prípadoch sa k takýmto dohodám vyjadrovali vecne pôsobné subjekty a to najmä ministerstvá a úrady dohliadajúce nad vecne pôsobiacimi časťami dohody.

Kto sa vyjadruje k dohode

Fakt o tom, kto sa vyjadruje k obrannej dohode s ozbrojenými silami USA, sa delí na 2 celky. Prvým je pripomienkové konanie, kde sa do pripomienok zapojilo niekoľko subjektov, ktoré boli následne odmietnuté z dôvodu nie vecného pôsobenia subjektu. Medzi tieto subjekty sa zaradila aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky. Tá do systému zadala celkom 35 pripomienok k obrannej dohode. Ministerstvo všetky tieto pripomienky odmietlo s odôvodnením, že ich povaha nemá vecnú pôsobnosť v pôsobnosti generálnej prokuratúry. Išlo napríklad o pripomienky týkajúce sa hluku na letiskách či chýbajúci zákaz dovozu jadrových zbraní.

Vo faktickom odôvodnení Ministerstva obrany Slovenskej republiky bolo deklarované, že mnohé z pripomienok prislúchajú iným úradom a mnohé z pripomienok už sú deklarované v iných medzinárodných dohodách. Teda napríklad hluk lietadiel by podľa vecnej pôsobnosti mal riešiť Úrad hlavného hygienika napriek tomu, že normy pre hlučnosť sú už dnes definované. Rovnako tak chýbajúci zákaz dovozu jadrových zbraní je pre dohodou irelevantný, keďže medzinárodná dohoda o jadrových zbraniach už takéto umiestňovanie zakazuje.

Druhým celkom je politická obec, podnikateľská obec či verejnosť. Mnohí politici či politické strany sa k dohode vyjadrujú vecne a v argumentačnej rovine. Tak ako aj v iných témach, ktoré dokážu zbierať politické body, sa však do diskusie zapojili politici a strany, ktoré v dohode DCA vidia primárne možnosť vzbudiť vášne na emočných témach, ktoré rozdeľujú spoločnosť.

Medzi takéto subjekty patrí napríklad strana Smer-SD, Hlas-SD, ĽSNS či Republika. V prípade posledných dvoch je téma USA hlavnou témou politického diskurzu, vďaka čomu tieto strany pravidelne získavajú voličov na základe ich absolútneho odmietania politiky či čohokoľvek iného spojeného s USA. V prípade Smeru-SD či Hlasu-SD je situácia bizarnejšia o ten rámec, že obe strany boli súčasťou negociácie zmluvy ešte počas ich vládnutia. DCA totiž začala vyjednávať vláda Róberta Fica. A napriek tomu, že dnes dohodu jednoznačne odmietajú a reflektujú ju ako zbytočnú, ba dokonca nebezpečnú, sám minister Gajdoš za ich vlády takúto zmluvu podporoval a nevidel v nej problém. Jediný prakticky trváci subjekt v tomto prípade je SNS, ktorá svoj názor nezmenila ani počas vlády, ani počas fungovania v mimoparlamentnej opozícii. V tomto smere odporúčam pozrieť si reláciu O 5 minút 12, v ktorej o obrannej dohode diskutoval Róbert Fico a Ivan Korčok.

Mimo politických strán sa však k dohode začali vyjadrovať aj subjekty, ktoré nemajú pripomienkové právo, avšak ani nie sú vecne účinné k detailom obrannej dohody. Ide napríklad o odborové zväzy či ekonomické a podnikateľské kluby. Aj keď existuje akési mierne spojenie medzi týmito subjektami a dohodou, i keď na veľmi všeobecnej úrovni, subjekty sa vyjadrujú primárne k tomu, prečo takáto dohoda má existovať a aké bezpečnostné riziká môže prinášať. Týka sa to tém, ktoré vďaka neznalosti problematiky daných subjektov vôbec nemajú byť predmetom ich vyjadrovania sa.

V ideálnom svete by tak k obrannej dohode s USA vzniklo niekoľko profesionálnych panelov, na ktorých by sa vecne a argumentačne diskutovalo o dohode. V takýchto paneloch by mali svoje zastúpenie aj spomínané ekonomické, politické či verejné obce, avšak s naštudovanou dohodou a vecnými, argumentami podloženými pripomienkami. V tomto prípade by nebolo potrebné, aby sa každý jeden subjekt – väčšinou neznalý problematiky – vyjadroval k dohode, pretože by bol jeho hlas zastúpený dostatočne erudovanou zložkou v paneli.

U nás však, naopak, vyjadrenia lietajú z každej strany. Väčšina vyjadrení drží diskurz a naratív určený politickými stranám, ktorých elementárnym cieľom je získať politické body na polarizujúcej téme. Nedá sa totiž inak vysvetliť, že ani po niekoľkých diskusiách odborníkov používajú hlavne politici stále rovnaké už vyvrátené argumenty na posilnenie svojho hlasu.

Preto nie je problém to, že sa z obrannej dohody stala celospoločenská téma, problém je fakt, že sa z dohody stala politická téma s primárnym cieľom vytĺkania politických bodov.

Dezinformácie o dohode

Dohoda znamená stratu suverenity Slovenskej republiky

Dohoda už v samotnej preambule hovorí, že: „Takáto spolupráca je založená na plnom rešpektovaní suverenity každej Strany a vzájomných záväzkov Strán vyplývajúcich z iných medzinárodných dohôd vrátane Charty Organizácie Spojených národov“.

Ozbrojeným silám USA odovzdávame celé letiská Sliač a Kuchyňa

V článku 2, odsek 6 sa jasne definuje, že USA bude využívať iba tie časti dohodnutých objektov (letísk), ktoré určí Slovenská republika. Všetky ostatné objekty či časti objektov sú naďalej používané výhradne silami Slovenskej republiky, prípade spoločne po dohode.

Lietadlá ozbrojených síl USA budú môcť lietať vzdušným priestorom, tankovať, vzlietať či pristávať bez pravidiel a svojvoľne.

Článok 11, odsek 1 jasne hovorí, že lietadlá, plavidlá a vozidlá ozbrojených síl USA sa môžu voľne pohybovať po území SR pri dodržaní pravidiel zákonov, bezpečnosti a prevádzky. Rovnaké pravidlá ako určuje ICAO pre verejnú prepravu, určujú rámcové zákony to, ako sa správajú vládne zložky (medzi nimi aj lietadlá) iných krajín pri vstupe na územie SR. Teda platí, že vojenské lietadlá, ktoré budú chcieť vstúpiť do vzdušného priestoru SR či použiť letisko SR, musia dostať jednorazové povolenie obsahujúce detaily úkonu presne tak, ako je tomu aj doteraz.

USA sem na základe obrannej dohody môžu povolať kedykoľvek akékoľvek množstvo vojakov a to aj bez vedomia SR.

Opäť sa ide o doložku, ktorá by porušovala naše právo. Každý vstup vojakov na územie SR musí schváliť parlament. Rámcová dohoda nie je nadradená zákonom, preto je toto tvrdenie nezmysel. Tak ako doteraz každý vstup a pobyt iných vojsk na území SR podlieha schváleniu parlamentom.

Objekty, ktoré prenecháme ozbrojeným silám USA, ostávajú v ich vlastníctve

Nie je pravdou, že ostávajú v ich vlastníctve. Avšak pravdou je, že k objektom, ktoré budú používať ozbrojené sily USA na skladovanie, cvičenie či inú činnosť, nebudú pre ozbrojené sily SR prístupné. Týka sa to medzinárodného procesu, ktorý je bežný aj pre vojská SR pri plnení misií v zahraničí. Napríklad zbrane, munícia či technické zabezpečenie armády SR na Cypre či v Afganistane nie je prístupná domácim vojskám, keďže ide o majetok a vojenské zabezpečenie inej armády.

Ozbrojené sily USA môžu na naše územie priviesť akékoľvek zbrane, a to aj jadrové, bez našeho vedomia

Článok 11, odsek 4, odkazujúci na odsek 1 jasné hovorí, že: „Príslušné orgány Strán spolupracujú spôsobom, ktorý je v súlade s relevantnými ustanoveniami odseku 1 tohto článku, a to aj pokiaľ ide o prepravu zbraní, ťažkého vybavenia a nebezpečných materiálov na území Slovenskej republiky.“

Nie je teda pravda, že by ozbrojené sily USA mohli priniesť akékoľvek zbrane či vybavenie a nebezpečný materiál na územie SR. Rovnako tak nie je možné na naše územie priniesť jadrové zbrane. Išlo by o rozpor s medzinárodnými dohodami, ktoré SR podpísala.

Ako povedal pán Blaha, „americký vojaci sem prídu znásilnovať naše dcéry a my s tým nemôžeme nič robiť“

Tento scestný výrok sa upriamuje na fakt, že trestné činy do 3 rokov podľa práva SR budú v jurisdikcií USA. Čo je fakt, až na maličkosť, ktorá ustanovuje, že akýkoľvek trestný čin týkajúci sa občana SR, majetku občana SR či majetku SR je automaticky riešený v jurisdikcii SR. Aj to len tie trestné činy a ich podozrenia, ktorých trestná sadzba neprekračuje 3 roky. Rovnako tak je fakt, že sa zmluvou SR vzdala diskrečnej právomoci, avšak hneď nato sa v článku 12 odsek 1 jasne hovorí, že túto právomoc môže SR vziať späť.

V skratke teda, ak sa pobijú dvaja americký vojaci v sklade munície, ide o akt, ktorý bude riešiť USA v jurisdikcii USA. Ak vás pred základňou napadne opitý vojak americkej armády, automaticky preberá právomoc Slovenská republika podľa našej jurisdikcie.

Dohoda je neodvolateľná

DCA ako rámcová dohoda je podpísaná na 10 rokov. Je pravdou, že počas týchto 10 rokov nie je možné zmluvu odvolať. Slovenská ústava však počíta s prípadmi, keď takúto zmluvu je možné zrušiť, a to ústavným zákonom. Preto nie je pravda, že je dohoda neodvolateľná. Dohoda nesmie porušiť ústavu SR a keďže zrušenie takejto dohody je v súlade s ústavou, nie je možné, aby bola neodvolateľná.

Teraz najčítanejšie

Jakub Bajzath

Programátor, člen Progresívneho Slovenska a už niekoľko rokov politický nadšenec. Občas sa snažím s istou dávkou realizmu a pragmatizmu komentovať dianie v politike.