Denník N

Jedna ruža nevädne (Malý princ)

Áno, zvyknem dávať také „série“ troch blogov v nejakej fáze a aj som predtým písal, že všetko podstatné som už napísal (že už nebudem (predsavzatie grafoman porušil…)). Áno, toto je štvrtý text a je to len impulz na fenomén, ktorý sa javil.

 

Kytice ruží vo váze na stole. Jednu sme odobrali z jednej spoločnej vázy, aby bol „správny počet“. A keďže v zime ide o ruže, ktoré sa majú skôr predať, teda povrchovo ladia kupujúcemu a chvíľu tešia, podobne ako „zdravé kone“ kedysi na trhoch, tak nikdy v januári dlho nevydržia.

Preto zaujalo, že tá jedna ruža, ktorá je v inom prostredí, s inými podmienkami, inak ovplyvňovaná „procesmi“, tá je ok. A ostatne akosi už skolonené k zemi…

Teda pripomína mi to to, čo tu žijeme dnes. Kedy si niekto povie, v rámci „kritického myslenia“, že: „Kto to hovorí?“

„Čo na to môj líder!?“ (Môj baran – v mojom stáde, ktorého sa cítim byť členom, ktoré mi potvrdzuje moje názory a dáva mi pocit istoty? (veď ide i o život…))

Alebo, úvaha, ktorá naozaj zabíja: „Veď i iní to tiež podpísali!“

Či: „Všetci okolo to už podpísali.“

Ale dajme si i iné príklady (v hlave, či v spomienke), keď sme sa postavili do rady… Nič to reálne to v skutočnosti nemusí priniesť, možno naozaj len ten pocit, že som vo „správnom vlaku“, „v správnej váze“ …“dobre kultivovaní“ …vodu nám vymieňajú,…

Je dobré byť sám sebou.

Byť i iný.

Život je na to, aby sa žil. Pluralita, rešpekt, láskavosť.

Nie „sektárstvo“: „My ti chceme dobre!“

(„My máme to osvietenie Duchom (tak si daj povedať po dobrom!“. Alebo: „My tu budujeme niečo progresívne, buď zodpovedný, lebo …lebo ťa „preradíme“ do tábora nepriateľov….!!!“ Teda do inej vázy… do iného autobusu..na inú stranu chodníka…nech na nás ani nedýchaš… )

A ako bolo v knihe Malý princ, tiež veľmi pekné. Myšlienka, že viac ako všetky ruže sveta, všetky štatistiky, všetky počty, entity ruží, ku ktorým nemôžeme mať osobný vzťah, je tá naša ruža, o ktorú sa starám…

ilustračné foto k ružiam vo vázach…tá jedna je na tom lepšie…

Vzťahy na zemi, raj na zemi, či „Kráľovstvo nebeské“, je medzi nami, v tom priestore, kde sa stretávame, kde sa reálne môžeme vidieť, s rešpektom vnímať „iného“, mne podobného. Najvyšší cit je predsa priateľstvo…

foto z prechádzky – má pár dní…

My sme ľudia mieru. Vojna vzniká tam, kde označíme iného niečim, čo nás dobrých od neho odlišuje (nás pravých, tých, ktorí si zaslúžime to najlepšie, tých v tej dobrej váze, kde sme všetci pohromade)…

Používajme kriticke myslenie, nebuďme hlúpy. Vnímajme, čo nám napovedá srdce. Pozrime, kto je na druhom konci palice. Kto blúdi svetom, kto hľadá domov. Vnímajme (aj srdcom), čo je to „prijatie“ a čo je to domov. Yankee, go home…

foto z prechádzky …má pár dní…

A keď už končím zas trochu politicky, lebo som predsa občan SR a podľa príhovoru k občanom SR, od našej pani prezidentky SR, máme myslieť i konať „kráľovsky“, tak dám názor do diskusie:

Minule jedna politička – sociologička dávala názor, kde spomenula, že niektorí si vyberajú extrémne pozície, že vyberajú nesystémové politické strany. A je to zase asi paradox, že naše strany ,ktoré sa hrdia „nálepkou“ demokraticke, či „systémové“, akosi nevnímajú zákonný rámec vykonávania verejnej funkcie, moci, ktorú im zveril ľud, občan SR, nositeľ moci, že sú len zástupcovia. Ak teda robia niečo, čo je nesystémové, keď nemajú na to ani mandát od občana, keď robia niečo, čo vo voľbách nespomínali, že budú robiť, tak rozhodne si treba povedať pravdu, že minimálne čo sa týka rešpektu k „systému“, k zákonom republiky (rec publica – vec verejná), systémové podľa činov byť nemôžu. Mali byť po tých škandáloch odstúpiť. Reálne cez parlament, sebakriticky, a možno sa tak i zachrániť, nechať si minimálnu nádej na tých budúcich 5%. V skutočnosti, väčšina strán, ktoré sme tu mali, či sa „pýšili“ nálepkou, konzervatívny, či liberálny, demokratický…väčšina mala moc u jedného muža, zakaldateľa, ktorý si nerobil ani štruktúry ani nemyslel na nástupcov, odmeňoval verných, poslušných a trestal odchodom „rebelov“ (tých s názorom, ktorí si mysleli, že pluralita, demokracia…). Preto máme toľko malých a neúspešných strán. Držia sa tu už akosi dlho… Rozdeľujú, panujú, menia význam slov, ohýbajú logiku…

kameň z prechádzky, o kotrý som sa skoro podkol…odstránil ho z cesty pre iných, …nech nespadnú… – mám ho pár dní… ono, je možno dobré mať doma takýto kameň, je to pre mňa spomienka atiež možné podložka pod &&Tv prijímač…aby sme všetci, ktorí občas i nemo a neveriacky pozerajú na rôzne vyjadrenia, prejavy, názory, si spomenuli, že máme aj iné spomienky, že sme občania SR a život je na to, aby sa žil (ako nedávno v tv vravel K. Peteraj)

 

a na záver foto, ktoré som teraz spravil v tom našom centre. Je to detail paravánu na „kultiváciu“ detí, či „ruží vo váze“, je tu dejateľ, osobnosť, kotrá sa zaslúžila o demokraciu u nás (i o vznik ČSR). Š. Ossuský… Ako diplomat, konzul v Paríži počas vojny odmietol Nemecku, okupantom, vydať konzulát…napriek tomu, že sa ani už šíril názor, že sú to priatelia…a možno, že prítomných prišli i brániť…

Toto ma asi tiež  inšpirovalo k novému blogu…nepoznám pána, ale nejak mi to algoritmus youtube ukazál… tým nechcem povedať, že si o sebe myslím niečo veľmi extra…aby nedošlo k omylu… i veľkú hrúbku som si práve opravil z tohto textu…

Dodatok:

Práve – dodatok – pozerám !zdôvodnenie“ našej pani prezidentky SR, že nenašli v Ústave SR nič konkrétne, o čo by sa mohli oprieť, keby dali zmluvu posúdiť na ˇUstavny súd SR. TAk nel námatkovo, pozrel som si a hneď úvod: “

My, národ slovenský,
pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť,
v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy,
vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie,
spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky,
v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi,
usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity,
teda my, občania Slovenskej republiky,
uznášame sa

prostredníctvom svojich zástupcov“

Teda ide o deklaráciu, že ide o demokraciu, o mierové snahy spoločnosti, občanov SR a o takto formulovaný čin. O tom, že chce íst do vojny niektorá politická strana v rámci politického boja, v rámci volieb, nevravel nik. Nemá teda žiadny mandát na to žiadny člen vlády. Lebo moc pochádza od občana SR a je to len prenesená právomoc, konať vo verejnom záujme a v súlade so zákonom, s Ústavou SR…. A podpis tejto zmluvy z nás automaticky robí jednu zo strán konfliktu. Nevidím tu väčší rozdiel v tom, čo sa v rámci „veľkej lži“ hovorili o vojne vo Vietname – a v „boji“ občanov USA proti nej, a týmto, k čomu sa hlásime. Nechcem byť osobne na tejto strane, na strane lži. Nechcem ani víziu permanentnej vojny a boja za demokraciu  štýle „étosu“ spoločnosti z románu 1984. Už je toho dosť. Verím, že dobro a pravda, udržateľnosť života, zvíťazí…vždy zvíťazila…i logika i cit…

 

Teraz najčítanejšie