Tiso vo Varíne je nový Tito v Ľubľane. Varínsku hanebnosť už vyriešil slovinský ústavný súd

Slovenian version

Písal sa apríl 2009 a miestne zastupiteľstvo hlavného mesta Slovinska sa rozhodlo pomenovať novú ulicu v Ľubľane po Josipovi Broz Titovi, bývalom prezidentovi Socialistickej federatívnej republiky Juhoslávia.

Reakciou bol návrh dotknutých osôb adresovaný Ústavnému súdu Slovinska na preskúmanie ústavnosti rozhodnutia miestneho zastupiteľstva.

Navrhovateľ J. V. svoj právny záujem vo veci odôvodňoval tvrdením, že žil v komunistickom režime, v ktorom boli systematicky porušované ľudské práva a základné slobody. Pomenovanie ulice po Titovi preto podľa neho zasahuje do jeho práva na osobnú dôstojnosť. Navrhovateľka L. D. odôvodňovala svoj právny záujem tvrdením, že v rokoch 1949 a 1950 bola zatknutá ako odporkyňa komunistického režimu a z tohto dôvodu jej príslušný orgán rozhodnutím v roku 2000 uznal postavenie bývalej politickej väzenkyne bývalého totalitného režimu. Preto rozhodnutie miestnych normotvorcov považovala za opätovné potrestanie.

Navrhovatelia zhodne dôvodili, že pomenovanie ulice po Josipovi Brozovi Titovi, ktorý podľa nich zosobňuje bývalý komunistický režim v Juhoslávii, má za následok porušenie práva na osobnú dôstojnosť obetí tohto režimu, ako aj iných, ktorí v tomto režime žili.

Ústavný súd Slovinska začal svoje rozhodnutie (U-I-109/10 z 26.09.2011) konštatovaním, že „rešpektovanie ľudskej dôstojnosti je právno-etický základ súčasných štátov založený na koncepte ústavnej demokracie, teda na predpoklade, že autorita musí byť obmedzená niektorými základnými právami a slobodami, na ktoré má človek právo vzhľadom na svoju vlastnú hodnotu“.

Súd ďalej vymedzil, že ako základná hodnota má ľudská dôstojnosť „normatívne vyjadrenie v mnohých ustanoveniach ústavy a konkretizuje sa najmä prostredníctvom ustanovení, ktoré zabezpečujú individuálne ľudské práva a základné slobody. Medzi tie, ktoré sú obzvlášť silne spojené s jednotlivcom, ako s osobou s absolútnou inherentnou hodnotou, patria zákaz diskriminácie, nedotknuteľnosť ľudského života, zákaz mučenia, ochrana osobnej slobody, ochrana ľudskej osobnosti a dôstojnosti v súdnom konaní, právo na osobnú dôstojnosť a bezpečnosť, sloboda prejavu a sloboda svedomia.“

V predmetnom prípade bol symbolický rozmer rozhodnutia miestneho zastupiteľstva ústavne relevantný. Súd konštatoval, že akt orgánov verejnej moci, ktorý má symbolický význam, je protiústavný v prípadoch, keď takýto symbol zdieľaný prostredníctvom orgánu verejnej moci vyjadruje hodnoty, ktoré sú nezlučiteľné so základnými ústavnými hodnotami, akými sú ľudská dôstojnosť, sloboda, demokracia a právny štát.

Pri vyjadrení určitých hodnôt orgánmi verejnej moci nejde podľa súdu o slobodu prejavu, keďže štátny orgán musí vždy konať vo verejnom záujme, pričom musí rešpektovať ústavné obmedzenia, ktoré vyplývajú z ústavných princípov a z ľudských práv a základných slobôd.

Zásadným bol v tomto prípade výrok súdu, podľa ktorého „vzhľadom na to, že vyjadrenie hodnôt, ktoré sú v rozpore so základnými ústavnými hodnotami, nemôže byť verejným záujmom, na preskúmanie ústavnosti aktov orgánov sa nevzťahuje zásada proporcionality, ale takéto akty sú samy osebe protiústavné“. Podľa súdu totiž z ústavného hľadiska „je veľký rozdiel, ak určité protiústavné hodnoty obhajujú a podporujú jednotlivci z dôvodu svojho osobného presvedčenia alebo ak sa autorita s takýmito hodnotami stotožňuje prostredníctvom symbolov“.

Podľa súdu meno Tito symbolizuje povojnový totalitný komunistický režim, ktorý sa vyznačoval rozsiahlym a hrubým porušovaním ľudských práv a základných slobôd, najmä v desaťročí bezprostredne nasledujúcom po Druhej svetovej vojne.

Pokračujúc v myšlienke súd dôvodil, že fakt, že Josip Tito bol vodcom opísaného totalitného štátu znamená, že práve jeho meno v najväčšej miere symbolizuje bývalý totalitný režim. Pomenovanie ulice po Titovi, ktorý je symbolom juhoslovanského komunistického režimu, možno podľa súdu „chápať ako podporu nielen jeho, ako historickej osobnosti či jeho individuálnym činom, ale aj ako podporu celého historického obdobia jeho vlády a jeho vlády ako takej“.

Záverom ústavný súd zhrnul, že „v Slovinsku, kde sa rozvoj demokracie a slobodnej spoločnosti založenej na rešpektovaní ľudskej dôstojnosti začal rozpadom bývalého juhoslovanského systému, je glorifikovanie komunistického totalitného režimu úradmi pomenovaním ulice po vodcovi takéhoto režimu protiústavné. Takéto nové pomenovanie ulice tu a teraz už nemá miesto, pretože je v rozpore s princípom rešpektovania ľudskej dôstojnosti, ktorý je základom ústavného poriadku Slovinskej republiky“.

Ústavný súd Slovinska vyhlásil rozhodnutie miestneho zastupiteľstva Ľubľany v časti pomenovania ulice po Josipovi Brozovi Titovi za protiústavné, pretože porušuje zásadu rešpektovania ľudskej dôstojnosti.

Slovak version

V novembri 1993 prichádza na obecné zastupiteľstvo vo Varíne návrh na premenovanie Pfliegelovej ulice na Tisovu. Prevažná časť jej obyvateľov totiž chcela bývať na Tisovej ulici. Ako píše vo svojom článku Daniel Vražda, o tri dni neskôr už mali vo Varíne novú Tisovu ulicu a dychovú hudbu Varínčanka, ktorá absolvovala svoje prvé vystúpenie.

V júli 2021 vyšetrovateľ NAKA začal v prípade názvu Ulice Dr. Jozefa Tisu vo Varíne trestné stíhanie varínskych poslancov pre prečin prejavov sympatií k hnutiu smerujúcemu k potlačeniu základných práv a slobôd z dôvodu nehlasovania za premenovanie tejto ulice. Špeciálny prokurátor následne v januári 2022 zrušil (a dodávame, že veľmi správne) obvinenie varínskych poslancov. Nepremenovanie Tisovej ulice považuje za prejav mimoriadneho cynizmu, ale nie za trestný čin.

Relevantná otázka znie: Mohol by sa veci chopiť náš ústavný súd obdobne ako slovinský?

V prvom rade si povedzme, že ústavný súd disponuje paletou rozhodnutí, v ktorých na pôdoryse individuálnych ústavných sťažností preskúmaval (bez predchádzajúceho prieskumu správnymi súdmi) rozhodnutia miestnych a obecných zastupiteľstiev a vyslovil porušenie subjektívnych ústavných práv konkrétnych sťažovateľov týmito:

• v náleze I. ÚS 46/96 ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľov zúčastňovať sa na správe verejných vecí podľa čl. 30 ods. 1 Ústavy bolo porušené tým, že mesto Lučenec uznesením mestského zastupiteľstva nevyhlásilo hlasovanie obyvateľov podľa zákona o obecnom zriadení o odčlenení mestskej časti Opatová od mesta Lučenec, hoci disponovali petíciou obyvateľov a všetky náležitosti ustanovené v citovanom ustanovení boli splnené;
• v náleze II. ÚS 255/2010 ústavný súd rozhodol, že základné právo P. S. na prijímanie a rozširovanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy a právo podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom a uznesením Obecného zastupiteľstva obce V. č. 13/2009 z 25. novembra 2009, ktorým v bode I nesúhlasilo s vyhotovením zvukovo-obrazového záznamu z rokovania Obecného zastupiteľstva obce V, bolo porušené;
• v náleze III. ÚS 451/2014 ústavný súd rozhodol, že základné právo Z. P. na slobodné prijímanie a rozširovanie informácií podľa čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy a podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru postupom a uznesením Obecného zastupiteľstva v D. č. 1/2/2014 porušené bolo z dôvodu nesúhlasu s vykonaním zvukovoobrazového záznamu zo zasadnutia;
• v náleze III. ÚS 24/01 ústavný súd rozhodol, že bodom II uznesenia Mestského zastupiteľstva mesta Martin č. 134/2000 z 26. októbra 2000 základné práva V. K. podľa čl. 27 ods. 1 a čl. 30 ods. 1 Ústavy boli porušené z dôvodu, že rozhodlo o nevypísaní hlasovania obyvateľov Tomčian o odčlenení časti Tomčany od Martina, aj keď disponovalo petíciou obyvateľov;
• v náleze I. ÚS 36/02 ústavný súd rozhodol, že obecné zastupiteľstvo v Žakovciach uznesením z 10. decembra 2001 č. 197, ktorým nesúhlasilo s prihlásením na trvalý pobyt v Žakovciach v budove č. súp. 198 podľa žiadostí doručených Obecnému úradu v Žakovciach 28. novembra 2001 a uložilo starostke obce Žakovce a pracovníčkam Obecného úradu v Žakovciach dodržiavať toto uznesenie, porušil o právo slobody pobytu Š.Č., R.K., M.K., Š.K., M.K., B.K., E.L., M.M., M.M., M.M., A.N., J.P., M.R. a A.Š. zaručené v čl. 23 ods. 1 Ústavy;
• v náleze I. ÚS 13/02 ústavný súd rozhodol, že Obecné zastupiteľstvo obce Brunovce uznesením z 26. októbra 2001, ktorým neschválilo podávanie informácií pre J.K. prostredníctvom jeho právneho zástupcu, porušilo základné právo J.K. zaručené v čl. 26 ods. 1 a 2 Ústavy a v čl. 10 Dohovoru.

V rovine pasívnej legitimácie v konaní pred ústavným súdom platí, že predmetom prieskumu môže byť právoplatné rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah orgánu obce vykonaný v jej mene a na jej zodpovednosť. Porušovateľom ústavných práv individuálnych subjektov môže byť aj orgán územnej samosprávy ako vykonávateľ verejnej moci v mene subjektu územnej samosprávy (obce, vyššieho územného celku) a na jeho zodpovednosť (III. ÚS 601/2012).

Áno, ústavný súd by sa mohol meritórne otázkou ústavnosti rozhodnutia obecného zastupiteľstva obce Varín z roku 1993 o pomenovaní ulice po J. Tisovi zaoberať. Toto rozhodnutie z Varína navyše ústavný súd doposiaľ vecne nepreskúmaval a niet rozhodnutia o ňom.

A kto by mohol byť aktívne legitimovaným subjektom pre podanie sťažnosti ústavnému súdu v súvislosti s Tisovou ulicou?

Primárne obyvatelia danej ulice vo Varíne, ktorí sa cítia byť dotknutí na svojich právach, akými môžu byť v prvom rade právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, ďalej právo na ochranu súkromia a pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života, právo na slobodu myslenia a svedomia, právo na slobodu prejavu, ochrana vlastníctva, a to všetko v spojení s ochranou princípov demokratického právneho štátu.

Obdobne by medzi oprávnených sťažovateľov patrili preživší a perzekvovaní režimom fašistického Slovenského štátu, resp. ich potomkovia obetí, ktorí by mohli navyše namietať aj porušenie zákazu mučenia a krutého, neľudského či ponižujúceho zaobchádzania a trestania.

Šanca na úspech pred ústavným súdom? Meritórne tradične 50 na 50. Procesnou prekážkou však môže byť na prvý pohľad nedodržanie dvojmesačnej lehoty na podanie sťažnosti počítanej od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, resp. odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o porušení jeho práv dozvedieť. Závisieť bude od konkrétneho sťažovateľa a s ním spojeného právneho a skutkového stavu.

Akokoľvek, minimálne by nás zaujímal názor ústavných sudcov na tento spoločenský a ústavný problém vo Varíne.

Sledovať autora môžete aj na Twitteri.