Denník N

Môj druhý otvorený list – kancelária prezidenta SR

Teda vychádzam z práva občana SR, komunikujem, tiež mám postoj. Vychádzam z toho, čo som včera videl – vyhlásenie pani prezidentky SR k tej škandaléznej „priateľskej“ zmluve. Tu je obšírny postoj a na záver i citácia právomoci, sľubu…ako je na portáli slovensko.sk.

 

Je to teda podľa mňa cesta, ako možno „slovom“ niečo zmeniť… nebojme sa, podpisom tej zmluvy, sme vlastne už vo vojne…kde sa nás už nik nebude pýtať…to je tá suverénnosť, ktorá akosi nikoho z „kompetentných“ netrápi… čo je škandál…no, už dávno mali odstúpiť, to tuší hádam i naša „mlčiaca väčšina, ku ktorej sa svojho času úspešne prihováral i kandidát na prezidenta USA (R. Nixon).

Domnievam sa, že súlad s dobrými mravmi, predpoklad uplatňovania zákonov, bol stratený z „etosu“ štátu prevalením škandálu o plagiátorstve vedúcich činiteľov…a prešli dva roky… to naozaj netrápi nikoho???

Mne to pripomína rozprávku o Pinocchiovi…keď ide literárny hrdina prvý krát do školy. A vieme, že tam vlastne ani nepríde.. akoby by sa takýto… drevený…teda vlastne bábka…akoby sa takýto „panáčik“ literárna postava z rozprávky, snažila presvedčiť verejnosť, že je kompetentný – lebo chodil do školy…že by si to nejak i vybavil, …i média by stáli na jeho strane…a teda, úvaha, prečo to vyšlo, asi nik nechodil tiež do tej školy, že mu na to neprišli, či keď mlčia, …väčšina, asi stále čaká, čo sa ešte stane…

Teda, nie je to tak ako napr. v rozprávke Cisárové nové šaty, keď aspoň ten jeden chlapec povie verejne: „Cisár je nahý!“…

Je, je to dlhé, tento blog, vopred upozorňujem, i sa to niekedy opakuje,…ale ak by vojna „trvala sedem rokov a svet by zas krvácal z ťažkých rán, bolo by to ešte dlhšie…

A to utrpenie si my, nevieme ani predstaviť…(obávam sa, že nik z nás nevydrží to, čo bol schopný vydržať človek v bojoch prvej svetovej vojny, či v bojoch druhej svetovej vojny… čo vy na to? Máme predsa NATO…).


Kancelária prezidenta SR
Štefánikova 2, 811 05 Bratislava

Prajem pekný nový deň do prezidentskej kancelárie SR a nepochybujem, že tento list, môj
postoj občana SR k tomu, ako sa u nás, v našej republike (res publica – vec verejná)
vykonáva „zastupiteľská demokracia, že sa tento postoj dostane i ďalej ako len na stôl  v oddelení PR, kancelárie prezidenta SR…

Lebo PR a imidžu už podľa mňa stačilo, tu, keď ide o dodržiavanie Ústavy SR, základného rámca našej
štátnosti a suverenity, treba viac ako „postoj“, treba činy, ktoré majú oporu v zákonoch
i v tom, čo stojí za zákonmi (duch zákona, „étos“ štátnosti, schopnosť chápať okolitý svet
a schopnosť „čítať s porozumením“) . a ak sa aj nedostane ďalej, nepochybujem o tom, že sa
dostane aspoň do archívu a možno raz, ako som písal už v prvom otvorenom liste, bude slúžiť
našim potomkom ako podklad k napísaniu podobnej knihy ako je napr. kniha „Listy Tisovi“.
Verím, že históriu píšu víťazi a dobro, láska a pravda zvíťazia nad lžou a nenávisťou. Teda, že
skôr či neskôr pravda zvíťazí a prázdni ľudia, čo chcú vládnuť, ktorí sa nám smejú do očí, ktorí
sa boja a často, ako hovorí história „hynú na vlastný strach“ (tušiac, že sú sami proti celým
dejinám… (parafráza na známu pieseň skupiny Tublatanka, o ktorej nepochybujem, že je Vám
známa (keďže sme prakticky rovesníci a vychádzame z toho istého prostredia (sme ľudia,
ktorí okupáciu „spriatelených armád Varšavskej zmluvy nezažili na vlastné oči, poznáme
o tom z počutia a tušíme, že to je trauma pre celú generáciu „revolučných rokov „68“, aký bol
u nás i vo svete (napr. Vietnam, či študentské protesty vo Francúzsku…). Teda, aby som to
skrátil, veľmi stručne a pokojne, vychádzam z toho, čo som sa naučil na filozofickej fakulte
UK v Bratislave a z toho, že som na záver štúdia i ja skladal sľub. Predpokladám, že na ten
sľub si spomínajú všetci tí, ktorí túto školu tiež absolvovali a dostali od štátu o tom diplom.
I právnici, terajší advokáti (napríklad). Teda snažím sa o nejakú tú pravdu, poznanie. Zároveň
sa snažím i o to, aby som dbal na určitú tradíciu, odkaz predkov, a riešil problémy slovom –
dobrým slovom (Slovieni, Slovania, Slováci…), tak ako sa dá nájsť tento odkaz napríklad
v diele geniálneho Jána Hollého. Spomeňme si pri tejto príležitosti napr. na dielo Svätopluk.
Nepochybujem o tom, že i Vás zaujal tento spis aspoň tak ako naša Ústava SR (že ste to tiež
tak pozorne čítali, buď v minulosti, alebo i dnes, či nedávno…). Áno, spomeňme si na túto
osobnosť, ktorej činy máme možno vo svojej DNA (má sochu i na nádvorí Bratislavského
hradu a píše sa tam, že je kráľ (znova spomíname slovo „kráľ“, asi tak, ako je použité i vo
Vašom novoročnom prejave k občanom SR (že máme konať „kráľovsky“)). Celý tento postoj,
ktorý tu formulujem vlastne vychádza ešte z jedného čerstvého zážitku, ktorý som získal ako
mnohí cez vysielanie RTVS počas Vianoc. Ide o dokument o herečke a občianke USA – Jana
Fonda. Na úvod sa ukazuje snaha o kariéru, získava image, hrá napr. vo filme: Barbarella (viď
foto, zdroj internet, Fine Art Amerika)

No potom sa snažila žiť plnohodnotne, ako občan USA a angažovala sa i ako feministka i ako
bojovník proti vojne vo Vietname. Bola osobne vo Vietname a videla to všetko, všetky tie
zločiny proti ľudskosti, na vlastné oči. A teda nebola vtedy sama, ktorá sa snažila zmeniť
spôsob života v USA a nazývala to, čo videla, to, čo ich ovplyvňovalo: „VEĽKOU LŽOU“.
A teda ja som tiež „priateľ USA“ a skôr ako s tým, čo reprezentovalo túto krajinu vo svete,
som „priateľ“ s bežnými občanmi USA, ktorí sa snažili žiť v mieri. Napr. som čítal spisy
napr. T. Leary, kde veľmi presne sa snaží postihnúť osobitosť človeka, duše, slobody,
v porovnaní s históriou USA, ktorú popisuje kriticky od časov, kedy „sever proti juhu“
bojoval v občianskej vojne v USA (a vyhral tzv. „Yankee“). Odporúčam prečítať si. Neviem
teda, ktorej „vrstvy“ USA máme byť „priateľmi“. Vidíme totiž, že sa dramaticky mení a je tu
vplyv určitých „progresívnych síl“, o ktorých sa mnohí vzdelaní ľudia vyjadrujú kriticky (s
použitím tzv. kritického myslenia). Vyjadrujú sa k spôsobu ich komunikácie, k spôsobu
myslenia a konania, kedy je dosť známy postoj tzv. „cancel culture“ (kultúra „mazania“,
zamlčovania, prepisovania, prehodnocovania významu slov…či zásad logiky, či prirodzeného
sveta). Teda, otázka je, ak sa USA mení, ktorá časť je tá, ktorá je pre Vás osobne hodnotná?
S ktorou sa máme i my „priateliť“? Otvorene sa ja osobne hlásim skôr k odkazu indiánov, či
hippie, či bítnikov… Som teda tak ako mnohí bežní „Američania“ (či i „Číňania, Rusi,
Mongoli…či napr. Francúzi a Nemci…) proti vojne. Chcem mať úctu všeobecnú v snahe ako
„človek mieru“ (ako píše kniha Kazateľ). Som za rešpektovanie tradícií a rešpekt k rôznym
spôsobom života (nemáme právo miešať sa do cudzích konfliktov a svoje záväzky máme
jasne upravené v NATO (nepotrebujeme „chodiť na rôzne „dobrodružstvá s nikým, aj keď ho
považujeme za „priateľa“, zvlášť, keď sa máme riadiť Ústavou SR a tá hneď v preambule má
jasne napísané, že ide o mierové konanie, spoluprácu s demokratickými krajinami…Kto je
demokratická krajina a či máme nejaký bezpečnostný problém je tiež riešene i v tzv. „Bielej
knihe“, otázky vojenstva a obrany, z toho sa asi má i vychádzať…). Citujem:
„My, národ slovenský,
pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo
zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť,
v zmysle cyrilo-metodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy,

vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie,
spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území
Slovenskej republiky,
v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi,
usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja
duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity,
teda my, občania Slovenskej republiky,
uznášame sa
prostredníctvom svojich zástupcov“
Záver preambuly odkazuje na fakt, že sme „zastupiteľská demokracia“, teda, vláda získava
„mandát“ na základe toho, čo sľúbi „“národu“ – v rámci programu, ktorý predkladá. Neviem
o tom, že by niektorá strana, ktorá sa dostala „k moci“ mala niečo také, ak osa ide schvaľovať
v programe – teda (logicky, sylogizmus známy už od Aristotela), nemajú na to žiadne zákonné
oprávnenie. Zvlášť, keď schvaľovanie a pripomienky verejnosti boli škandalózne ignorované,
čo je zjavne problém podstatný…ktorý môže celý proces z hľadiska výslednej legálnosti
znova sproblematizovať.
Teda vrátim sa k tomu nášmu dejateľovi a jeho spôsobu uvažovania, postojov, konania, ako
sa k nám dostali i cez diela literatúry (J. Hollý). Vieme, že sa snažil dostať k moci a bol
i potrestaný kráľom „Karolmanom“, potom však získal dôveru nových priateľov zo západu
a s ich vojskom znova vkročil na domovskú pôdu a išiel bojovať za ich záujmy. Ako vieme,
v rozhodujúcej chvíli spravil určitý „obrat“ a zaskočil priateľov zo západu a na čele spojených
vojsk Slovienov porazil súpera. Možno poslúchol „srdce“, či „odkaz predkov“ (vtedy mali
úctu k starším, k predkom, dlho rokovali, zvažovali, dali si povedať…). Podobne i Jana Fonda
časom ostrihala bujné vlasy, ozdobu krásy a známa je i ako bojovníčka za mier, režisérka,
feministka a občianka USA. ZA to ju máme radi a za to si ju vážime (sme priatelia USA).
Teda nedá sa povedať, že v Ústave SR nie je nič, o čo by sa dal oprieť náš proces
rozhodovania… Zároveň chcem upozorniť na diskusiu v RTVS, kde sedel p. R. Fico a p. I.
Korčok. Ide o fakt, že skoro celú hodinu sedeli a čítali z tej zmluvy a v ničom – napriek snahe
čítať s porozumením – sa nezhodli. Teda samotný tento fakt hovorí o tom, že zmluva nespĺňa
základný predpoklad na platnosť a to je argument veľmi vážny k jej nepodpísaniu – že je
nezrozumiteľná, vykladá sa svojvoľne, voľne opačne…a ak je pravda to, že budúce spory sa
majú riešiť „dobrou vôľou“, snahou si „spolu sadnúť“ a riešiť, tak vieme, že v ľudskej
prirodzenosti je to, že niekedy je dobrá vôľa a niekedy nie je. I manželia si na svadbe sľubujú
všeličo a potom, keď to končí, nie je často a ani dobrá vôľa ani ochota si sadnúť za jeden stôl.
Nie jeden bol v manželstve a dnes je rozvedený, má teda nejaké osobné skúsenosti (známe sú
i kauzy z tzv. domáceho násilia – deje sa vo svete, v živote i násilie, napriek sľubom,
rámcovým dohodám medzi partnermi, ale to Vám ako vyštudovanej právničke, vzdelanej
osobe, asi nemusím hovoriť). A samotná „doložka“. Veď všetko to, čo je v doložke mohlo
byť v tej zmluve! Kto komu bránil sadnúť si spolu, riešiť to takto? Proces potom mohol byť
taký, že obsah doložky sa predloží „druhej strane“ (našim priateľom a bude sa to vyjednávať
a dá sa to do textu, ktorý bude záväzný podpisom… A máme i iných priateľov? Bude
napríklad na území Slovenska (SR) i armáda Francúzska? Bude sa tu správať podľa svojich
zákonov? A keď sa v spore, niekde v krčme (veď sme ľudia), stretne taký vojak z Francúzska
s vojakom z USA budú mať „priestupok“ voči občianskemu spolunažívaniu, či výtržnosť, ako
to budú riešiť? Aby som to skrátil, to, že chceme ísť do vojny, nevravela pred voľbami žiadna
politická strana. Keď niekto chcel vystúpiť z NATO, povedal to (a nedostal sa do vlády –
príklad). To je korektné a zákonné. A fakticky podpis tejto zmluvy je vstup do vojny – po
boku priateľov. Sme na domácej pôde ako ľahký terč. Jeden vystrelí, druhý odpovie. Do desať
minúť je raketa späť v Kuchyni, či na Sliači….A nechápem, ako môže byť podpisom zmluvy
poverený taký člen vlády SR, ktorý mal byť dávno odvolaný. Ako člen vlády (exekutívnej

moci – zložky v štáte v rámci rozdelenia moci podľa princípov právneho štátu) nemal v roku
2020 právo vydávať rozkazy vojsku SR. (nie je a nemôže byť zároveň vrchný veliteľ
ozbrojených síl ..nie je diktátor ani „Caesar“). Je to človek, ktorý sa v očiach verejnosti podľa
prieskumu verejnej mienky (res publica) zdiskreditoval (aj za výroky o občanoch SR, kde ich
nazval opicami, či dezolátmi…). mimochodom, Vaše včerajšie vystúpenie na FB prinášala
napr. denník Pravda. Pomer like/dislike bol hneď po ukončení vystúpia, kde bol vyjadrený
postoj (teda mienka) bol cca. 1:10. 700 ľuďom sa to nepáčilo a cca 70 – tim sa to páčilo. TO
je asi pomer, aký má naša vláda SR všeobecne v očiach verejnosti po dvoch rokoch vládnutia.
Neviem, ako sa dá pozerať na konštatovanie ústavného súdu o porušovaní ľudských práv
občanov SR, ale ak je pravda, že Krajský súd SR v tom naozaj figuruje v počte 13 prípadov,
zvážil by som nejaké kroky, ak by som bol ja prezident SR. Posledný možnosť by bola hrozba
odstúpením z úradu prezidenta SR, demisia… Netreba sa predsa báť, ako kresťania máme
predsa úctu k pravde, viera vo večný život v „kráľovstve nebeskom“. Verím ,že i ten náš
Svätopluk sa rozhodol správne a keď sa nebál v pravý čas, obrátil sa, nebál sa smrti, má
„večnú slávu“ u svojho ľudu, a o to by malo ísť politikom i dnes, pravda, ak to nie sú narušené
osobnosti, psychopati, či ľudia s hodnotami v „srdci“ , s pokladom typu: peniaze, moc, ego,
ktorí neváhajú využiť i také prostriedky ako je napr. korupcia, spojenie sa so zločineckými
skupinami, s cudzími „mocnosťami“, so silami „veľkej lži“…nebojme sa, veď my sme tu
doma. Pamätáme na výrok, citát: „Nebojte sa!“ (Ján Pavol II. V Bratislave)…
Teda, ešte raz, o tom, že chce ísť do vojny niektorá politická strana v rámci politického boja,
v rámci volieb, nevravel nik. Nemá teda žiadny mandát na to žiadny člen vlády. Lebo moc
pochádza od občana SR a je to len prenesená právomoc, konať vo verejnom záujme a v súlade
so zákonom, s Ústavou SR…. A podpis tejto zmluvy z nás automaticky robí jednu zo strán
konfliktu. Nevidím tu väčší rozdiel v tom, čo sa v rámci „veľkej lži“ hovorilo o vojne vo
Vietname – a v „boji“ občanov USA proti nej, a týmto, k čomu sa dnes hlásime (mení sa USA
citeľne a chráni nás NATO). Nechcem byť osobne na tejto strane, na strane lži (parafrázujúc
p. I. Korčoka, keď vyzýval v debate p. R. Fica, aby si vybral stranu…). Nechcem ani víziu
permanentnej vojny a boja za demokraciu štýle „étosu“ spoločnosti z románu 1984. Už je toho
dosť. Verím, že dobro a pravda, udržateľnosť života, zvíťazí…vždy zvíťazila…i logika i cit…
Legitímnosť výkonu práva v štáte, na základe právomoci, ktoré dostali poslanci – ako zástupcovia
občanov v NR SR – sa stráca tým, že to nemá hlavu a ani pätu. Nemá to žiadnu oporu v stave, aký
reálne vidíme a cítime, nie je to primerané a ani proporčné. So špinavou vodou sa vylieva i dané
povestné dieťa, aby som použil frázu známu. Preto dávno nie je dôvera verejnosti v túto moc. Preto sa
nepočúvali ani reči – príkazy a strašenie – vo veci vakcinácie. Aj obchodník predsa nič nepredá na
základe obchodného stretnutia, keď si nezíska na úvod dôveru druhej strany. Nedá sa uspieť bez
podpory verejnosti, to vedel z hľadiska PR už Abrahám Lincoln… Ako môže oficiálne stránka ku
Covid uvádzať smrtnosť 2,2%, keď je to cca. 0,23% (ako uvádza Ján Drgonec v poslednom rozhovore
pre E Report)? To je predsa z hľadiska legitimity výkonu moci, prijímanie opatrení kľúčové.
Každopádne to neukazuje primeranosť opatrení, keď pri predkladaní tzv. covid passov ľudia bežne
celé minúty stoja zoskupení pred bránou obchodu v obchodnom dome, bez dodržiavania sociálnych
rozostupov a tak reálne môžu šíriť infekciu (napriek očkovaniu a výroku, že očkovaní sú slobodní). Už
sa vie, že očkovaní sú tak isto nútení sa nechať testovať, lebo konečne, po mesiacoch ignorácie faktov,
ktoré sa šíria mimo hlavných prúd médií, ktoré neplnia právo občanov na informácie, ktoré ignorujú
fakty a dáta, medzinárodne zverejnené vedecké štúdie a odvolávajú sa na odborníkov, o ktorých nik
z verejnosti nevie, kto ich platí (zjavne nie sú zamestnanci napr. Ministerstva zdravotníctva SR nemajú plat napr. z titulu „hlavný radca“).
V spoločnosti sa dejú veci, ktorý by nemali slušného človeka, občana, zvlášť toho, ktorý zastupuje
občanov v nejakej inštitúcií nechať „ľahostajného“. Ako môže verejný činiteľ vyhlasovať že tu je stav
pandémie, ako môže tento pojem používať, zavádzajúco? ak zároveň platí potrebný súlad výkonu

funkcie s dobrými mravmi? Ako môže niekto tvrdiť, že hovorí pravdu, keď každý druhý
týždeň tvrdí veci rôzne, čo nie je v súlade s princípom logiky, výroková logika
(pravda/nepravda)? Kde ide často o opačný význam??? Ako je možné že prezident SR mlčí?
Koho potom je prezident? Je prezidentom i tých, ktorí sú podľa rozhodnutia Ústavného súdu
SR väznení bezdôvodne, ktorým sa v SR porušili ľudské práva? Ako to je so slobodou
pohybu, keď vakcína je sloboda? Znamená to, že kto nemá „vakcínu, ten nemá slobodu?
A kto mu ju vezme? Na základe čoho? Je chorý? Je dokázateľné, že ohrozuje iných? Ak je
zdravý??? Ak je zdravý a nie je ohrozenie, prečo nemôže slobodne podnikať? Lebo nemá
vakcínu (slobodu)? Ako môže niekto zasahovať do zdravotného stavu a osobnosti iného
občana? Je to zo zákona SR možné? Ak nie, tak prečo táto vláda tu ešte je? Prečo nežiadate –
po konzultácií so svojim teamom – aby odstúpili? Je možné, že zastupujú nie záujmy
občanov, ale záujmy niekoho iného? Ak áno, je to v súlade so sľubom, ktorí dali (na Ústavu
SR)??? Tak len na rýchlo snažím sa použiť „slovo“… Slovo je predsa logos, Logos je zákon,
slovo je zákon. Logika je zákon…. Ako by sa mal riadiť verejný činiteľ v právnom štáte, kde
je súlad výkonu práva v súlade s dobrými mravmi? Ako má používať pojem, ktorý je zjavne
neadekvátny na vývoj situácie? Už predsa vieme, že tu neležia na ulici mŕtvi. Už by nás malo
zaujímať to, ako sa to dá liečiť? S kým to liečiť? Kde ich liečiť? A čím ich ohodnotiť (potlesk
je síce fajn, ale je to len gesto, súčasť obrazu, kampane…). Prečo máme prijímať fakt, že
nemáme kapacity na liečbu, keď tí, ktorí to mohli riešiť pred rokom, to neriešili a nechali
odísť ľudí, odborníkov s praxou z nemocníc??? Prečo oni neodišli? Prečo prezident SR, ktorý
zastupuje podľa svojich slov všetkých občanov, mlčí? Čo ústavné právo občana SR na
bezplatnú liečbu? Ako sa aplikuje reálne a prečo média mlčia?
Ako môže niekto v tichosti tolerovať stav, kde média používajú nesprávne pojmy, či tvrdenia?
Kde tzv. odborníci, experti, vychádzajú zo zjavne skreslených dát, faktov a na základe toho si
robia nejaké tzv. odborné závery? Veď to človek s kritickým myslením vidí v použití
metodiky, nemusí byť ani odborník na diagnostiku, na evidenciu dát, štatistík….Ako je
možné, že v záujme zlepšenia kvality poznania, či zlepšenia liečby, jedni odmietajú
diskutovať s druhými? Ako je možné, že vláda používa systém direktív, arogancie
a propagandy a očakáva, že napriek nedôvere, ktorú vo verejnosti v rámci vlastných
rozhodnutí získali, niekto bude motivovaní ich chápať, či s rešpektom počúvať? Ak raz
povedia, že máme veriť tomu a o týždeň neskôr tí istí – s vážnou tvárou – povedia, že máme
veriť opaku? Buď je pravda jedno, alebo druhé. Ak je teda niekto odborník, na základe toho,
že jeho predpoklady povedú spoločnosť k zlepšeniu, tak nie je normálne, aby i na základe
toho, že tvrdí opak, bol ten istý človek – stále – považovaný za odborníka…. Aby mal dôveru.
Ľudia nie sú hlúpi…. Ako môže mať potom dôveru vláda, ktorá stavia na vyhláseniach
takýchto ľudí? Ako je možné, že niečo je považované za pandémiu, keď to má „smrtnosť“
0,2% a na oficiálnych stránkach je pritom číslo 2,2%? Ako je možné rozhodovať sa na
základe nedostatočných dát? Ak máme nepresné testy, bez spätnej kontroly toho, čo
diagnostikujú, kde niekto je pokladaný za infekčného a pritom nemusí byť ani infekčný a ani
chorý.. ako je možné na základe toho robiť nejaký zodpovedný úsudok, rozhodnutie
(experti)?.
Ako je možné, že niekto na medzinárodnú zmluvu, ktorá kardinálne mení pravidlá, istoty,
bezpečnosť, či možnú budúcnosť Slovenska, niekto povie niečo a nezaujíma ho, že niekto
povie opak? Ako je možné, že tieto veci necháme na právomoc jedného človeka, keď sa
týkajú všetkých občanov? Ako je možné, že pripomienkované konanie neprebehne v súlade
so zákonom? Ako potom má niečo platiť, keď sa verejnosť nevyjadrila? Aký rešpekt
k občanovi zo strany „demokrata“, zástupcu občanov vo funkcií? Zvlášť, keď ten človek –
ako minister – má veľmi nízku dôveru a kredit (výroky o tom, že ľudia – občania – sú opice
mu veľa k obľube asi nepridali). Navrhujem, ako „kráľ“, občan…seriózne stretnutie napr. pani

prezidentky s týmto ministrom na verejnej pôde, kde bude i zástupca odbornej verejnosti
, napr. Doc. J. Drgonec, na základe tohto, čisto apolitického – odborného – stretnutia by si
mohla verejnosť vytvoriť predstavu o tom, či je niečo na obranu, alebo skôr či sme na strane
agresora, zas v stave vojny, ktorú nemusíme vyhlasovať, lebo s ňou potenciálne súhlasíme
práve na základe tejto medzinárodnej zmluvy… a jednoznačne je to vec referenda alebo
odmietnutia normálnymi politikmi. Na toto títo politici predsa nedostali mandát od voliča, ako
teda – v súlade s dobrými mravmi – majú konať? Teda, ako človek, ktorý vyrastal v prostredí
tzv. studenej vojny, skoro rovesník s pani prezidentkou SR, môžem spomenúť to, čo sa vtedy
bežne vnímalo. Ak jedni hodia bombu, tak druhí to do pár minút zopakujú. Ak teda
z Kuchyne vyletí raketa, tak zo pár minút je odpoveď z druhej strany a polovica Slovenska
môže byť neobývateľná. Dá sa ten, ktorý prežije na pochod do nejakého utečeneckého tábora.
Kde bude „zabudnutý“ žiť, i s rodinou, celé desaťročia, podobne ako napr. ľudia na hranici
s Gruzínskom… To si niekto uvedomuje? TO je obrana Slovenska, keď sa možno stane
cieľom a bojiskom? Kto zabráni vojakom, ktorí nemajú žiadnu povinnosť hájiť naše územie,
ktorí sú tu cudzí, aby takú zbraň „odpálili“? Spýtajú sa slabšieho a čo asi slabší môže
povedať? A čo sa stane, ak nebude súhlasiť? No spravia to buď dohodou alebo silou, tak či
tak… Slovensko bude možno zničené i s polovičkou Európy. A koho to na druhej polovici
sveta bude trápiť? Ja som vždy rád vnímal USA. Vnímal som všetky tie príbehy o indiánoch.
Svet, ktorí ukázali Apači. Či sa nám to páči a či nepáči. O zmluve, ktorú predkladá USA,
hovorí Ján Drgonec, že pripomína zmluvy, ktoré sa predkladali roky indiánom. Ktoré sa
porušovali… Život indiánov v rezerváciách. Kniha Duša indiána od CH. Eastmena, poradcu
prezidenta USA s indiánskom pôvodom… Teda má to tu charakter jedného puča… Kde je
súlad so zákonom, kde je súlad výkonu moci s dobrými mravmi, pani Zuzana Čaputová?
Všetci si píšeme svoj príbeh a históriu nie vždy píšu víťazi a interpretuje sa celé veky.
Podobne ako pri diktátorovi G. J. Caesarovi, ktorý zlikvidoval republiku a bol za monarchiu…
Všetko, čo tvrdím, v liste č. jedna, je moje právo a stojím si za tým, je to môj názor…
A na záver, keďže to píše i pre ten archív, tu je citát zo stránky slovensko.sk, kam sa za chvíľu
napojím a elektronicky to pošlem. Odporúčam to každému súdnemu občanovi SR, ktorý je
proti vojne, ktorý čítal Ústavu SR, rozumie je, ctí si ju, ktorý vie, že sa píše o mierovom
spolužití a nie o vojnovom permanentnom stave, ako v románe 1984 v rámci „manipulácie
mocných“, bratov… ktorý si váži právnu istotu, bezpečnosť a normálnosť, súlad výkonu moci
s dobrými mravmi. Mňa predsa nemusí zaujímať nik z tých, ktorí niečo podpísali, ak ide
o môj podpis a o moje zúženie slobody…ktoré je upravené v zmluve (zvlášť, keď je zmätočná,
jednostranná, nevýhodná,, a možno podpisovaná i pod nátlakom (čo je v prípade priateľstva
čudné, ale ani v manželstve medzi milujúcimi manželmi (či partnermi) násilie nie je
nezvyklé,,, vieme i z literatúry i zo správ…)

„Prezident reprezentuje Slovenskú republiku navonok i dovnútra a svojím rozhodovaním
zabezpečuje riadny chod ústavných orgánov. Prezident vykonáva svoj úrad podľa svojho
svedomia a presvedčenia a nie je viazaný príkazmi.
Prezidenta volia občania Slovenskej republiky v priamych voľbách tajným hlasovaním na päť
rokov. Právo voliť prezidenta majú občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady
Slovenskej republiky.

Kandidátov na prezidenta navrhuje najmenej 15 poslancov Národnej rady Slovenskej
republiky alebo občania, ktorí majú právo voliť do Národnej rady Slovenskej republiky, a to
na základe petície podpísanej najmenej 15 000 občanmi. Návrhy na voľbu sa odovzdávajú
predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky najneskôr do 21 dní od vyhlásenia volieb.

Za prezidenta je zvolený kandidát, ktorý získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov
oprávnených voličov.

Ak ani jeden z kandidátov nezíska potrebnú väčšinu hlasov voličov, koná sa do 14 dní druhé
kolo volieb. Do druhého kola volieb postupujú tí dvaja kandidáti, ktorí získali najväčší počet
platných hlasov. V druhom kole volieb je za prezidenta zvolený ten kandidát, ktorý získal
najväčší počet platných hlasov zúčastnených voličov.

Ak jeden z dvoch kandidátov, ktorí získali v prvom kole volieb najviac platných hlasov,
prestane byť voliteľný za prezidenta pred druhým kolom volieb alebo ak sa práva kandidovať
vzdá, postupuje do druhého kola volieb kandidát, ktorý v prvom kole volieb získal ďalší
najvyšší počet platných hlasov. Ak pre druhé kolo volieb nie sú dvaja kandidáti, druhé kolo
volieb sa neuskutoční a predseda Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási do siedmich dní
nové voľby tak, aby sa uskutočnili do 60 dní od ich vyhlásenia.

Ak sa o funkciu prezidenta uchádza iba jeden kandidát, koná sa voľba tak, že sa o ňom
hlasuje; za prezidenta je zvolený, ak získa nadpolovičnú väčšinu platných hlasov
zúčastnených voličov.

Zvolený kandidát sa ujíma funkcie prezidenta zložením sľubu. Sľub skladá pred Národnou
radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky napoludnie
v deň, v ktorom sa má skončiť volebné obdobie predchádzajúceho prezidenta.
Ak bolo volebné obdobie prezidenta skončené predčasne, zvolený kandidát skladá svoj
sľub a ujíma sa funkcie prezidenta napoludnie v nasledujúci deň po dni, v ktorom boli
vyhlásené výsledky volieb.

O ústavnosti alebo zákonnosti volieb prezidenta rozhoduje Ústavný súd Slovenskej
republiky.

Právomoci prezidenta

Prezident:
a) zastupuje Slovenskú republiku navonok, dojednáva a ratifikuje medzinárodné zmluvy.
Dojednávanie medzinárodných zmlúv môže preniesť na vládu Slovenskej republiky alebo so
súhlasom vlády na jej jednotlivých členov,

b) môže podať na Ústavný súd Slovenskej republiky návrh na rozhodnutie o súlade
dojednanej medzinárodnej zmluvy, na ktorú je potrebný súhlas Národnej rady Slovenskej
republiky, s ústavou alebo s ústavným zákonom,
c) prijíma, poveruje a odvoláva vedúcich diplomatických misií,
d) zvoláva ustanovujúcu schôdzu Národnej rady Slovenskej republiky,
e) môže rozpustiť Národnú radu Slovenskej republiky, ak Národná rada Slovenskej republiky
v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády Slovenskej republiky neschválila jej
programové vyhlásenie, ak sa Národná rada Slovenskej republiky neuzniesla do troch
mesiacov o vládnom návrhu zákona, s ktorým vláda spojila vyslovenie dôvery, ak Národná
rada Slovenskej republiky nebola dlhšie ako tri mesiace spôsobilá uznášať sa, hoci jej
zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná na schôdzu, alebo ak
zasadanie Národnej rady Slovenskej republiky bolo prerušené na dlhší čas, ako dovoľuje
ústava. Toto právo nemôže uplatniť počas posledných šiestich mesiacov svojho volebného

obdobia, počas vojny, vojnového stavu alebo výnimočného stavu. Prezident rozpustí Národnú
radu Slovenskej republiky v prípade, ak v ľudovom hlasovaní o odvolaní prezidenta nebol
prezident odvolaný,
f) podpisuje zákony,
g) vymenúva a odvoláva predsedu a ostatných členov vlády Slovenskej republiky, poveruje
ich riadením ministerstiev a prijíma ich demisiu; predsedu a ostatných členov vlády odvoláva
v prípadoch uvedených v čl. 115 a 116,
h) vymenúva a odvoláva vedúcich ústredných orgánov, vyšších štátnych funkcionárov a
ďalších funkcionárov v prípadoch, ktoré ustanoví zákon; vymenúva a odvoláva rektorov
vysokých škôl, vymenúva vysokoškolských profesorov, vymenúva a povyšuje generálov,
i) udeľuje vyznamenania, ak na to nesplnomocní iný orgán,
j) odpúšťa a zmierňuje tresty uložené súdmi v trestnom konaní a zahládza odsúdenie formou
individuálnej milosti alebo amnestie,
k) je hlavným veliteľom ozbrojených síl,
l) vypovedáva vojnu na základe rozhodnutia Národnej rady Slovenskej republiky, ak je
Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o
spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier,
m) môže na návrh vlády Slovenskej republiky nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť
vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie,
n) vyhlasuje referendum,
o) môže vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon s pripomienkami do 15 dní od
doručenia schváleného zákona,
p) podáva Národnej rade Slovenskej republiky správy o stave Slovenskej republiky a o
závažných politických otázkach,
r) má právo vyžadovať si od vlády Slovenskej republiky a od jej členov informácie potrebné
na plnenie svojich úloh,
s) vymenúva a odvoláva sudcov Ústavného súdu Slovenskej republiky, predsedu a
podpredsedu Ústavného súdu Slovenskej republiky, prijíma sľub sudcov Ústavného súdu
Slovenskej republiky a sľub generálneho prokurátora,
t) vymenúva a odvoláva sudcov, predsedu a podpredsedu Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, generálneho prokurátora a troch členov Súdnej rady Slovenskej republiky, prijíma
sľub sudcov,
u) rozhoduje o poverení vlády a dáva súhlas na výkon jej pôsobnosti podľa čl. 115 ods. 3.
Rozhodnutie prezidenta vo veci vedúcich diplomatických misií, a vo veci udelenia amnestie,
ako aj jeho rozhodnutia ako hlavného veliteľa rojených síl je platné, ak ho podpíše predseda
vlády Slovenskej republiky alebo ním poverený minister; v týchto prípadoch za rozhodnutie
prezidenta zodpovedá vláda Slovenskej republiky.

Kto je voliteľný za prezidenta
– Za prezidenta možno zvoliť každého občana Slovenskej republiky, ktorý je voliteľný za
poslanca Národnej rady
Slovenskej republiky a v deň voľby dosiahol vek 40 rokov.
– Tá istá osoba môže byť zvolená za prezidenta najviac v dvoch po sebe nasledujúcich
obdobiach.

Voľbu prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady Slovenskej republiky tak, aby sa prvé
kolo volieb uskutočnilo najneskôr 60 dní pred uplynutím funkčného obdobia úradujúceho

prezidenta. Ak sa úrad prezidenta uvoľní pred uplynutím funkčného obdobia, predseda
Národnej rady Slovenskej republiky vyhlási voľbu prezidenta do siedmich dní tak, aby sa
prvé kolo volieb uskutočnilo najneskôr do 60 dní odo dňa vyhlásenia voľby prezidenta.
Ak za prezidenta bude zvolený poslanec Národnej rady Slovenskej republiky, člen vlády
Slovenskej republiky, sudca, prokurátor, príslušník ozbrojených síl alebo ozbrojeného zboru,
predseda a podpredseda Najvyššieho kontrolného úradu Slovenskej republiky, odo dňa
zvolenia prestane vykonávať svoju doterajšiu funkciu.

Prezident nesmie vykonávať inú platenú funkciu, povolanie alebo podnikateľskú činnosť a
nesmie byť členom orgánu právnickej osoby, ktorá vykonáva podnikateľskú činnosť.
Prezident sa môže kedykoľvek svojej funkcie vzdať; jeho funkčné obdobie sa skončí dňom
doručenia písomného oznámenia tohto rozhodnutia predsedovi Ústavného súdu Slovenskej
republiky.

Predseda Ústavného súdu Slovenskej republiky písomne oznámi vzdanie sa funkcie
prezidenta predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky.

Sľub

Prezident skladá pred Národnou radou Slovenskej republiky do rúk predsedu Ústavného
súdu Slovenskej republiky tento sľub:

„Sľubujem na svoju česť a svedomie vernosť
Slovenskej republike. Budem dbať o blaho slovenského národa, národnostných menšín a
etnických skupín žijúcich v Slovenskej republike. Svoje povinnosti budem vykonávať v
záujme občanov a zachovávať i obhajovať ústavu a ostatné zákony.“

Odmietnutie sľubu alebo sľub s výhradou má za následok neplatnosť voľby prezidenta.
Prechod právomocí

Ak nie je prezident zvolený alebo ak sa funkcia prezidenta uvoľní a ešte nie je zvolený nový
prezident, alebo ak bol zvolený nový prezident, ale ešte nezložil sľub, alebo ak prezident
nemôže svoju funkciu vykonávať pre závažné dôvody, vymedzené oprávnenia prezidenta
prechádzajú na vládu Slovenskej republiky. Vláda môže v tom čase poveriť svojho
predsedu vykonávaním niektorých právomocí prezidenta. Na predsedu vlády prechádza v tom
čase hlavné velenie ozbrojených síl. Niektoré oprávnenia prezidenta prechádzajú v tom čase
na predsedu Národnej rady Slovenskej republiky.

Ak prezident nemôže vykonávať svoju funkciu dlhšie ako šesť mesiacov, Ústavný súd
Slovenskej republiky vyhlási, že funkcia prezidenta sa uvoľnila. Dňom tohto vyhlásenia sa
skončí funkčné obdobie doterajšieho prezidenta.

Odvolanie prezidenta

Prezidenta možno odvolať z funkcie pred skončením volebného obdobia ľudovým
hlasovaním. Ľudové hlasovanie o odvolaní prezidenta vyhlasuje predseda Národnej rady

Slovenskej republiky na základe uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky prijatého
najmenej trojpätinovou väčšinou všetkých poslancov Národnej rady Slovenskej republiky, a
to do 30 dní od prijatia uznesenia tak, aby sa ľudové hlasovanie vykonalo do 60 dní od jeho
vyhlásenia.

Prezident je odvolaný, ak za jeho odvolanie v ľudovom hlasovaní hlasovala nadpolovičná
väčšina všetkých oprávnených voličov.

Ak prezident nebol v ľudovom hlasovaní odvolaný, rozpustí prezident Národnú radu
Slovenskej republiky do 30 dní od vyhlásenia výsledkov ľudového hlasovania. V takom
prípade začína prezidentovi plynúť nové volebné obdobie. Predseda Národnej rady
Slovenskej republiky vyhlási voľby do Národnej rady Slovenskej republiky do siedmich dní
od jej rozpustenia.

Stíhanie prezidenta

Prezidenta možno stíhať iba za úmyselné porušenie ústavy alebo za vlastizradu. O podaní
obžaloby na prezidenta rozhoduje Národná rada Slovenskej republiky trojpätinovou väčšinou
hlasov všetkých poslancov. Obžalobu podáva Národná rada Slovenskej republiky na Ústavný
súd Slovenskej republiky, ktorý o nej rozhodne v pléne. Odsudzujúce rozhodnutie Ústavného
súdu Slovenskej republiky znamená stratu funkcie prezidenta a spôsobilosti túto funkciuopätovne získať.

Dátum poslednej zmeny: 21. 11. 2017
Dátum zverejnenia: 9. 11. 2017″

S pozdravom
V Bratislave dňa 21.1. 2022
Podpis žiadateľa

Teraz najčítanejšie