Denník N

Čo ste chceli vedieť o Dánsku

Príjmová nerovnosť sa dá analyzovať zjednodušujúco, napríklad tak, že porovnáte príjmy desatiny (decilu) ľudí na spodku príjmovej distribúcie s príjmami desatiny s najvyššími príjmami. Získate tak ale len niečo ako fotku z filmu, ktorá vám nepovie, čo sa udialo pred záberom a čo po zábere. O príjmovej nerovnosti vám omnoho viac povie analýza mobility ľudí, keďže väčšina ľudí za svoj život „cestuje“ po príjmovom rebríčku.

V Dánsku dlhodobo zbierajú údaje o príjmovej situácii občanov, čo im umožňuje sa do hĺbky pozrieť na zmeny v príjmovej distribúcii v čase. Keď dočítate tento text, už vás nikdy nebude zaujímať Gini koeficient.

Nasledujúci text je prepisom prednášky Martina Ågerupa (riaditeľ think tanku CEPOS). Prednášku si môžete pozrieť aj na Youtube od 15:30. Táto prednáška bola súčasťou uvedenia knihy Climbing the ladder o falling off it: Essays on Economic Mobility in Europe, dostupná na Amazone, ktorá obsahuje kapitoly o sociálnej mobilite. Do nej prispel aj Radovan Ďurana z INESS. Jeho kapitola vyšla aj v slovenskej verzii pod názvom Nerovnosť príjmov: Pozornosť treba venovať chudobným, nie bohatým.

Dynamický pohľad na inkluzívny rast a príjmovú mobilitu

Martin Ågerup (CEO, CEPOS) a Carl-Christian Heiberg (Senior Fellow, CEPOS)

Graf 1: reálna ročná miera rastu disponibilného príjmu pre rôzne príjmové decily

Analytici CEPOS-u (Centre for Politicial Studies – Centrum politických štúdií) skúmali (predovšetkým) disponibilný príjem v Dánsku. Graf 1 rozdeľuje populáciu na decily podľa výšky príjmu, pričom v prvom decile sa nachádzajú ľudia s najnižším príjmom a v desiatom decile sa nachádzajú ľudia s najvyšším príjmom. Tento graf ukazuje trend, ktorý je bežný vo väčšine krajín, a síce, že ľudia s vyššími príjmami zaznamenávajú aj vyšší nárast príjmov.

Problémom takéhoto prezentovania situácie však je, že ľudia nie sú decily. Takéto analýzy nesledujú tých istých ľudí naprieč časom. Miesto toho sa zameriavajú na jednotlivé kategórie (decily) a sledujú, o koľko narástol príjem jednotlivých kategórií. Decily však v prvom roku merania pozostávajú z iných ľudí, než z akých pozostávajú v poslednom roku merania – ľudia naprieč decilmi migrujú. Zatiaľ čo teda môže byť pravda, že najvyšší decil z hľadiska príjmov zaznamenáva aj najvyšší rast príjmov, neznamená to, že najvyšší rast príjmov sa kontinuálne týka tých istých jednotlivcov. V skutočnosti teda spôsob vyobrazenia rastu príjmov, ktorý vidíme v grafe 1, hovorí len o tom, o koľko narástla výška príjmu potrebného na to, aby jednotlivec patril do istého decilu.

Graf 2: priemerný reálny ročný rast disponibilného príjmu ľudí patriacich do daného príjmového decilu v prvom roku merania

CEPOS vo svojej štúdií aplikoval inú metodológiu. Graf 2 ukazuje, o koľko v priemere narástol ročný disponibilný príjem jednotlivcov, ktorí na začiatku merania (v rokoch 1990, 2000 alebo 2010) patrili do daného príjmového decilu. Výsledky aplikovania takejto metodológie sú prakticky opačné oproti grafu 1. Ľudia, ktorí v prvom roku merania patrili do najnižšieho príjmového decilu, zaznamenali za celé obdobie merania v priemere najvyšší nárast disponibilného príjmu. Tento trend je naviac konzistentný naprieč decilmi – čím nižší príjem jednotlivec na začiatku merania mal, tým vyšší nárast príjmu v priemere zaznamenal. Robustnosť týchto výsledkov je upevnená tým, že analytici CEPOS z analýzy vynechali študentov aby predišli námietkam, že výsledku sú skreslené zahrnutím študentov, ktorí počas štúdia majú nízke príjmy, ale po ukončení štúdia sa ich príjmy významným spôsobom zvýšia následkom nájdenia práce.

Graf 3: kumulovaný podiel populácie z roku 1987, ktorá aspoň jeden rok patrila medzi 10 percent populácie s najvyšším disponibilným príjmom

Graf 3 dokazuje vysokú úroveň príjmovej mobility. Ilustruje situáciu od roku 1987 (prvý rok, z ktorého sú dostupné potrebné dáta) a ukazuje, že po kumulovaní počtu ľudí, ktorí strávili aspoň jeden rok v najvyššom príjmovom decile sa dostaneme do situácie, keď približne 50% populácie patrilo aspoň na obdobie jedného roka do najvyššieho príjmového decilu. Takéto výsledky sú indikátorom vysokej príjmovej mobility v spoločnosti, čo v praxi znamená, že ľudia sa výrazným spôsobom pohybujú (oboma smermi) medzi príjmovými decilmi.

Graf 4: priemerný rast disponibilného príjmu v nepretržitých päťročných obdobiach u jednotlivcov, ktorí sa pred piatimi rokmi nachádzali v danom príjmovom decile

Graf 4 ďalej podporuje robustnosť výsledkov naznačujúcich vysokú úroveň príjmovej mobility v Dánsku. Graf ukazuje, že najvyšší nárast príjmov v ľubovoľnom bode v čase zaznamenali jednotlivci, ktorí 5 rokov predtým patrili do najnižších príjmových decilov a naopak najnižší nárast príjmov zaznamenali jednotlivci patriaci pred 5 rokmi do najvyšších príjmových decilov. Graf ukazuje istý výkyv v období niekoľkých rokov po finančnej kríze, vo všeobecnosti však dokazuje robustný trend najvýraznejšieho zlepšovania situácie pre najnižšie príjmové skupiny, ktorý je platný naprieč časom.

Graf 5: priemerný reálny ročný rast disponibilného príjmu v rokoch 2010-2018 u jednotlivcov, ktorí sa v roku 2010 nachádzali v danom príjmovom decile (úroveň 2020)

Graf 5 ukazuje, že dáta neindikujú vysokú sociálnu mobilitu len v percentuálnom vyjadrení nárastu príjmov, ale aj vo vyjadrení v dolároch – ľudia, ktorí sa v roku 2010 nachádzali v najnižšom príjmovom decile zaznamenali v období od roku 2010 do roku 2018 nárast príjmov o najviac dolárov. Graf však taktiež ukazuje, že ľudia patriaci na začiatku merania do najvyššieho príjmového decilu v priebehu sledovaného obdobia v priemere dokonca prišli o (nie bezvýznamnú) časť ich príjmov. Graf teda indikuje trend priemernej reverzie – u ľudí s najnižšími príjmami existuje veľká pravdepodobnosť nárastu príjmov, ktorá sa však s rastúcimi príjmami postupne znižuje, až postupne prechádza do pravdepodobnosti poklesu príjmov. Takýto vývin naznačuje, že pre ľudí s nízkymi príjmami existujú významné príležitosti na zvýšenie ich príjmu a zároveň, že v spoločnosti existuje konkurencia, ktorá predchádza „zakonzervovaniu“ jednej skupiny ľudí v decile s najvyšším nárastom príjmov.

Graf 6: celkový priemerný nárast reálnej hodinovej mzdy v rokoch 2010-2018 u jednotlivcov zamestnaných na plný úväzok, ktorí sa v roku 2010 nachádzali v danom príjmovom decile

Graf 6 ilustruje nárast príjmu v jednotlivých príjmových deciloch, ktorý je očistený od zásahov sociálneho štátu – ide teda čisto o výsledok vývoju situácie na trhu. Konkrétne čísla sa oproti predchádzajúcim grafom samozrejme mierne líšia, všeobecný trend však ostáva jasne prítomný – najnižšie príjmové decily zaznamenali najvyšší priemerný percentuálny nárast hodinovej mzdy a najvyššie príjmové decily zaznamenali najnižší priemerný percentuálny nárast hodinovej mzdy.

Graf 7: priemerný reálny ročný rast disponibilného príjmu osôb narodených v roku 1967, ktoré sa na začiatku roka nachádzali v danom príjmovom decile

Potenciálnou výhradou k predchádzajúcim grafom by mohlo byť, že reflektujú istý „životný cyklus príjmov“ – mladí ľudia majú vo všeobecnosti nízke príjmy, ktoré sa však s ich vekom postupne zvyšujú. Graf 7 demonštruje, že aj keď časť ilustrovaného trendu pravdepodobne naozaj je spôsobená týmto „životným cyklom príjmov“, nie je to jediný faktor spôsobujúci príjmovú mobilitu. V tomto grafe sú totiž zahrnutí len jednotlivci narodení v roku 1967 (a teda sú všetci v rovnakom veku). Napriek tomu je znovu jasne viditeľné, že najvyšší priemerný rast príjmov zaznamenali jednotlivci, ktorí v prvom roku merania patrili do najnižších príjmových decilov, a opačne.

Na základe týchto grafov je možné spraviť tri závery:

  • Hospodársky rast je v priebehu času oveľa inkluzívnejší, než naznačuje statická analýza (nerovnosti príjmov)
  • Politiky, ktoré podporujú hospodársky rast, prinášajú chudobným z dlhodobého hľadiska väčší úžitok ako zvýšené prerozdeľovanie bohatstva (ktoré tiež škodí rastu). CEPOS odhaduje, že za posledných 100 rokov bol ekonomický rast zodpovedný za 90% nárastu príjmov 40% populácie s najnižšími príjmami. To znamená, že napriek tomu, že skúmané obdobie bolo v Dánsku obdobím budovania robustného sociálneho štátu, redistribučné politiky boli zodpovedné len za 10% nárastu príjmov.
  • Politiky by sa mali zamerať na menšinu ľudí s nízkymi príjmami, ktorí uviazli v nižších príjmových deciloch

Preložil Matej Bárta

Teraz najčítanejšie