Denník N

Poučenie z katastrof – nevstúpiš dvakrát do tej istej rieky

Viaceré udalosti minulého roka ukázali dôležitosť neustálej pripravenosti na neočakávané udalosti, aj na to, že investovať teraz môže znamenať ušetriť v budúcnosti. A to aj vo svetle neistej budúcnosti.

16 rokov po

Minulý rok 29. augusta zasiahol pobrežie Louisiany južne od New Orleans hurikán Ida a spôsobil veľké materiálne škody. Bolo to 16 rokov na deň presne po tom, ako 75 kilometrov východnejšie prešiel nad pevninu hurikán Katrina. Tá sa v roku 2005 stala najväčšou poistnou udalosťou v histórii planéty a tento titul jej zostal dodnes. Keď totiž nápor vody pretrhol ochranné hrádze v okolí mesta, jeho väčšina bola zaplavená a zahynulo viac ako 1800 ľudí. Záchranné operácie následne sprevádzali mnohé fatálne pochybenia, čo ešte mohlo zhoršiť celkový dopad udalosti.

Amerika mala 16 rokov na to, aby sa poučila z najdrahšieho hurikánu histórie, ktorý v dnešných dolároch stál celkovo 172 miliárd. Dnes možno konštatovať, že masívna obnova a posilnenie ochranných hrádzí za takmer 15 miliárd dolárov, vrátane tzv. Great Wall of Louisiana, prešla skúškou a hrádze sa na žiadnom mieste nepretrhli. Na jednej strane Ida spôsobila masívne škody, ktoré sa vzhľadom na intenzitu búrky a zasaihnutú oblasť dali očakávať – vrátane historických povodní na americkom severovýchode dosiahli 75 miliárd dolárov a Ida sa tak dostala do desiatky najnákladnejších prírodných katastrof v histórii. Na strane druhej však bolo zabránené potenciálne oveľa vyšším škodám a investícia sa s najväčšou pravdepodobnosťou oplatila – nehovoriac o zachránených ľudských životoch.

Niekedy je lepšia žiadna, než zlá ochrana

Presuňme sa na Slovensko. V minulom roku v rámci prírodných katastrof získala zrejme najviac pozornosti povodeň v Rudne nad Hronom zo 17. mája, pri ktorej zahynul jeden človek. Ihneď po udalosti sa vynorilo množstvo rýchlych vysvetlení, kto alebo čo za to môže, typických pre slovenský mediálny priestor – vrátane obligátnej klimatickej zmeny či vyrúbaných lesov. Čoskoro sa však ukázalo, že za povodeň mohlo pretrhnutie zle udržiavaného vodozádržného objektu nad dedinou. Samotný SHMÚ neskôr potvrdil, že zrážky v oblasti neboli nijak extrémne a že povodeň „nemožno zaradiť medzi povodne spôsobené prirodzenými zrážkovo-odtokovými procesmi“. Udalosť by sa tak dala klasifikovať ako man-made, teda spôsobená človekom. Irónia toho, že protipovodňová ochrana spôsobila povodeň, len podčiarkuje dôležitosť poučenia sa z tejto lekcie. I na Slovensku sa urobili určité pokroky, no tento prípad zdôrazňuje, že aj žiadna ochrana je lepšia ako zlá (resp. zle udržiavaná) ochrana.

Investícia s výnosom

Po príklady úspešnej implementácie technických opatrení, pri ktorých prostriedky ušetrené ochráneným majetkom násobne prevyšujú náklady na ich vybudovanie, pritom netreba chodiť ďaleko. Po veľkých povodniach v Rakúsku v roku 2002, ktoré spôsobili škody vo výške 3,1 miliardy eur, sa krajina rozhodla vybudovať systém opatrení pozdĺž Dunaja v Hornom a Dolnom Rakúsku s nákladmi zhruba 675 miliónov eur, ktorý zahŕňa rôzne projekty od ochranných valov až po mobilné protipovodňové steny, s dôrazom na prirodzený rozliv vody v krajine mimo intravilánov. Aj tento megaprojekt prešiel skúškou, a to konkrétne v roku 2013, keď prišli podobne rozsiahle povodne. Dôležitou súčasťou boli opatrenia v oblasti Machlandu. Vtedajšie ministerstvo dopravy a univerzita BOKU v súhrnnej správe konštatovali, že zatiaľčo škody v tomto regióne v roku 2002 dosiahli asi 500 miliónov eur, v roku 2013 sa scvrkli na približne 25 miliónov.

Obec Mitterkirchen v oblasti Machland pri povodni 2013. (Zdroj: Österreichisches Bundesheer)

Spomenuté úspešné projekty sú príkladmi inžinierskych opatrení, ktoré dávajú v daných oblastiach zmysel a dramaticky znižujú dopady udalostí, ktoré sa s určitou periodicitou opakovali po stáročia. Z pohľadu prístupu ku krajine a prírode však samozrejme nie sú zďaleka uskutočniteľné a ani žiaduce všade. Citlivý prístup ku krajine a realizovanie prírode blízkych opatrení môže byť z pohľadu ochrany pred povodňami často oveľa efektívnejšie a finančne menej nákladné riešenie. Nehovoriac o prebiehajúcich a očakávaných zmenách vo vodnom cykle, ktoré môžu v našom regióne prispieť k presunu ťažiska povodňových škôd od veľkých riečnych povodní, ako ich poznáme i z minulosti, smerom k častejším prívalovým povodniam lokálnejšieho charakteru na horných tokoch riek a v menších povodiach.

Teraz najčítanejšie

Michal Lörinc

Vzdelaním geograf, žijem a pracujem v Prahe. Profesne sa ako analytik venujem vplyvom prírodných katastrof. Srdcom doma.