J. Hus: Listy z Kostnice & Knihy kacířů se mají číst (Čitateľský denník 3 — 4/2022)
„Nemohu psát obšírněji, ale stručně řeknu toto: přikázání Boží měj vždy na mysli, k chudým se chovej laskavě, pýchu opouštěj, žij skromně. A na toto pamatuj: Co jsi, cos byl a co budeš, o tom vždy přemýšlej; co mluvíš, kde a o kom, proč, kdy a jakým způsobem.
Milý pane, pamatuj na mě a pozdravuj svou paní, čeleď i známé. Mám za to že už mě zaživa nespatříš, neboť už čekám jen na rozsudek smrti.
Psáno ve čtvrtek před svatým Vítem. Bůh s vámi, milí Češi, i se mnou hříšným, trpícím pro jeho svatý zákon.“
Vydavateľstvo Biblion pred niekoľkými rokmi otvorilo svoju Malú edíciu klasikov dielom majstra Jána Husa. Jeho Listy z Kostnice, medzičasom rozchytané, opäť nedávno vyšli v krásnom novom šate. Aké to je vidieť do hlavy človeka vedúceho zápas medzi pudom sebazáchovy a svojim vlastným svedomím?
„Psáno v okovech, v čekání na upálení.“ V prvom rade to je príbeh človeka, ktorý vie, že o chvíľu zomrie strašnou smrťou. A pritom by stačilo odvolať! Hus bol presvedčený o tom, že jeho kritika stavu cirkvi je správna — to bolo zjavné každému, kto pozorne sledoval dobové dianie. Napriek tomu ho učený doktor poverený koncilom presviedčal o tom, že „ak koncil prehlási, že máš jedno oko, aj keď máš dve, musíš zmeniť svoj názor.“
Listy — písal ich svojim priteľom, podporovateľom a farníkom z betlehemskej kaplnky — hovoria o Husovom zápase s elitou, ale zároveň aj o ochote zmeniť svoje názory, ak mu budú dostatočne vyvrátené autoritou Písma. Aj keď sa väčšina Husovej teológie zjavne nevymykala dobovým štandardom, tvrdiť niečo podobné sto rokov pred Lutherovou reformáciou si vyžadovalo nepredstaviteľnú odvahu. A osobnú obetu.
Ako som už spomínal v úvode, Listy z Kostnice vo svojom druhom vydaní zmenili grafiku — a je to obrovská radosť držať ich takto v ruke. Na obálke nájdete linoryt, vo vnútri krásnu typografickú prácu s názvami kapitol, číslovaním strán a osadením samotného textu. Každá kniha tejto edície bude mať zjavne aj svoju vlastnú doplnkovú farbu — vysvetlivky a poznámky Alexandra Fleka sú tak v jej prvom zväzku vysádzané decentnou oranžovou farbou.
Knihy kacířů se mají číst (a nie páliť — ako dodáva sám autor) je zas Husovo pojednanie na tému cenzúry, akademického poznania, vzdelávania a apologetiky. Citujúc Augustína, Jeronýma, apoštola Pavla a apelujúc aj na zdravý rozum poukazuje na to, že názory pohanov a kacírov sa nemajú zamlčiavať, ale vypočuť. Obsahujú totiž múdrosť a mnohé pravdy, ktoré sa objavujú vo všetkých ľudských spoločenstvách.
Väčšiu časť knižočky tvorí predhovor profesora Martina Wernischa, vďaka ktorému sa dozviete napríklad to, že Hus ako stredoveký teológ si toho musel mnoho zapamätať (pretože ešte, samozrejme, neexistovala kníhtlač) a veľa času trávil prepisovaním kanonických textov pre osobnú potrebu.
Husove texty vás prenesú v čase o šesťsto rokov dozadu, čo je krása literatúry. Niekedy sa to číta ťažko, mnohé veci si už neviemem predstaviť; inokedy zas popisuje problémy aktuálne aj na začiatku tretieho tisícročia. Veľmi podnetné čítanie.
J. Hus: Listy z Kostnice
Biblion, 2021
200 strán
*
80 %
J. Hus: Knihy kacířů se mají číst
Kalich, 2015
96 strán
*
70 %
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať na:
Spotify, SoundCloude, Apple alebo Google podcasts.
Moju výtvarnú tvorbu môžete sledovať na:
Facebooku alebo webe.
