Denník N

Ako môže učiteľ pomôcť svojmu žiakovi po strate blízkeho?

“Náš 8-ročný žiak stratil otca, často o ňom v triede hovorí. Chcel(a) by som vedieť, ako mám reagovať.” S takýmito otázkami sa na nás obracajú učitelia počas bezplatných konzultácií s psychológom, ktoré sú pre nich určené.

“Náš 8-ročný žiak stratil otca a často o ňom v triede hovorí. Rady by som vedela, ako mám reagovať.” Aj s takýmito otázkami sa na nás obracajú učitelia počas bezplatných konzultácií s psychológom, ktoré sú pre nich určené.

V niekoľkých bodoch sme zhrnuli, ako postupovať v podobnej situácii. 
Keď dieťa hovorí o strate otca s učiteľom a so spolužiakmi, je to znak, že sa v triede cíti bezpečne a dôveruje Vám.
Ak sa váš žiak bez obáv zveruje s tým, čo sa u nich doma stalo a čo cíti, je to ocenenie aj pre Vás. Znamená to, že škola a trieda sú pre neho bezpečným prostredím a má ku Vám dôverujúci vzťah.

Neprerušujte ho, keď hovorí o rodičovi a o svojej strate a pozorne ho počúvajte. Je dôležité, aby dieťa vnímalo, že je pre vás dôležité ako sa cíti. Nie je nič zlé na tom, ak sa dieťa zdôverí s tým, čo sa stalo v jeho rodine, ako sa teraz má a aké sú jeho pocity.  Ak vážne nenarúša vyučovanie, malo by mať priestor, aby Vám a spolužiakom o tom povedalo.

– Povedzte deťom v triede jednoduchými slovami, čo sa v rodine spolužiaka stalo. Uistite sa, že všetky deti  rozumejú, čo im vysvetľujete a že sa necítia zmätene. Ak deťom jednoducho vysvetlíte, o čom spolužiak rozpráva, budú sa cítiť istejšie a budú môcť v triede vnímať v triede atmosféru prijatia a bezpečia.

– Vysvetlite deťom, že aj ony môžu hovoriť o čomkoľvek, čo je pre nich dôležité – o svojej rodine, priateľoch, spolužiakoch… Trieda nie je len miesto, kde sa deti učia. Je to komunita, v ktorej trávia veľa času a kde môžu prejaviť aj svoje emócie či obavy. Čas, ktorý dokážete venovať ich prežívaniu, keď o ňom hovoria, prispeje k ich osobnému rastu a buduje dobré vzťahy medzi deťmi navzájom aj  ich dôveru k pedagógom.

– Po vysvetlení pokračujte vo vyučovaní. Ak venujete pozornosť tomu, čo sa udialo a tému láskyplne uzavriete, budete môcť pokračovať v naplánovanom programe a deti sa budú môcť v ďalšom priebehu vyučovania sústrediť na učivo.

– Venujte dieťaťu, ktoré stratilo rodiča, individuálnu pozornosť a priebežne sledujte ako sa má a ako sa prejavuje. Ak cítite, že dieťa potrebuje profesionálnu starostlivosť, požiadajte o bezplatnú konzultáciu s psychológom v Plamienku. Budeme spolu hľadať spôsob, ako dieťaťu pomôcť v škole i mimo nej.

Kedy nás môžete kontaktovať?
– keď sa dieťa správa, akoby sa nič nestalo
– keď zle spáva, ničí veci okolo seba, je podráždené
– keď je apatické a nemá záujem o hru či o kontakt s kamarátmi
– keď jeho správanie je výrazne iné ako bolo pred stratou blízkej osoby
– keď má dieťa zrazu problémy s učením
– keď stráca energiu počas hodín
– keď má problémy s koncentráciou
– keď pociťuje strach, úzkosť, hnev
– keď máte akúkoľvek otázku, ktorá súvisí s pomocou dieťaťu po strate blízkeho

 

Prihlásiť na bezplatnú konzultáciu sa môžete tu: www.plamienok.sk/pomoc-v-smuteni/strata-v-rodine-konzultacia-pre-ucitelov.

 

 

Teraz najčítanejšie

PLAMIENOK n.o.

Sme nezisková organizácia, ktorá je na Slovensku priekopníkom rozvoja detskej domácej paliatívnej/hospicovej starostlivosti a smútkového poradenstva a terapie pre deti a ich rodiny. Od roku 2002 bezplatne poskytujeme nevyliečiteľne chorým a zomierajúcim deťom domácu paliatívnu liečbu a starostlivosť. Deti navštevujeme doma v okruhu 2 hodín jazdy od Bratislavy. Od roku 2011 V Centre pomoci smútiacim deťom a rodinám v Bratislave na Zadunajskej ulici 6 bezplatne poskytujeme psychologickú, terapeutickú a poradenskú omoc smútiacim deťom a ich blízkym ako aj dospelým po strate dieťaťa. Do centra môžu prísť smútiace deti a rodiny z celého Slovenska. Od roku 2003 vzdelávame študentov, odborníkov a laickú verejnosť, aby sa kvalita detskej paliatívnej starostlivosti na Slovensku zlepšovala. Týmto blogom chceme prispieť k tomu, aby sa povedomie o paliatívnej starostlivosti na Slovensku zvyšovalo.