Denník N

Aktuálne na Ukrajine: zápas dvoch ideí

Zdroj fotky: Olga Subach (Unsplash)
Zdroj fotky: Olga Subach (Unsplash)

K správam o pandémii a inflácii sa pripojilo dianie na východe Ukrajiny. Pri podobnej lavíne nepríjemných správ sú pre jednotlivca najlepšie dve veci; nezaťažovať sa vecami, ktoré nemôže ovplyvniť, alebo si z nich urobí holý, izolovaný objekt skúmania. A čo zistíme, ak dianie na východe Ukrajiny podrobíme nášmu bádaniu? 

Nenudíme sa. K správam o pandémii a inflácii sa pripojilo dianie na východe Ukrajiny. Pri podobnej lavíne nepríjemných správ sú pre jednotlivca najlepšie dve veci; nezaťažovať sa tým, čo nemôže ovplyvniť, alebo si zo zdroja úzkosti nich urobí holý, izolovaný objekt skúmania. A čo zistíme, ak dianie na východe Ukrajiny podrobíme nášmu bádaniu?

Zistíme, že celé dianie so všetkými slovnými výzvami zo strany NATO/EÚ a ruskou heavy metalovou diplomaciou sa vymyká logike. Ukrajina už v skutočnosti nie je z pragmatických (geo)politických dôvodov až tak dôležitá. Ruská federácia si prisvojením Krymu upevnila pozíciu v Čiernom mori. Neobstojí (ako väčšina geopolitických teórií spred storočia) ani McKinderova teória o Heartlande (územie od Volgy po Jang-c’-ťiang, z ktorého sa odvodzuje axióma “Kto ovláda východ Európy, ovláda Heartland„), a to ani z pohľadu nárazníkovej zóny pred vstupom do ruského vnútrozemia, a už vôbec nie ako poľnohospodársky plodného územia. A takisto sa môžeme sa domnievať, že žiadny štátny líder by do svojho územia nechcel začleniť pás zeme s narušenou infraštruktúrou a dvomi zlyhávajúcim štátmi (analogicky tak môžeme vysvetliť zdráhanie sa Južnej Kórey v otázke unifikácie Kórejského polostrova). Ak je pre Ruskú federáciu nejaká geopolitická partia významná (a hlavne zisková!), tak je to partia rozohrávajúca sa v Arktíde, ktorá globálnym otepľovaním odhaľuje svoje prírodné bohatstvá.

Pre NATO a EÚ plynie z Ukrajiny ešte menej benefitov. Doterajšie postavenie NATO v Európe bolo stabilné a podliehalo síce chladným, no overeným pravidlám realizmu v medzinárodných vzťahoch. Začlenením Ukrajiny buď do štruktúr NATO alebo EÚ by sa obidve inštitúcie na východnom krídle odhalili a dostali do bolestivého zovretia medzi Bieloruskom a Ruskom. Dianie na Ukrajine musí tiež v Bruseli a Washingtone spôsobovať mierny bolehlav, nakoľko doterajšia finančná pomoc zo strany USA a EÚ sa zatiaľ prejavila len v modernizovanej armáde. V prípade hlbšej integrácie by bolo potrebných podstatne viac finančných prostriedkov, no nedávne skúsenosti s Afganistanom, ktorý sa ukázal ako čierna diera pre verejné výdavky, a zviechajúca sa post-pandemická ekonomika by tieto potrebné investície mohli brzdiť.

Ako bolo vyššie uvedené, logika v tomto spore nie je. To však nevadí. Logika často v (nielen) politickom konaní nie je potrebná (pozdravujeme na Ministerstvo financií). To, čo sa momentálne na zamrznutých ukrajinských plániach stretáva sú dva odlišné ideové svety. Na jednej strane sú ruské politické elity snažiace sa vytvoriť si obrannú pozíciu proti Európe (Ruská zahraničná politika sa od čias cárizmu obávala zjednoteného Nemecka, ergo Európy) a prinavrátiť Rusku veľmocenský lesk (neprepadajme pocitu, že rusko-čínske vzťahy sú prejavom ich pevného spojenectva), a na strane druhej NATO/EÚ so zásadou o vlastnom rozhodovaní každej krajiny, ktorý je jeden z určujúcich medzinárodných princípov od konca Studenej vojny.

Obidve idey sú zo svojich pohľadov relevantné a pochopiteľné, no nie sú dobré, že sú to idey. A problém s ideami je taký, že keď sa dostanú do styku, nedá s nimi tak dobre vyjednávať a obchodovať ako v bežnej diplomacii a geopolitických hrách, nakoľko obojstranný zásadový postoj neposkytuje veľa manévrovacieho priestoru na vyjednávanie.

Neprepadajme však panike, že situácia nemá diplomatické riešenie. Problém je, že nemá ani silové riešenie, nakoľko Ukrajina sa veľmi ľahko môže stať druhým Afganistanom pre obidve hlavné zúčastnené strany. Nerátajme však, že po upokojení situácie sa táto situácia nezopakuje. Otrlý pozorovateľ medzinárodného diania si určite všimol, že ruská heavymetalová diplomacia pri západných hraniciach Ruska sa opakuje v takmer pravidelných intervaloch. A bude sa opakovať, kým budú existovať tieto idey. A paradoxne, neoblomné presvedčenie v tieto idey je aj dostatočne odstrašujúcim prostriedkom pre jednu aj druhú stranu.

Ďalšie moje texty a vlastnú tvorbu nájdete tu.

Teraz najčítanejšie

Ľubomír Šottník

Doktorand na Sociologickom ústave SAV•Skúmam zmeny na pracovnom trhu a realizovateľnosť univerzálneho základného príjmu•Venujem sa písaniu prózy a dátovej analytike•Najčastejšie blogujem o literatúre, filmoch, politike a spoločnosti.