Denník N

Národná rada SR a čas

Tento blog je o tom, čo je rozvaha, čo je múdrosť, čo je čas. Teda, ako sa spieva na úvod piesne, ktorú naše občianske združenie „produkovalo“ pred pár rokmi – pri príležitosti pripomenutia sto rokov od uzavretie mieru v Paríži: „Na hladine vlny v kruhu, privoláva úsmev dúhu…“. Teda je tu „obraz“ o tom, že hladina býva pokojná, v tichu noci potom na jazere možno vidieť zrkadliť sa hviezdy na jej hladine… A potom stačí hodiť napríklad kameň do vody a objaví sa jeden kruh, za ním ďalší, vlny sa šíria… Ako informácia…

A teda druhá myšlienka, ktorá mi dala podnet k tomu to textu, je táto. Prichádzam do nášho komunitno – kultúrneho centra INFINITY a na chodbe už vydávajú v rámci sociálnej pomoci zabezpečenú službu pre seniorov (MČ Petržalka). Pani „seniorka“ s úsmevom vraví: „Seniori majú čas.“ Usmial som sa, zaželali sme si pekný deň. A teda čo to znamená mať čas? Čo to znamená v prípade seniorov – keď si z hľadiska fyzického sveta, entorpie ako javu, môžeme myslieť i opak??? A prečo my nemáme čas? Ako to potom vyzerá, keď nemáme čas myslieť? Radiť sa – napríklad i v národnej rade? Ako to vyzerá, keď tí, ktorých si väčšina zvolí, je tak mladá, že nemajú čas myslieť a ženú národ – údajne v národnom záujme – do šialenej a hlúpej vojny??? Do takej, ktorej scenár sa opakuje už aj vyše sto rokov a hádam by sme to už mali vedieť „čítať“, školy nás to mali naučiť čítať… Veď i starí Slovania a iní…mali jasnú zásadu, že sa nešlo ani do vojny a nerobilo sa nič „zásadného“, kým nezasadla „rada starších“ a tí v prípade „rozpakov“ z vnímania daného stavu, ktorý nastal, si našli čas? Netrvalo to ich sedenie ani hodinu ani dve a „netliachali sa“ „obvinenia“, urážky, a hlúpe „tézy“. Teda nerozhodovali ľudia, ktorí mali sotva štyridsať rokov a išlo im skôr o čas, o možnosť ešte zarobiť, či dostať sa ku „koristi“, ale ľudia, ktorí to videli zo širšieho uhlu času….A teda, kde je asi príčina?

Je ich asi viacej.

V prvom rade je tu vplyv vedy a techniky. Efektivita úsilia, hromadenie – i na úkor času, ktorý by sme mohli venovať tomu „vyššiemu ja“, nejakému „otcovi“ v našom vnútri (symbol poriadku sveta), inak ho možno volať – keď si nájdeme čas, keď sa mu prihovárame, i „ten, ktorý si na nebesiach…“. Z hľadiska dávneho postoja, makrokozmos a mikrokozmos sa vlastne v človeku akosi stretáva…

Teda otázne je, či sme si dobre vybrali do politiky – či nás zastupujú z hľadiska dosahovania dobra v našej spoločnosti – čo je vlastne pravý význam slova politika, či nás zastupujú tí praví?

Majú naozaj toľko času, ako seniori?

Ako potom vyzerajú ich rozhodnutia?

No vidíme, národ na námestí „mieru“ vyjadruje želanie žiť v mieri a „elity“, ktorých si zvolili, sú v Ománe… možno objavujú „catering“… all inclusive… a iné…

Potom možno stretávať v tom istom čase ľudí, ktorí asi tiež nemajú čas na také taľafatky, ako je mier, istota, stabilné „podnikateľské“ prostredie. Dlhodobo predvídateľné, kde napríklad nehrozia ukončené dodávky energií potrebných na efektívnu výrobu tovaru a služieb – i tepla pre občanov v zime, svetla, elektriny…možnosť dopravy tovaru, zásobovanie…nie, ono sa to asi samé spraví a my si budeme šetriť ešte dvadsať – tridsať rokov nejaké tie úspory na dôchodok, „lebo vieme koľko budeme potrebovať“, „aby sme nežili ako dnešní seniori“…a pritom tie peniaze už o rok nejakej vojny, absurdnej a hlúpej, nemusia mať žiadnu perspektívu a ani hodnotu….

ÁNO, máme tu „elity“, ročník napr.: 1973, či ročník 1975..a máme tu i ministra „vojny“, ktorý je ročník 1981…a teda keď on niečo povie, tak ….

Ono i z hľadiska vnímania času, všetci to uznáme, nie je intenzita zážitku, vnímania času, vždy rovnaká. Niekedy to tempo v určitom až horúčkovitom stave sa zvyšuje, akoby „mladík“ stratil svoj pokoj, akoby ho v určitej rozrušenosti, tlačilo niečo k slovám, k činom…až tak, že ho to časom môže mrzieť…

A to je to, čo múdry, či opatrný senior vie, má čas…už i on spravil v živote zopár chýb, zažil i krízu stredného veku, …veci, ktoré „ten v národnej rade, radca…“ ešte nezažil…a možno ani nezažije… tak to je v čase, fyzika…minulosť, spomínanie, prítomnosť, uvedomenie a budúcnosť, ktorá ešte nie je..je predpoklad, ..môžeme mať určitú prognózu…a je tu i vplyv „ducha“, „duše“, osobnosti, hýbateľa dejín, ktoré náš „vyspelý „osvietený“ človek, nadšenec VTR akosi prestal vnímať. Zbavil sa tak možno toho podstatného, čo potom v určitej citovej deprivácií, prázdnote, „pudí“ k niečomu, snaží sa o „zaplnenie“ prázdneho miesta „v hrudi“, akoby blúdil, hľadal domov.. akoby i to YANKEE GO HOME…bolo z tohto súdka javu, ktorý sa nám môže javiť…My máme svoju krajinu…zmysel…tu sa nemôžu odohrávať vojny, ktoré sú v záujme nie nášho národa, ale iného… kto vie, čo teda myslia tým „národným záujmom“? Koho záujem sa vlastne tým myslí? Novinári by sa mali spýtať… Mali by vedieť odlíšiť, či niečo je obrana alebo či je to útok.. agresia. expanzia… Veď stačí si zobrať mapy a sledovať, ak os ktoré krajiny „rozširovali“, ako sa menil ich vplyv, politický vplyv, „šírenie hodnôt“… mapy dávajú jasný argument… je to akási trajektória, výslednica pôsobiacich síl v čase…dá sa merať podľa mierky mapy vzdialenosť, ktorá sa prešla v čase…

Je teda smutné, že mi tu v štáte nemáme určitú „kontinuitu“, nevidíme ani zmysel trvania spoločnosti, štátu, keď sa spochybňuje dosiahnutý úspech, výkon „šedín“, lebo boli „komunisti“…a dnes tu pritom máme skôr sily „neokomunistov“, ktorí paradoxne prichádzajú zo západu…

Dnes som si spomenul na tak trochu surrealistickú knihu Bitúnok č. 5, kde vcelku „alegoricky“ popisoval autor špecifikum americkej armády. Ukazuje tu nevycvičených mladíkov, ktorí blúdia smerom na Drážďany a keď tam prídu, vidia už len apokalypsu, zbombardované mesto od ich armády… zločin proti ľudskosti, o ktorom sa akosi nehovorí tak často… a títo vojaci sú vykreslení ako ľudia, ktorí sú produktom výpočtu ekonomickej efektívnosti.. Mali i uniformy akoby z ekonomických dôvodov „tenšie“, ako produkt „verejného obstarávania“, z hľadiska vplyvu nákladov v myslení „Yankee“, ktorí akoby sa udomácnil v mentalite po víťaznej občianskej vojne (sever proti juhu), akýsi zárodok imperializmu, či kapitalizmu…o ktorého „príčiny“ popísal už M. Weber, sociológ v slávnom diele: Protestantská etika a duch kapitalizmu…

Známe: „Čas sú peniaze.“.

To je vlastne zmysel tohto blogu, vnímať, že zmysel života nemusí byť len v peniazoch. Sú i iné hodnoty. Čo sú peniaze z hľadiska večnosti? O cti, ktorú si uchoval v mysli „národa“ napr. Svätopluk, som hovoril nedávno…Alebo o Jane Fonda, občianke, ktorá neváhala a našla zmysel života nie v natupírovanej hlave, ale v srdci…v hĺbke,.. nie v povrchnosti „času“…

Tak tu niekto zas hodil kameň do vody a my si tu všímame určité šírenie „niečoho“…akési vlny…zatiaľ informačné. Ale čo, možno budú i rádioaktívne…

Ako spievali kedysi v skupine Ventil RG, či Vidiek:

„Radšej budem dnes aktívny, ako zajtra rádioaktívny…“

Ale my radšej v tom automobile sa nezmyselne preháňame po plných uliciach, sem i tam, pojedáme chutné burgre s ostrými príchuťami a plníme si tie prázdne miesta „v hrudi“…v určitej citovej deprivácií…ako ľudia prázdnoty, malého ducha…veľkého stáda „pripraveného“ vďaka lákadlám masovo – komunikačných prostriedkov, ich vplyvu, vplyvu reklamy a propagandy…. letieť dole ….ako si možno spomenúť s udalostí popisovaných v jednom evanjeliu… tak nám treba, seniori majú čas ….a my ani pokoj ani čas…ako sa hovorí:

„komu časť, tomu česť, pastierovi trúba“… či píšťala s vysokým tónom v pochodovej vojenskej pesničke…

Ale iní si zaspievajú i pieseň – priam národnú – Na Kráľovej holi…a akoby sa im zastavil čas v zážitku…

 

Teraz najčítanejšie