Denník N

A. D‘Avenia: Biela ako mlieko, červená ako krv (Čitateľský denník 5/2022)

„‚Sprostosti!‘ Vzbĺknem ako oheň, ktorý spaľuje papierové sny a slamené slová. Moje slovo vrazí profákovi do tváre ako klincami obitá päsť nočného bojovníka. Všetci ku mne otočia svoje zbytočné pohľady namiesto toho, aby s otvorenými ústami prijali prvé pravdivé vyhlásenie v dejinách školy. Najradšej by som ich všetkých spálil — okrem Silvie. Aj Snívač sa na mňa pozrie a vyzerá, že nerozumel.

Sprostosti!‘ zopakujem vyzývavo. Uvidíme, čo urobíš, keď niekto má odvahu povedať, ako sa veci naozaj majú, a zborí tvoj papierový literárny hrad. Celú minútu neprehovorí. Vyzerá to, že hľadá niečo, čo nevie nájsť vo svojom vnútri. Potom sa s absolútne pokojným hlasom opýta: ‚Kto si ty, že súdiš život tohto človeka?‘“

Ak sa vám zdá, že ruka držiaca knihu na titulnej fotografii je akási iná, než zvyčajne, zdá sa vám dobre. Dnešný text o knihe Biela ako mlieko, červená ako krv si pre vás pripravila moja manželka Zuzka. Čo si myslí o prvotine mladého talianskeho autora?

„Hlavnou postavou je šestnásťročný Leo, ktorý jazdí na motorke, hrá futbal a nebaví ho škola. Jediným dôvodom tam ešte chodiť je červenovlasá Beatrice, do ktorej je zamilovaný. O tom však okrem jeho najlepšej kamarátky Silvie nikto netuší. Veci sa začnú meniť, keď profesorku dejepisu a filozofie nahradí suplujúci učiteľ, ktorému študenti dajú prezývku Snívač. Snívač je iný, jeho hodiny sú iné a pomaly začnú vzbudzovať Leov záujem. A potom Beatrice vážne ochorie.

Spomínate si na svoju prvú lásku? Keď ste o svojom milovanom/svojej milovanej dokázali premýšľať nonstop, dňom i nocou; snívali ste, plánovali, predstavovali si budúcnosť? Tak o tejto láske je kniha Biela ako mlieko, červená ako krv. Je to ale zároveň aj kniha o láske, ktorá sa pomaly začne meniť, keďže jej budúcnosť je každým dňom menej istá, a o bolesti, ktorú toto poznanie prináša. Je to kniha o dospievaní, snívaní, pevných priateľstvách a Bohu.

Leov život charakterizujú farby, farebné je všetko — veci, ľudia, emócie. Červenú má rád, lebo je to búrka, láska, Beatrice. A neznáša bielu, pretože je to ticho, prázdnota, samota a nemá hranice. Aká krásna metafora pre leukémiu, chorobu, na ktorú Beatrice ochorie. Keď jej žiarivú červenú zrazu začne požierať nenávidená biela.

Ide o prvotinu autora, ktorý je stredoškolským učiteľom. Číta sa pomerne rýchlo a dobre, o čom svedčí aj to, že som ju večer nedokázala odložiť a ‚posledných‘ dvesto strán som proste musela pred spaním dočítať. Celý príbeh sledujete očami hlavného hrdinu, akoby ste čítali jeho myšlienky či denník. Kapitolky sú krátke, miestami veľmi svižné, miestami pre mňa menej zaujímavé (futbal). Veľkou devízou autora je poznanie prežívania dospievajúcich, do ktorého som sa doslova ponorila a všetky tie emócie som prežívala spolu s Leom. Štýl písania je možno ešte trochu nevyvážený, ale samotný príbeh moju pozornosť pritiahol natoľko, že ma to nevyrušovalo.

Biela ako mlieko, červená ako krv je veľmi vydareným debutom a s pokojnou dušou ju môžem odporúčať nielen dospievajúcim, ale aj ich rodičom a všetkým dospelým. Pretože okrem silného príbehu sa objavia aj silné otázky, ktoré môžete položiť sami sebe.“

A. D‘Avenia: Biela ako mlieko, červená ako krv
Buď uchvátený knihou, o.z. (buk), 2021
280 strán
*
85 %

Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať na:
Spotify, SoundCloude, Apple alebo Google podcasts.

Moju výtvarnú tvorbu môžete sledovať na:
Facebooku alebo webe.

Teraz najčítanejšie

Jakub Lenart

Naivné mudrovania o knihách, komiksoch a kultúre.