Denník N

Ohrozí priateľský precedens Slovenska celý svet?

Tento text je o určitej paralele medzi úsudkom typu:

„Ak Vás máme chrániť, vážení voliči, občania SR, postavte sa všetci do rady, skontrolujeme, či nešírite nákazu. Nad poriadkom dohliada armáda i polícia. Ak sa potvrdí, že ste pozitívni, áno, izolujeme Vás do karantény, ochránime verejné zdravie, vzduch i zem…“

a úsudok typu:

„Ak Vás máme chrániť, ak máme chrániť mier v celom svete, tu podpíšte zmluvu o ochrane a obrane.“

Teda môžeme k tomu dodať i podobný model úvahy, úsudok:

„Ak Vás máme chrániť, vážení voliči, občania SR, postavte sa všetci do rady, zaočkujeme Vás – bezpečnou látkou (že je bezpečná tvrdíme my a naši odborníci (bez ohľadu na odborné svetové články, ktoré hovoria, že možno nie je…)). Budete slobodní, ochránime verejné zdravie, vzduch i zem… Nad poriadkom a úspechom celoštátnej akcie dohliada armáda a polícia.“

Niekomu tento typ uvažovania, ochrany, kedy hoc násilým, môže niekto podávať liek na potlačenie možnej choroby, ktorá potenciálne môže hroziť základné pocity a potreby, ktoré vychádzajú tej časti mozgu, ktorá sa volá amigdala (útok na živočíšny pud, ktorý máme spoločný ešte od jašterov: útok/útek),

….či liek v podobe zbrane, sily, ochrany, môže pripomínať praktiky mafie, ktoré sa rozmohli v USA začiatkom minulého storočia. (a „etós“ tejto vlády v SR je ten, že očistia krajinu od mafie…).

Inému to pripomína i spôsoby odovzdávania výpalného. Ochranu… sila tvorí právo a spravodlivosť je sila najsilnejšieho (v danom vzťahu, či v zmluve…).

Ako píše známy T. Leary tento model moci – ovládania davu (amigdala…) je možné pozorovať nie tak od čias Hitlera či Stalina. Podľa autora sa prvý krát na svete objavil v propagande občianskej vojny v USA (Sever proti juhu – vyhral „Yankee“…).

Je to model, kedy sa vytvorí učitá šokujúca udalosť. Tá sa šíri (silno zasiahne emócie – napr. vražda, znásilnenie, brutál proti bežnému chápaniu spolužitia…). Potom verejne vystúpi predstaviteľ moci a povie, že nás ohrozuje neznáma sila – je tu hrozba. Potom sa povie, kto sme my, prečo sme silní a prečo máme právo prežiť, bojovať… Potom sa začne šíriť mýtus o tom, kto sme (akí sme my dobrí). A paradoxne, aj keď nás ohrozuje niečo vonkajšie, niečo za hranicami, začne sa trestať (ostrakizovať, prenasledovať, šikanovať, dehumanizovať, …niekto, kto je pôvodne náš, ale označí sa, že je „vnútorný nepriateľ“…má mocný plné právo verejne ho strestať, ..odviesť, zlikvidovať (lebo ohrozuje ten zlý dobrých…). Dobrí, s pocitm bezpečia, v dobrom stáde, natlačení jeden vedľa druhého, sa cítia vďační…. A potm vyrazia za zvuku píšťalky smerom na toho cudzieho, na tú hrozbu, za hranice…do bájnych miest…keď sa tam dostanú, potom už bude dobre…ako vieme, i týmto ľuďom niečo občas pichli, aby boli statoční a vydržali v boji viac…bojovali ako v „horúčke“, v ošiali…

A ako vieme, práve včera sme si pripomínali pamätný deň holokaustu… koľko občanov Slovenska bolo odvezených? No vyše 60 000…

Teda niekto by mohol povedať, že takéto praktiky sú ako tyrania, totalita, diktatúra… A naopak, demokracia je predsa o tom, že v celku je chránený jednotlivec (práva jednotlivca v štáte).

A vrátim sa k úvahe. Keďže ak ovieme systém práva v USA je postavený na tzv. precedense, je podpis „obrannej“ zmluvy medzi „priateľmi“ takýmto precedensom? Čo ak si povie niekto: „Ak je niekto ochotný podpísať takúto „zmluvu“, načo sa máme vlastne dohadovať o podmienkach? Sme asi tak silní, že stačí predviesť silu a ukázať, kde sa treba podpísať.“

Teda, paradoxne, tento príklad – možný – podpisu, môže ohroziť i tých, ktorým chceme pomáhať. Napríklad i tej Ukrajine sa môže časom dostať tej cti, že budú označení za priateľov a budú môcť podpísať presne takúto zmluvu, akú majú priatelia na Slovensku… a iní tiež…v jednom celku „priateľov“, ktorí sa bránia (sústavne), proti neznámej hrozbe…možno už imaginárnej..či virtuálnej..i nejakej sugescií kolektívnej…kto vie, čo VTR,,,.

Je tento precedens ohrozením pre celý svet? Vieme, že i keď je Zem guľatá, z hľadiska fyziky má nejaké hranice. Nedá sa donekonečna spájať, brániť, voči hrozbe z vonku, keď všetci budú “ dnu“, v jednom celku (ako v totalite). I koncepcia jin – jang, hovorí o tom, že svet má byť vyvážený. Asi je dobré, keď sa niekto „udržateľne“ dohodne. Ak si napr. veľmoci sadnú a povedia, že spoločne budeme chrániť menších. (Nemusia byť ako „psíci“ na obojku u jedného polovníka v rámci lovu na štvanú zver, môžu byť prakticky v bezpečí, na svojom území – v mieri…)

Podobne, paralela, bola pri „plošnom testovaní občanov SR“. Boli úvahy, či to tiež nie je pokus, precedens, čo si môže mocný dovoliť…

Teda, v záujme celého sveta, je na našej národnej rade veľké bremeno, mali by nájsť v sebe svedomie, silu, a vrátiť túto loptičku na druhú stranu ihriska, neprijať to…Dobrí priatelia si predsa radi posedia spolu a budú sa radi jednať o čo najlepších podmienkach, ktoré ochránia „drobného“ priateľa. Model malého s veľkým v klasickom type násilia, kriminality, či šikany, si nemusíme všímať…

Môj osobný názor z hľadiska dosiahnutia bezpečnosti nášho štátu (SR) je ten, že tu máme dostatočné mechanizmy, máme podpísané zmluvy napr s NATO… možno by však stálo za to, diskutovať v rámci NATO i o samotnom fungovaní tohto zväzku…možno by sa mali iným spôsobom skúsiť pozrieť na záujmy iných. Skúsiť sa dohodnúť, dôverovať si vzájomne… Prípadne sa v EÚ skúsiť brániť samostatne, mať vlastnú armádu. Podporovať vlastný obranný priemysel. Rast napr. húfnice Zuzana… a iné..napr. Aligátor…či cvičné liedadlá,…rozvoj letísk vo vlastnej réžií..to prinesie rozvoj…progras…mier…

 

Teraz najčítanejšie