Mozoček náš každodenný, pozor na prácu a stromy a trochu stoicizmu (5 knižných tipov)

Mozog. Orgán, o ktorom sa už veľa popísalo; fascinujúca téma, ktorá si stále drží pozornosť ľudí. Pre niektorých je téma mozgu spôsob, ako sa dozvedieť o sebe niečo viac; ďalší v knihách a článkoch o mozgu vidia príležitosť, ako mozog hacknúť, teda ako využiť jeho skrytý potenciál na ešte väčší výkon. Sám som mal obdobie, keď som knihy o mozgu hltal hlava nehlava. Bolo to niečo ako cesta k sebe samému: spoznávanie mozgu bolo akýmsi sokratovským sebapoznávaním. Chcel som využiť skrytý potenciál mozgu a dozvedieť sa, aký to potenciál je. Čoho všetkého je mozog schopný? Koľko percent mozgu možno využiť? Dnes vieme, že niektoré z týchto otázok sú už z princípu nesprávne a o mozgu stále kolujú mýty. Mozog je orgán, s ktorým sa pravdepodobne stotožňujeme viac, ako s ktorýmkoľvek iným orgánom, ako napríklad s obličkou. Hoci vy ste aj vaša oblička, s výrokom ste váš mozog intuitívne reagujeme súhlasne. Kniha Zachovajte si bystrosť, ktorej autorom je americký neurochirurg Sanjay Gupta, prináša praktické výsledky z neurovied do bežného života. Ak sa o svoj mozog prestanete starať, začne chradnúť. Podobne ako sval, aj mozog je potrebné a predovšetkým možné cvičiť aj v neskorom veku. Ak si túžite zachovať svieže kognitívne myslenie aj na staré kolená, Gupatova kniha môže byť užitočnou pomôckou. Ak vás zaujímajú ďalšie knihy na tému mozgu, odporúčam vám moje obľúbené: Mozog: Váš príbeh (BIZBOOKS, 2017), Váš mozek se dokáže změnit (CPRESS, 2018, odkaz tu) a Mozog: Návod na použitie (Ikar, 2021, odkaz tu).

Pri pohľade na názov knihy Menej konať, viac byť som si hneď spomenul na známy titul Ericha Fromma Mať či byť (Citadella, 2019, odkaz tu). Ide o tému, ktorá mi je veľmi blízka, pretože jej negatívny dopad vidím všade navôkol. Dôraz na prácu, výkon a neustála diktatúra dosahovania cieľov (pracovných, osobných, vzťahových atď.) vedie k robotizácii nášho druhu, pre ktorý je takýto modus operandi neprirodzený, ba až škodlivý. Môj obľúbený behaviorálny ekonóm Dan Ariely v jednej zo svojich kníh (Aká drahá je intuícia, Premedia, 2021, odkaz tu) krásne vysvetlil, aké dôležité je pre ľudí, aby videli zmysel vo svojej práci, aby cítili, že to, čo robia, čoho sú súčasťou, je užitočné a má význam. Hoci nemožno súčasnosť porovnávať napríklad s pracovným režimom priemyselnej Európy 19. storočia, výkonostná indoktrinácia a kapitalizmus náš každodenný pretvára naše mysle, akoby osekávali realitu do jasne definovaných kontúr, kde moc priestoru pre jednoduchosť, skromnosť, radosť z hlbších vzťahov – na Frommovo bytie – neostane. Len si predstavte, aké máte ťažkosti s tým len tak sedieť a nič nerobiť, pozerať z okna, bez komentovania, bez analyzovania či hodnotenia. Aké ťažké je udržať si prázdnu myseľ bez predikcií, prúdu presvedčení a názorov, ktoré ako roj komárov bodajú naše nervové zakončenia. Ako sa z tohto bludného kruhu dostať a čo robiť, aby človek opäť neprepadol pasci výkonu, sa dozviete v knihe Menej konať, viac byť. A určite vám k tomu odporúčam aj Frommovu klasiku Mať či byť. Ešte som nestretol človeka, ktorého by nenadchla. No nadchnúť sa nestačí :-)

Dnes tu máme mozog až dvakrát. Reč je o knihe vydavateľstva N press Užitočné ilúzie. Autormi knihy sú dvaja novinári, ktorí sa bližšie pozreli na rôzne ilúzie a kognitívne skreslenia servírované naším mozgom. Spracovanie témy je zaujímavé, keďže zväčša sa na tieto javy pozeráme cez negatívnu optiku. Ako môže byť užitočné to, čo nás môže viesť napríklad ku konšpiračnému presvedčeniu? Ako môže byť iracionálnosť užitočná? Kto rád číta o kritickom myslení a myslení ako takom vie, že naše mozgy sa vyvinuli v úplne odlišnom prostredí. To, čo dnes vnímame ako iracionálne, má svoju racionalitu, ktorá bola vo svojom pôvodnom kontexte užitočná. Keďže kultúrny kontext dávno predbehol ten biologický, naše praveké mozgy boli v podstate vykorenené a musia reagovať na impulzy, ktoré neraz neodkážu správne vyhodnotiť. Štúdium myšlienkových skreslení je pre mňa cesta k lepšiemu porozumeniu seba, súcitu s vlastným mozgom (a s mozgom druhých ľudí), pretože my všetci žijeme v zajatí pravekých mozgov. Ilúziou, ktorou chronicky trpia všetci, je predstava, že rozumiem, čo sa navôkol mňa deje. Myslím si, že viem, čo je pre ďalšie smerovanie ľudstva dobré, viem, ako je to v skutočnosti s pandémiou, jednoznačne viem, kto je na strane dobra v geopolitike, a naopak, kto je archetypálny nepriateľ; viem, ako je to s klímou a kto by mal najbližšie zostaviť vládu. Toto všetko je spôsob, ako si my ľudia zjednodušujeme realitu, aby sme sa v nej orientovali. Robíme to, čo lovec a zberač, ktorý žil na ohraničenom území a musel ho za účelom prežitia poznať. Na rozdiel od neho však náš svet takéto ohraničenie nemá. Nepoznáme územie, kde žijeme, nepoznáme jeho zákutia, v podstate nepoznáme a nerozumieme takmer ničomu, čo sa okolo nás deje. A to v nás vyvoláva neistotu, existenčnú neistotu a latentný pocit nebezpečia. A tak si to rozsiahle a neznáme územie globalizovaného sveta zmenšíme a urobíme známym. Môžeme sa čudovať, že to robíme? Ja v tom vidím istý prejav zúfalstva. No ako píšu autori, pri ľudských ilúziách sa pýtajte, v čom spočíva ich užitočnosť. Možno sprostosti ostanú sprostosťami, no objaví sa aj súcit a pochopenie.

Filozofia starovekých stoických filozofov, ktorá si opäť získala popularitu počas pandémie, zavítala aj na Slovensko. Dávnejšie som robil výber niekoľkých kníh o stoicizme, ktoré vyšli v slovenčine a v češtine. Ak by ste mali záujem si ho pozrieť, tu je odkaz. Písať o stoicizme mi príde v súčasnosti ako klišé, keďže sa tým, predovšetkým v zahraničí, oháňa nejeden podnikateľ, kouč, podkaster či celebritka. Myšlienky stoikov neboli paradigmou väčšiny a nebude to tak ani v súčasnosti, keďže nejde o trend či pózu, ale o hlbšiu transformáciu vnútorného nazerania človeka na život, svet, ľudí a seba samého. Možno je to aktuálnym naladením, neviem, ale trendovosť, komerčnosť a popularizácia stoicizmu mi nejde k obrazu stoicizmu samotného. Ak vás zaujíma, čím pobláznili stoici Západ, možno vás zaujme najnovšia kniha vydavateľstva Eastone Books s názvom Stoicizmus na každý deň v roku. Ako signalizuje názov, pôjde o každodenné filozofické jednohubky približujúce stoické myšlienky. Ak chcete v skratke vedieť, o čom je stoicizmus, odporúčam vám recenziu, ktorú som písal na knihu Stoicizmus pre začiatočníkov (odkaz tu).

Na záver kniha od autora, ktorý je pre mňa vždy garanciou oddychového, pozitívneho a zaujímavého čítania. Peter Wohlleben vydal ďalšiu knihu s názvom Dlhý dych stromov. Ústrednou témou knihy je schopnosť stromov a samotnej prírody regenerovať sa a dať sa do poriadku, samozrejme, ak jej to umožníme, čo je asi základný problém. Téma knihy teda nie je najpozitívnejšia, no ako sme zvyknutí pri iných Wohllebenových knihách, obsah vás nezdeptá, skôr naopak. V minulosti som odporúčal aj ďalšie autorove knihy ako Tajný život stromov, Duševný život zvierat či Tajomné puto medzi človekom a prírodou. Ak vám lezie krkom správy o pandémii, geopolitike a kultúrnych vojnách, určite po knihách siahnite.

Nižšie nájdete základné popisy kníh. Verím, že vás tento knižný výber zaujme a obohatí. Ďalšie knižné výbery nájdete tu na mojom knižnom blogu (odkaz tu). Ďalšie zaujímavé knižné tipy uverejňujem na svojom instagramovom knižnom účte (odkaz tu).

Zachovajte si bystrosť. Prenikavý mozog v každom veku

Úžasný vedecky podložený návod, ako si natrvalo udržať zdravú a mladú myseľ.

Pravdepodobne robíte všetko možné, aby ste boli fit a udržali si zdravé telo, ale čo robíte pre svoj mozog? Je vôbec možné zachovať si v každom veku mladú a bystrú myseľ? Donedávna si dokonca aj odborníci mysleli, že ľudský mozog sa vyvíja len istý čas. Ale to nie je pravda. Čoraz viac vedeckých dôkazov svedčí o tom, že bystrú myseľ si možno užívať po celý život. V knihe Zachovajte si bystrosť vychádza autor z výsledkov najmodernejšieho výskumu, za ktorými precestoval celý svet, aby skúmal tajomstvá kognitívnej dlhovekosti. Poukazuje na škodlivé mýty o fungovaní mozgu a ponúka päť pilierov pre zdravú myseľ: hýbte sa, objavujte, oddychujte, vyživujte a socializujte sa. Či už ide o oblasť ideálnej stravy, fyzickej aktivity, výživových doplnkov alebo nastavenia mysle, Dr. Gupta nám ukazuje, čo v tomto smere funguje a prečo je to tak. Dokonca každému, kto chce už dnes začať pracovať na zlepšení svojich kognitívnych schopností, ponúka inovatívny dvanásťtýždňový program.

Skôr než sa u nás prejavia problémy s pamäťou, máme možnosť posilniť odolnosť svojho mozgu proti chorobám – a to aj v prípade, že sa u nás vyskytujú genetické rizikové faktory. Ľuďom, ktorí už zažívajú kognitívny úpadok alebo sa starajú o blízkeho s demenciou, ponúka Dr. Gupta usmernenia a rady pre produktívnejší a pozitívnejší zajtrajšok. Nečakajte a začnite si posilňovať mozog! Kniha Zachovajte si bystrosť je presne ten návod, ktorý potrebujete, aby ste si zachovali zdravý mozog po celý život.

Knihu si Zachovajte si bystrosť môžete zakúpiť tu

Menej konať, viac byť. Príbeh o ceste von z krajiny výkonu

„Strávila som roky vo väzení, žila som v zajatí výkonu. Vlastnú hodnotu som nachádzala v tom, koľko toho zvládnem. Mojou identitou bolo to, čo konám. No potom prišlo bolestivé zastavenie – a pozvanie vyjsť z väzenia von.“ Táto kniha je pozvánkou oslobodiť sa z područia výkonu, priepustkou smerom k rovnováhe, radosti a hlbším vzťahom. Mnohí dnes trpíme „výkonovou chorobou“. Medzi svoju sebahodnotu a prácu či službu sme dali znamienko rovná sa. Do svojich životov sme tak vpustili strach z nedokonalosti a zlyhania, stres aj smútok a duchovné otroctvo.

Aj preto nevidíme, že sme zaneprázdnenosť povýšili na cnosť a zo seba urobili unavený stroj. Ako sa z tohto bludného kruhu vymaniť? Povedie nás osobný príbeh autorky a jej skúsenosti z niekoľkoročného boja s vyhorením a jeho následkami. Je popretkávaný myšlienkami múdrych ľudí a kníh, výsledkami vedeckých štúdií, ale aj praktickými aktivitami a rozhovormi s odborníkmi. Vznikol tak knižný sprievodca, ktorý čitateľom pomôže zastaviť sa: učiť sa menej konať a viac byť.

Knihu si Menej konať, viac byť môžete zakúpiť tu

Užitočné ilúzie : O moci a paradoxe mozgu, ktorý klame sám seba

Mohol by mať za určitých okolností sebaklam pozitívne dôsledky?

Shankar Vedantam, novinár a autor úspešnej rozhlasovej relácie a podcastu Hidden Brain, spolu s novinárom Billom Meslerom prinášajú zaujímavý pohľad na to, ako funguje ľudský mozog, keď sa snaží oklamať sám seba, a akú rolu zohráva sebaklam vo vývoji ľudstva. Sebaklam spôsobuje ohromné škody nielen človeku, ale aj spoločnosti a našej planéte. Ak je však taký škodlivý, prečo je ním presiaknuté všetko, čo robíme? Autori tvrdia, že sebaklam môže, paradoxne, zohrávať zásadnú úlohu na ceste k úspechu a duševnej pohode. Klamstvá, ktoré sa stali každodennou súčasťou nášho života, nám pomáhajú udržiavať živé a dynamické vzťahy s našimi blízkymi, priateľmi a kolegami. Ak pochopíme, ako funguje sebaklam, dokážeme porozumieť, prečo
niektorí ľudia žijú dlhšie než ostatní, prečo sa zamilovanosť u niektorých párov nevytráca ani po rokoch alebo prečo sú niektoré krajiny stálejšie, kým iné sa trieštia a rozpadajú.

Kniha Užitočné ilúzie je sugestívnym rozprávaním o mozgu, ktorý zámerne klame sám seba. Ponúka nevšedné osobné príbehy, ale aj množstvo aktuálnych poznatkov z oblasti psychológie, neurovied či filozofie, no najmä pôsobivo vysvetľuje, čo znamená byť človekom.

Knihu si Užitočné ilúzie môžete zakúpiť tu

Predchádzajúcich 5 knižných tipov: Drogy, sex, stres, kritické myslenie a ďalšie (5 knižných tipov), odkaz tu

Stoicizmus na každý deň v roku

Prečo najväčší svetoví myslitelia spolu s dnešnými špičkovými športovými koučmi, výkonnými riaditeľmi a celebritami prijali múdrosť starovekých stoikov? Lebo si uvedomujú, že najcennejšia múdrosť je nadčasová, preverená storočiami a filozofia stoikov je praktický prístup k životu, ktorý umožňuje človeku prežiť ho lepšie.

Kniha ponúka 366 stoických postrehov, myšlienok, rád a odporúčaní, ktoré sa opierajú o nový preklad zachovaných zápiskov Marka Aurélia, Senecu, Epiktéta či Zénóna. Čitateľ si každý deň môže nalistovať jeden z ich výstižných, múdrych citátov, ktorý spolu s vysvetľujúcim komentárom inšpiruje k zamysleniu sa nad tým, z čoho sa skladá dobre prežitý život. V závere sa nachádza zhrnutie modelu stoického myslenia a konania v každodennom živote, ako aj slovník hlavných výrazov stoickej filozofie s ich vysvetlením a zdrojmi.

Knihu si Stoicizmus na každý deň v roku môžete zakúpiť tu

Dlhý dych stromov

Ako sa stromy snažia vyrovnať s klimatickými zmenami a prečo nás les zachráni, ak mu to dovolíme

Všetci hovoria o umieraní lesov. Čo však skutočne umiera? A predovšetkým prečo?

V tejto knihe Peter Wohlleben pôsobivo opisuje, ako sa príroda sama reguluje a lieči – ak ju necháme na pokoji. Pretože stromy sú nielen schopné prispôsobiť sa okoliu, ale aj odovzdávajú potomstvu skúsenosti so zmenenými životnými podmienkami bez ohľadu na to, či ide o stáročné vedomosti alebo o novonadobudnuté poznatky. Zmenou genotypu v semenách dokážu stromy vychovávať svoje potomstvo – a tak ho perfektne pripraviť na nové klimatické podmienky.

Prekvapujúca schopnosť stromov prispôsobiť sa má určité hranice. Listnaté stromy práve teraz potrebujú neporušené spoločenstvo, aby sa vzájomne podporovali, odparovaním sa vzájomne ochladzovali a dokonca vytvárali dažďové oblaky – o všetky tieto schopnosti prichádzajú následkom masívnych výrubov. Nepôvodné ihličnany nemajú v čoraz suchšom a horúcejšom podnebí budúcnosť. Peter Wohlleben nekompromisne odkrýva drsné praktiky lesníckej loby, politikov a lesného hospodárstva zoči-voči múdrosti prírody a ukazuje, že prudký vývoj už nedovoľuje ďalšie omyly. Keď budeme naďalej ničiť životné prostredie, stromy si bez nás nejako poradia, ale my bez nich neprežijeme. Lesy môžu zachrániť klímu… ak si sami nepodpílime konár, na ktorom sedíme.

Knihu si Dlhý dych stromov môžete zakúpiť tu

Záverečná poznámka:

Ak máte radi knihy a rozmýšľate, čo si najbližšie prečítať, na mojom knižnom blogu nájdete rôzne knižné tipy, knižné úvahy či recenzie :-) Niektoré uvádzam nižšie: