Denník N

Ukrajinský hlavolam, Putinova doktrína Nového Ruska podľa eseje Solženicyna a právnicka otázka: “Môže Ukrajina použiť silu na sebaobranu?”

Srdce Ruska
Srdce Ruska

Aby sme pochopili správanie Ruska k Ukrajine, musíme si opätovne prečítať esej od laureáta Nobelovej ceny Alexandra Solženicyna “Ako oživiť Rusko”, ktorú napísal tesne pred kolapsom ZSSR v roku 1990. Myšlienky o Ukrajine sa dostali do Putinovej doktríny o Novom Rusku.

Stará mapa Ruska, žltou farbou vyznačená gubernia Nového Ruska.

Alexander Solženicyn svojím prorockým postojom a kňazskou kadenciou v eseji napísal:

uprostred budúcnosti demokracie a slobodného podnikania musí byť Sovietsky zväz rozpustený a slovanský národ vzkriesený, čím sa skončí stará a nespravodlivá koloniálna ríša, ktorá ničí srdce Ruska. Srdce, ktoré zahŕňa Ukrajinu, Bielorusko, Rusko a etnické ruské časti Kazachstanu. Rusko musí byť v centre „ruskej únie“ a Ukrajina jej neoddeliteľnou súčasťou.”

Jeho posolstvo preto aj dnes poskytuje miazgu rôznym nacionalistickým hnutiam, ako aj vytvára opornú barličku politickej doktríne Vladimíra Putina. Soľženicyn v tejto esejí rovnako odsúdil aj bezduché etnické a nacionalistické vášne (Volyňsky masaker) a(Katyňský masaker), ktoré viedli a vedú k násiliu:

‚V niektorých prípadoch sa chytáme kameňov a palíc, oštepov a zbraní a ponáhľame sa k našim susedom, aby sme im podpálili domy a ich zabili,“

Solženicyn uznal veľké utrpenie Ukrajincov ktoré mali pod Sovietmi, ale v závere konštatuje, že to nie je dôvod na:

odtrhnutie Ukrajiny a najmä na tie časti, ktoré neboli súčasťou starej Ukrajiny … Novorossia, Krym alebo Donbas a oblasti prakticky ku Kaspickému moru.“

Aj preto v roku 2014, proruskí nacionalisti v týchto oblastiach spustili sériu protestov proti Majdanu v Kyjeve. Tieto kroky však získali nerovnomernú podporu ruskej verejnosti a nečakane zlyhali v dvoch strategických lokalitách v Odese a Charkove. Akokoľvek, Putin prekreslil hranice Ruska podľa historickej mapy, kde po roku 1991 ostalo žiť na Ukrajine, 12 miliónové ruské obyvateľstvo.

Ukrajinský hlavolam

Solženicyn Československu, Maďarsku, Poľsku, Nemecku, Pobaltským a kaukazským štátom odkázal:

Tešíme sa z krajín východnej Európy, nechajme ich žiť a prosperovať v slobode. Litva, Lotyšsko a Estónsko by si mali spolu s kaukazskými republikami ísť vlastnou cestou.”

Figový list pre Gorbačova a víťaz bere všetko.

Ak chceme vedieť, prečo sa vzťahy medzi Amerikou, EÚ a Ruskom po 30 rokoch tak výrazne zhoršili, je potrebné sa pozrieť na dátum vstupu východoeurópskych krajín do NATO, na postoje EÚ k rozširovaniu Európskej dohody o pridružení Ukrajiny a následné reakcie Ruska, keď sa vojenský a obchodný prstenec NATO a EÚ, sťahoval bližšie k nemu.

Varšavská zmluva a NATO
NATO 2022

Diabol je ako vždy ukrytý v detailoch expanzie, ktoré posunuli hranice NATO za starú líniu studenej vojny. Margaret Thatcharová, uprostred sovietskeho kolapsu po páde Berlínskeho múra, presadzovala určitú formu existencie Varšavskej zmluvy tak, aby ostala „figovým listom pre Gorbačova“. Bush sa ale rozhodol inak. Ako víťaz si zobral v Európe všetko, čo mu historická situácia a prepitý apetít Jeľcina pri rozpade ZSSR umožňoval.

Rubikon rozširovania NATO bol smerom k Rusku, prekročený pri Ukrajine. USA vedome prehliadalo ruské varovania, argumentujúc, aby Rusko rešpektovalo právo zvrchovanej Ukrajiny. Naviac EÚ, nikdy nechápala svoje ekonomické rozširovanie, ako geopolitický nástroj. Rusko to ale videlo ako útok oslabujúci sféru jeho vplyv. Putinova doktrína preto definuje rámec Nového Ruska ktoré v eseji napísal Solženicyn:

ak má byť Ukrajina nezávislá, potom by sa ruským regiónom malo povoliť sebaurčenie“.

Rozhovor Solženicyna vo Forbes nájdete tu.

Ukrajinský hlavolam

Krízu medzi Ukrajinou a Ruskom naštartovali úspešné rokovanie Ukrajiny s Európskou úniou týkajúce sa dohody o pridružení. Neúspešné ukončenie diskusií o vstupe do Euroasijskej ekonomickej únie s Ruskom, bol impulzom k viacerým konfliktom:

  • krvavý Euromajdan  a uniknutý prepis  a nahrávka rozhovoru námestníčky ministra zahr. vecí Nulland-Pyatt,
  • po skončení olympiády v Soči 23.2. 2014, už o štyri dni už bol Krym pričlenený k Rusku,
  • po paraolympiade prebehlo na Kryme referendum,
  • demonštrácie v Novorosijsku a občianska vojna ukrajinských nacionalistov a rusofilov o Donbas a Luhansk,
  • Francúzsko a Nemecko nepresadilo svoj diplomatický plán vyriešenia problému Luhanska a Donecka cez Minské dohody v roku 2014 a 2015. Tieto predstavujú hlavolam, keďže spôsob implementácie je možné urobiť až dvoma spôsobmi. Ukrajina požiadavky dohôd presadí ako suverénna krajina alebo jej suverenita bude obmedzená na ruský spôsob.
  • stroskotanie normandského formátu ohľadom dohody o Donbase v roku 2019,
  • nákup a nasadenie tureckých dronov Bayraktar TB2 na Donbas v októbri 2021,
  • začatí výstavby logistického vojenského centra na Ukrajine za pomocí Veľkej Británie, ktoré môže byť súčasťou obranného raketového štítu NATO, s cieľom vyhľadávať a zostreliť prichádzajúce rakety z darebáckych štátov (Irán, Irak, Sýria),
  • NATO,Ukrajinská a ruské silové incidenty v Čiernom mori.

Putinova doktrína preto zadefinovala nulovú toleranciu k rozširovaniu NATO v rámci svojho geopolitického vplyvu na Ukrajinu. Rusko vyjadrovalo zásadný nesúhlas s budovaním logistickej základne, či k rozmiestňovaniu iného zbrojného potenciálu na Ukrajine. Dôvodom je ruské znepokojenie, ak by sa na Ukrajinu dostali toľko žiadané balistické rakety krátkeho doletu z USA, ktoré by mohli v zasiahnuť Moskvu za menej ako 10 minút.

USA Rusku potvrdilo, že raketový štít v Rumunsku a Poľsku či na Ukrajine, je čisto obranný a v každom prípade nedokáže konkurovať veľkým ruským balistickým raketám. Rusko s tým zásadne nesúhlasí, keďže argumentuje ,že takto budovaný obranný raketový štít, môže byť časom tak silným, že naruší odstrašujúci potenciál ruských jadrových síl voči USA.

wikipedia

Aj preto Putin rozmiestnenil vojská a aktivoval iné zbrojné systémy nielen na Ukrajinských hraniciach. Postupuje pri tom opatrne a vypočítavo. V tejto veľkej šachovej hre nemôže prehrať a preto neriskuje. Prípadná vojenská operácia musí mať pre neho zisk, ktorý preváži náklady sankcií. Rovnako postupoval Putin aj pri Kryme, kde okrem historických súvislostí, získal dôležité náleziská na ťažbu ropy a zemného plynu v Čiernom mori.

náleziská ropy a plynu

Súčasná kríza je v konečnom dôsledku snahou Putina prekresliť čiaru rozširovania NATO a opätovne presadiť svoj vplyv na Ukrajine , s cieľom vytvorenia bezpečnostného vankúša. Všetkým je už teraz jasné, že aj keď sa Európa vyhne vojne, už sa nikdy nevráti do predkrízového stavu z marca 2021. Konečným výsledkom tejto krízy môže byť reorganizácia euroatlantickej bezpečnosti.

Z politického pohľadu, Rusko nemôže opustiť Donbas, pretože ak by to urobil, ďalšou otázkou by sa otvoril Krym. A strata Donbasu by mohla Rusku priniesť ťažké politické straty. Rusko vo vzťahu k Ukrajine požaduje aplikovať americkú obdobu Monreovej doktríny, ktorou sa riadi USA vo vzťahu k latinskoamerickým krajinám, ktoré patria výlučne do jeho sféry vplyvu.

Inými slovami, Putin v súčasnosti svojou vojenskou politikou riskuje, že sa odcudzí nielen Západu a Ukrajine, ale aj samotnému Rusku. Ak urobí chybu, jeho sen o zotrvaní v úrade do roku 2024 a o tom, že bude najvätším staviteľom štátu v ruských dejinách od čias Petra Veľkého, sa môžu stratou vplyvu na Ukrajine, rýchlo rozplynúť.

Aj preto Putinova a Lavrovova plánovaná návšteva Číny počas zimných olympijských hrách vo februári 2022 by mohla ukázať, ako sa vyvinie situácia na Ukrajine po olympiáde. Čínsko-ruská finančná dohoda pre prípad západných sankcií, sa určite zmení na užšie dlhodobé spojenectvo. Veď v hre je aj ostrov Taiwan.

Premení sa Putinov sen o Novom Rusku na realitu formou federatívnej Ukrajiny alebo docieli len úspešné referendum o pričlenení Luhanska a Donecka k Rusku?

Čo by znamenal ozbrojený útok na Ukrajinu, podľa medzinárodného práva? Môže Ukrajina použiť silu na sebaobranu proti Rusku?

Článok 2 ods. 4 Charty OSN hovori:

Všetci členovia sa vystríhajú vo svojich medzinárodných stykoch hrozby násilím alebo použitie násilia či proti územnej celistvosti alebo politickej nezávislosti ktoréhokoľvek štátu, nech akýmkoľvek iným spôsobom nezlučiteľným s cieľmi Spojených národov.

Tým jasne zakazuje štátom zapájať sa do akýchkoľvek hrozieb alebo použitia sily voči iným štátom. Presun ruských ozbrojených síl stojacich na hraniciach do Ukrajiny vo veľkom počte bez súhlasu ukrajinskej vlády, takmer určite spadá do zákazu podľa článku 2 ods.4.

Samotné použitie ruskej sily, ale nemusí automaticky spustiť právo Ukrajiny na sebaobranu. V článku 51 charty sa uvádza:

Ak dôjde k ozbrojenému útoku proti niektorému členovi Spojených národov, nič v tejto charte nie je na prekážku prirodzenému právu na individuálnu alebo kolektívnu sebaobranu, pokiaľ Bezpečnostná rada neurobí opatrenia na zachovanie medzinárodného mieru a bezpečnosti. ….

Teda vyžaduje sa ozbrojený útok. Dôvodom je otázka, pre aký typ sily sa použije pri okupovaní východu Ukrajiny. Bude Rusko Ukrajinu bombardovať, ak je tam veľké percento etnických Rusov?

Akú silu použije Rusko, keďže aj ruské ovládnutie Krymu prebehlo bez výstrelu? Bol by to ale naozaj ozbrojený útok?

Existujú tri prípady, pri ktorých môže jeden štát použiť silu voči inému štátu na jeho území:

  • keď to povolí Bezpečnostná rada OSN podľa kapitoly VII,
  • keď s tým územný štát súhlasí, alebo
  • keď koná v sebaobrane proti územnému štátu.

Medzinárodné právo vo všeobecnosti uznáva koncepciu „obrany občanov“, podľa ktorej môže jeden štát vstúpiť na územie iného štátu bez súhlasu, aby ochránil svojich občanov pred bezprostrednou hrozbou, prinajmenšom tam, kde územný štát nie je ochotný alebo schopný chrániť týchto občanov sám.

Z histórie vieme, že štáty pri útokoch využívajú nasledovné sebaobranné argumenty:

  1. ochrana vlastných občanov,
  2. oslobodenie od rukojemníkov,
  3. kde štátni príslušníci čelia všeobecnejšej hrozivej situácii
  4. pri súhlase vlády.

1. pri ochrane vlastných občanov

Koľko ruských pasov už vydali ruské úrady Ukrajincom na Kryme, Luhansku a Donecku? Chráni Zelenského vláda naozaj dostatočne záujmy svojích občanov v Luhansku a Donecku? Naplnila Minské dohody? Uskutočnili sa slobodné a spravodlivé voľby v oboch republikách podľa noriem OBSE a upravila sa ústava Ukrajiny?

2. oslobodenie rukojemníkov

Keď boli americkí štátni príslušníci zajatí ako rukojemníci na veľvyslanectve USA v Teheráne, USA naplánovalo viaceré vojenské akcie Eagle Claw, s cieľom oslobodiť svojich občanov.

3. kde štátni príslušníci čelia všeobecnejšej hrozivej situácii

Pri nejasnosti mandátu OSN, NATO prekročilo svoje právomoci a miesto poskytovania ochrany civilistom, podporovalo povstalcov tým, že sa zapojilo do zmeny režimu vojenskú intervenciu v Líbyi s cieľom implementovať rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1973.

Cieľom invázie USA bolo odstránenie vojenskej vlády, zmena orientácie krajiny a vyslobodenie 800 amerických občanov a občanov ďalších krajín. Samotné vykonanie invázie bolo na medzinárodnom poli právne vnímané rozporuplne.

4. súhlas vlády

Alternatívnym odôvodnením pre vstup jednotiek na územie iného štátu je, súhlas tohto štátu. Toto je vždy obtiažny hlavolam, ktorý sa využil ako forma pozývacieho listu v Československu v roku 68, ako zámienka na inváziu vojsk Varšavskej zmluvy do Česko-Slovenska, ktorá zastavila obrodný proces demokratizácie Pražskej jari. Iný scenár bol uplatnený pri pozvánke ruských síl v Kazachstane. V Ukrajine, tento scenár Putin nepoužil u Janukovyča.

Z horeuvedených scenárov vyplýva:

Čím je hrozba pre štátnych príslušníkov hmatateľnejšia tým je pravdepodobnejšie, že zasahujúce štáty sa dokážu vyhnúť odsúdeniu.

Ak by Rusko vykonalo ozbrojený útok proti Ukrajine, čo môžeme očakávať?

Článok 51 charty OSN uznáva, že Ukrajina má právo na sebaobranu. Ukrajina sa musí ale opýtať, či je použitie sily proti Rusku nevyhnutné, teda či neexistujú iné rozumné spôsoby na vyriešenie krízy.

Ak rozumné spôsoby neexistujú, aplikuje sa proporcionalita Jus ad bellum :

Ukrajina tiež musí použiť len také množstvo sily, ktoré je potrebné na účinnú obranu. A to je aj dôvod, prečo Nemecko poslalo ukrajinskej armáde 5000 ks vojenských prilieb. Asi toľko bolo neoznačených vojakov na Kryme.

Záver

V nadchádzajúcom mesiaci a počas olympijských hier v Pekingu, bude Ukrajina čeliť najmä výzve dodržania a naplnenia svojich záväzkov, dohodnutých v normandskom formáte. Je to zásadný predpoklad toho, že Rusko zmierni napätie na hraniciach a upustí od anexii niektorých častí území Ukrajiny. Aj EÚ pokladá Minské dohody za kľúčový nástroj na zvládnutie súčasného konfliktu a zníženie šancí na eskaláciu.

Naviac, svojím ostentatívnym správaním pri Ukrajinských hraniciach Rusi potvrdili, že už nechcú písomné garancie od USA, ale požadujú faktické garancie, kde bude naplnená Putinova požiadavka na federalizáciu Ukrajiny s minimálne dvoma autonómnymi oblasťami, ktoré budú mať svoje vlastné samosprávy. Len toto bude pre Rusko faktická záruka, že bez súhlasu týchto regiónov Ukrajina nevstúpi do NATO či EÚ,

Otázka je, či v tomto období, nepríde aj ku konfliktu napríklad v Perzskom zálive…

Na druhej strane platí:

Prípadná neospravedlniteľná ruská invázia na východ Ukrajiny, si z pohľadu našich Československých dejín z roku 1968, vyžaduje tvrdé odsúdenie. Na základe vlastných vlastnej skúseností ako aj v zmysle medzinárodného práva chápeme Ukrajinu, ktorá sa chce ako zvrchovaná krajina nezávisle a slobodne rozhodovať o tom, kam sa začlení politicky a hospodársky, a to bez akýchkoľvek vonkajších zásahov.
Ukrajina je predsa rovnako suverénny štát ako my, a to už 31 rokov. Jeho kultúrna, jazyková a historická príbuznosť s Ruskom z neho nerobí ruského vazala, ako boli Krymskí Tatári voči Osmanskej ríši.

Teraz najčítanejšie

JEM

Neonacizmus, komunizmus, socializmus, unilaterizmus, multikuturalizmus, genderizmus, neomarxizmus, progresivizmus a EU woke totalitarizmus náś uberajú o slobodu, o slobodu vyjadrovania v mene cancel culture a ponárajú opäť Európu do priepasti temného veku.