Denník N

Ani tie najlepšie podmienky nového Einsteina alebo Freddieho Mercuryho nevyrobia

Za niekoľko týždňov sa môžu deti naozaj zlepšiť viac ako klasickými metódami za 2 roky.

Otázkou je, ako vysoko sa dá ísť. Nie je to náhodou tak, že počet Einsteinov sa nezmení, iba dáme deťom nejaký čas k dobru a zlepšime spoločnosť zlepšením priemeru?

Sčasti vďaka svojmu vzdelaniu, záujmom, sčasti vďaka svojej osobnosti, kariére a z veľkej časti vďaka (pseudo)náhode som stretol veľa ľudí, ktorí sa dnes dajú bez nejakých väčších pochybností nazývať elitami. A nie, nie sú to politici. Politika ma naopak dohnala k vymysleniu pojmu syndróm latentného nadpriemeru.

Dokonca som mal obdobie, keď sa okolo mňa točili extrémne zaujímaví ľudia. „Super!“, poviete si. Lenže som na sebe začal pozorovať, že pocit prázdnoty a masturbačno-intektuálno-egoistických konverzácií sa zvyšoval. Vďaka nedostatku skúsenosti a svojej povahe som veľa z tých ľudí označoval za svojich priateľov. Tiež mám rád svojich priateľov pri sebe, preto som ich spájal.

Hnaný spomínaným pocitom zväčšujúcej sa prázdnoty som dostal nápad. Začal som sa pýtať svojich priateľov, akí sú moji priatelia. Úplne všetci mi odpovedali, že moji priatelia sú silno zaujímaví ľudia. Je to pekná odpoveď, ale nepotešila ma. Lebo som vedel, že hoci to bolo to, čo som vtedy chcel,  nie je to, čo v skutočnosti hľadám. To, čo robí môj život krajším. Preto som svoj okruh priateľov rozbil a vybudoval nanovo. A ak sa dnes opýtate mojich priateľov, akí sú moji priatelia, dostane sa vám odpovede, že sú to veľmi dobrí ľudia. A to už je niečo, vďaka čomu sa mne žije oveľa lepšie a neraz až krásne.

A samozrejme, veľmi zaujímavých ľudí stretávam aj dnes. Už ich iba neoznačujem za svojich priateľov.

Spomínam to preto, lebo veľa z tých veľmi zaujímavých ľudí

  • na sebe veľmi pracovali
  • sa narodili v elitárskom prostredí
  • mali najlepšie vzdelanie
  • mali možnosť denno-denne tráviť čas s elitou

Inými slovami, mnoho z tých ľudí je nesmierne talentovaných a mali vytvorené najlepšie podmienky, aké si viem predstaviť. Na druhej strane, stretol som aj naozaj nemálo ľudí z chudobných a inak nešťastných pomerov, ktorí prekonali tých s najlepšími možnými podmienkami o kilometre.

Z môjho osobného pozorovania mi vyplýva, že tým, že dáme deťom ideálne podmienky,  im dáme čas navyše. To, čo sa normálne učia za 2 roky, sa naučia za niekoľko týždňov. Fajn, super. Oveľa tým zlepšíme priemer spoločnosti, čím asi prispejeme k lepšiemu svetu. Wow! Ale nech spravíme čokoľvek, nevychováme ďalšieho Einsteina, Alana Turinga, Marie Curie, Freddieho Mercuryho alebo Edith Piaf. Nech spravíme pre deti čokoľvek, nevychováme génia, ktorý zmení svet.

Ja osobne si myslím, pozorujem a mám s niektorými aj priamu skúsenosť, že človek, ktorý ma zmeniť svet, tak ho zmení bez rozdielu pôvodu, vzdelania alebo bohatstva. Génia si skôr či neskôr niekto všimne a pomôže mu alebo jej. Vždy.

Súťaže ako Superstar alebo (Česko)Slovensko hľadá talent sú krásnym príkladom. Zo Superstar pre mňa osobne reálne prerazila jedine Aneta Langerová. Čo je, samozrejme, super! Lenže si myslím, že ona by prerazila tak či tak. Iní víťazi a finalisti boli super. Asi robia niečo, čo milujú a čo by asi nerobili ako živobytie, keby neboli tie súťaže. Avšak, nemyslím si, že by svet o niečo prišiel, ak by to náhodou nerobili.

Teda ani pri enormnej podpore doslova každého, kto nejakú podporu chce, nemáme Edith Piaf, ktorá bola žobráčka ako malá. Ani Freddieho Mercuryho. Elon Musk tiež ani náhodou nemal na ružiach ustlané.

Za mňa áno – dajme deťom ideálne podmienky. Učme ich, že zlyhať je OK. A učme ich, že ešte viac OK je po zlyhaní vstať a skúsiť to znova. Verím, že tým zlepšíme spoločnosť a vo výsledku sa nám všetkým bude lepšie žiť. Ale, prosím, nečakajme, že počet géniov, ktorí zmenia svet, nejako významne stúpne.

Teraz najčítanejšie