Odvrátená stránka Oxfordu: „Perly“ Facebooku
Kráčala som potme vedľa kapitánky nášho veslárskeho tímu. Smerovali sme na večerný tréning. „Prosím ťa, odpovedaj na správy v skupine,“ práve mi hovorila, „pred tréningom vždy potrebujeme vedieť, či nás bude dosť do osemčlenného člnu.“ „Keď ja na Facebook skoro vôbec nechodím,“ odpovedala som ospravedlňujúco. Odpoveď som už očakávala: „Chápem, ale v Oxforde sa jednoducho všetko deje na Facebooku. Info o najrôznejších podujatiach väčšinou nájdeš len tam. Mala by si si zvyknúť kontrolovať si Facebook tak raz za deň.“ Od tejto konverzácie uplynulo už zopár mesiacov, počas ktorých som mala veľa možnosti nahliadnuť do „pokladnice“ Oxfordského Facebooku. Prinášam Vám odtiaľ zopár prekvapivých „klenotov.“
1. Oxfess (OXford conFESSions)
Facebooková stránka Oxfordské priznania Oxfess je plná skutočných „periel.“ Každý deň na nej pribudne okolo desať anonymných priznaní, ktoré sa dajú odoslať cez špeciálny formulár. Som si istá, že podobnú stránku má vytvorenú veľa škôl. Tá naša je však v mnohom unikátna. Mimo iného sa na nej naučíte hovoriť po Oxfordsky. Na Oxforde nemáme lásku (love), ale Oxlásku (Oxlove). Namiesto nenávisti (hate), máme Oxnenávisť (Oxhate). Vianoce sú Oxnoce (Christmas = Oxmas). Mohla by som pokračovať. Niekedy nájdete celé príspevky, v ktorých je každé slovo zo žartu písané podobným štýlom.
Okrem vtipných príspevkov Oxfess prináša aj veľmi zúfalé vyznania lásky typu: „Dnes som začala veriť v lásku na prvý pohľad. Stretli sme sa v Bodleiánskej knižnici. V ruke si držal Shakespearove sonety. Asi dve sekundy sme sa na seba uprene pozerali. Prosím, napíš svoje meno do komentára.“
Na Oxfesse nájdete aj drsné politické hádky. Na mysli mám Oxfordskú politiku. Sťažnosti na spolučlenov v kolégiových parlamentov nikdy nemajú konca. Všetko je samozrejme anonymné. Naintenzívnejšie výmeny názorov asi prebiehali minulý rok, keď sa konali voľby na prezidenta Oxfordskej únie – najväčšieho oxfordského klubu. Oxfess je jednoducho plný drámy.
Veľa príspevkov je ale prínosných. Študenti sa pýtajú otázky, zverejňujú povzbudenia a rady. Napríklad naposledy sa do Oxfessu dostal veľmi užitocný návod na to, ako sa v noci tajne dostať na ohradenú lúku jedného z collegov. Pod príspevkom nebol podpísaní nikdo iní ako neslávne slávni Noční lezci.
Snáď každý z vyše 400 oficiálnych Oxfordských klubov a spolkov má svoju vlastnú Facebookovú stránku. Na tom by nebolo nič neobyčajné. Na Facebooku ale nájdete aj záhadné stránky tajných spoločností, akou sú napríklad Noční lezci. Ako ich názov prezrádza, noční lezci lezú v noci. Ich cieľom nie sú vrcholky hôr, ale strechy historických budov. Takéto aktivity sú, pochopiteľne, v rozpore s pravidlami univerzity, preto musia členovia spolku žiť dvojitý život. Na stránke nočných lezcov nájdete okrem fotiek a videí aj dlhé príbehy. Jeden z ich príspevkov sa napríklad týkal nočnej záchrany topánky, ktorá nejakému dievčaťu padla na strechu jej kolégia.
Niekto má rád roztomilé obrázky mačičiek a šteniatok, iní sa zase nedokážu vynadívať na Oxfordské kačičky. A preto vznikla stránka Oxduck. Jej jediným cieľom je prinášať študentom novinky zo života obrovských kačacích populácií, ktorým sa v Oxforde výnimočne darí . Ja si túto stránku ani nemusím otvárať. Stačí mi pozrieť sa z okna a vidím kačice na rieke Cherwell. Alebo idem veslovať na Temžu a o kačice sa doslova obtieram veslami. Akokoľvek sú kačice zlaté, treba sa pred nimi mať na pozore. Zatiaľ čo mi bojujeme s Covidom, medzi nimi prepukla vtáčia chrípka.
OxRow funguje na rovnakom princípe ako už spomínaný Oxfess. Veslári zo všetkých kolégií tu píšu o svojich zážitkoch na rieke. OxRow vždy obživne počas veľkých pretekov. Vtedy sa v príspevkoch píšu aj nepekné veci. Študenti sa navzájom obviňujú, sťažujú sa. Niektoré kolégia berú veslovanie veľmi veľmi vážne. Členovia veslárskych klubov sa potom cítia pod tlakom a svoju nervozitu si vybíjajú na svojich tímoch. Ešteže na mojom kolégiu (St Hildas), je veslovanie veľmi pohodové.
Oxfeud je stránka plná anonymných sťažností, na ktorú je lepšie ani nechodiť. Aj tak tam nikdy nie je nič zaujímavé. Študenti sa večne hnevajú na to isté:
- Spolubývajúci púšťajú hlasné hudbu.
- Ľudia kašlú v knižnici.
- Niekto stále necháva špinavé taniere v spoločných kuchyniach.
- Študenti nechávajú prádlo dlho v spoločných práčkach a tak ich blokujú.
- Tútori majú príliš veľké očakávania.
- Oxtickets (Oxfordské lístky)
Ako ste si asi všimli, všetky stránky ktoré som doteraz spomenula slúžia skôr na zábavu. Občas stojí za to pozrieť si ich, ale netreba to s nimi preháňať. Oxford má veľa súkromných skupín, ktoré sú skutočne užitočné. Jednou z takýchto skupín je Oxtickets, kde študenti predávajú lístky na najrôznejšie podujatia. Okrem toho sa tu zverejňujú straty a nálezy, návrhy na spoločné aktivity, pozvánky na rôzne eventy. Ak sa mám priznať, veľmi často sem nechodím. Myslím, že je lepšie nezahlcovať si zbytočne hlavu prebytkom informácií. Zvykla som si už na to, že si kontrolujem správy a snažím sa na ne odpovedať. Niekedy si však želám, aby Oxford žil trošku menej na Facebooku a trošku viac v realite.
