Denník N

Pellegrini si za to môže sám

Ak sa Hlas-SD nepoučí zo svojich chýb, prepad percent bude ešte drastickejší a podoba budúcej vládnej koalície o to divokejšia.

Moja nedeľa bola príjemná a verím, že bola príjemná aj pre väčšinu Slovenska. Viem však, že pre Petra Pellegriniho a vedenie Hlasu-SD to bola obzvlášť nepríjemná nedeľa, hlavne po zverejnení čerstvého prieskumu agentúry Focus. Pokles pôvodne veľkorysých preferencií bolí o to viac, ak si za vašim bývalým politickým domovom udržiavate len jeden a pol percentný náskok. Avšak za tento pokles si môže len a len Peter Pellegrini.

Prieskumy zahŕňajúce politické novotvary v prvých mesiacoch svojej existencie nemajú žiadnu váhu, a už vôbec nenaznačujú ich skutočný volebný výsledok, (môžeme to interpretovať prirodzenou inklináciou k novým veciam, ktorá postupne upadá) čo sa ukázalo pri strane Sieť (pamätáte si?), či politickom pokuse Andreja Kisku. Hlas-SD zrejme nedopadne tak katastrofálne ako tieto strany, ale klesajúci trend stranu môže pripraviť ešte o niekoľko percent. Ak to nechce, strana by mala zapracovať na zdrojoch tohto poklesu; pasivite, osobnostnom vákuu a ideovom vajataní.

Pellegrini stavil na pokojný a racionálny imidž a vyhýbaniu sa silným emóciám (silné emócie sa automaticky nerovnajú deštruktívne emócie), čo je legitímna stratégia, avšak v kontraste so Smerom (budeme spomínať len Smer, nakoľko je to najväčší súper pre Hlas-SD, a paradoxne, aj jeho najbližší spojenec) to nie je vhodná stratégia, nakoľko z Pellegriniho robí viac úradníka ako politika. Politika je zaujímavá v tom, že emócie sa vytvárajú témami. Smer už v tomto volebnom období vytiahol témy referenda, očkovacích preukazov, všeobecného zdražovania a najnovšie obrannej zmluvy s USA. Hlas-SD neprišiel s vlastnými témami, ergo emóciami, a vyznačuje sa len reakčnou komunikačnou pozíciou, ktorá je častá, ale nikdy nie aktívna.

Hlas-SD zatiaľ nevyformoval výrazné stranícke osobnosti a v kontraste so Smerom je dokonca personálne podvyživený. Napríklad na Ľuboša Blahu môžeme mať kritický názor, ale z čisto z pohľadu politického marketingu si svoju domácu úlohu – budovanie osobnej značky prepojenej so straníckou identitou – plní dobre. A to isté sa dá povedať aj o ostatných členoch Smeru ako je Kaliňák&Kaliňák, či Ladislav Kamenický. Hlasu zatiaľ chýbajú (vymenujete viac ako troch výrazných členov?) vlastné osobnosti s so špecifickým zameraním, politickým talentom, či osobnosťou (ak politiku považujeme za performance art).

Strane však najviac ubližuje Pellegriniho nerozhodnosť a nestátie si za svojimi slovami. Nad faktom, že ľudia prirodzene inklinujú k líderským osobnostiam nezalamujme rukami, ale berme to prirodzenú súčasť spoločnosti. Lídri sú ľudia, ktorí sú rozhodní, a ktorí berú zodpovednosť za svoje rozhodnutia. A Pellegrini, ktorý vajatá raz pri téme očkovania, inokedy pri obrannej zmluve s USA, alebo v otázkach referenda, sa stáva antitézou líderstva. A to ešte nie sme v tesne predvolebnom období, kedy sa nerozhodnosť prejaví najviac, ako napríklad pri témach postavenia cirkvi, postoju k menšinám, či povolebnej spolupráci.

Ak sa Hlas-SD nepoučí zo svojich chýb,prepad percent bude ešte drastickejší a podoba budúcej vládnej koalície o to divokejšia.

Ďalšie moje texty a vlastnú tvorbu nájdete tu.

Teraz najčítanejšie

Ľubomír Šottník

Doktorand na Sociologickom ústave SAV•Skúmam zmeny na pracovnom trhu a realizovateľnosť univerzálneho základného príjmu•Venujem sa písaniu prózy a dátovej analytike•Najčastejšie blogujem o literatúre, filmoch, politike a spoločnosti.