D. Grann: Stratené mesto Z (Čitateľský denník 6/2022)
„Často ho fotografovali v jazdeckých čižmách a kovbojskom klobúku, s puškou prevesenou cez plece, no aj keď mal na sebe oblek a kravatu a oholil si zvyčajnú bujnú bradu, davy na móle ho okamžite spoznali. Bol to plukovník Percy Harrison Fawcett a jeho meno bolo známe po celom svete.
Bol posledný z veľkých viktoriánskych bádateľov, ktorí sa odvážili vkročiť do nepreskúmaných oblastí len s mačetou, kompasom a takmer Božím zmyslom pre cieľ. Príbehy o jeho dobrodružstvách skoro dve desaťročia fascinovali verejnosť: ako prežil v juhoamerickej divočine bez kontaktu so svetom; ako ho prepadli nepriateľskí domorodci, mnohí z nich dovtedy nevideli belocha; ako bojoval s piraňami, paúhormi elektrickými, jaguármi, krokodílmi, netopiermi — upírmi a anakondami vrátane jednej, ktorá ho takmer rozdrvila; a ako sa objavil s mapami oblastí, odkiaľ sa dovtedy nijaká výprava nevrátila.“
Prednedávnom som na tomto mieste ospevoval Erebus; príbeh o odvážnych vojakoch, vedcoch a dobrodruhoch hľadajúcich severozápadnú námornú trasu. Do neprebádaných končín sa vydali s cieľom zmapovať biele miesta; vkročiť tam, kde Európan nikdy predtým nevkročil — a nikto už o nich nikdy viac nepočul. Podobný príbeh rozpráva aj Stratené mesto Z; namiesto bielych nehostinných pláni si však predstavte zelenú nehostinnú džungľu.
Britský plukovník Percy Fawcett — vojak, vedec a dobrodruh v jednom — nadobudol mnoho skúseností z terénu pri mapovaní hraníc medzi Bolíviou, Brazíliou a Peru. Počas svojich opakovaných návštev Južnej Ameriky; kde šlo, častokrát, o život; sa od domorodých indiánov dopočul o starej vyspelej civilizácii, ktorá mala údajne prekvitať kedysi dávno uprostred divokej džungle. Keď raz v pralese zakopol o hromadu keramických črepov, rozhodol sa, že toto legendárne Eldorádo — mesto Z, ako si ho sám nazval — začne hľadať. A to sa mu stalo osudným.
V roku 1925 sa takmer ako šesťdesiatročný vybral na poslednú výpravu spolu so svojim dospievajúcim synom Jackom. Sledoval to celý svet — podarilo sa mu zohnať mnohých sponzorov a všetky významné noviny prinášali správy o postupe jeho skupiny. Až kým poslovia z pralesa prestali chodiť a po rokoch márnych záchranných výprav ho nevyhlásili za mŕtveho.
Americký novinár David Grann sa rozhodol vybrať po Fawcettových stopách. Prešiel si londýnske i juhoamerické archívy, navštívil plukovníkových potomkov a nakoniec sa s domorodými sprievodcami pretĺkal aj samotnou džungľou. A svoje zážitky a objavy pretavil to veľmi pútavej knihy. Striedajúce sa časové roviny urobili z tejto reportáže napínavé dobrodružstvo, v ktorom si Fawcetta predstavujete ako Indianu Jonesa či lorda Roxtona zo Strateného sveta (ktorého vznik, mimochodom, naozaj inšpiroval — plukovník sa osobne poznal s A. C. Doyleom).
Grann sa vo svojej knihe vyhýba špekuláciám, čo sa to nakoniec s poslednou výpravou stalo. Prišiel však na niečo oveľa zaujímavejšie — a síce to, že Fawcett, častokrát pre svoj zápal vysmievaný, mal nakoniec pravdu. Archeologické výskumy totiž v posledných rokoch objavili v amazónii pozostatky ulíc, mostov, kanálov, kruhových námestí či palisád. Pozostatky po civilizácii rozsiahlej ako naše stredoveké mestá. Pozostatky po Stratenom meste Z.
D. Grann: Stratené mesto Z
Tatran, 2013
260 strán
*
95 %
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať na:
Spotify, SoundCloude, Apple alebo Google podcasts.
Moju výtvarnú tvorbu môžete sledovať na:
Facebooku alebo webe.
