Denník N

Yves Saint Laurent, Bertrand Bonello a chytľavý nadpis

Francúzsky art-house miláčik zobrazil módnu ikonu štýlovo a bez snahy zredukovať jeho život do niekoľkých kľúčových slov.

Minulý rok mali v priebehu štyroch mesiacov premiéru dva filmy o Yves Saint Laurentovi. Kým prvý z nich sa dostal aj do slovenskej distribúcie, ten druhý, pravdepodobne s  väčším svetovým ohlasom a najmä menej jednoznačný vyznením, už nie. YSL podľa Bertranda Bonella je ťažko uchopiteľnou postavou v ťažko opísateľnom filme, ktorý sa spolieha viac na pocit ako na jasný príbeh.

Pri čítaní ohlasov na film som mal viackrát dojem, že autori film príliš často konfrontujú so svojimi predstavami, aký YSL bol a ako mal byť zobrazený. Bonellov prístup je pritom opačný (a možno práve s týmto počítajúci) – dobrovoľne sa zrieka vytvorenia jasného obrazu. Dobre vie, že sa mu nepodarí dať do filmu všetko, že nezachytí celý Saint Laurentov život a celú jeho osobnosť, ktorá je viac mýtická ako skutočná.

Film iba naznačuje jeho črty, prežívanie, vývin. Situácie a dejové zvraty sú iba nadhodené. V istom zmysle vidíme všetko, čo by v takomto type filmu malo byť (génius pri práci, momenty inšpirácie, zničujúci vzťah, osamotenie, tvorivá i osobnostná kríza, veľký „návrat“), no zároveň hovoriť o tak jasnom príbehovom oblúku je zjednodušujúce. Nezachytili by sme tú jemnosť filmu, ktorá robí tieto momenty osebe takmer nepodstatnými. Bonello totiž svoje filmy stavia na inom princípe, „držia pokope skôr farebnosťou, senzualitou a atmosférou ako príbehom alebo psychológiou.“ (A. O. Scott)

Nie je to prvýkrát, čo sa Bonello zaoberá životom (a krízou) umelca. V roku 2008 nakrútil film O vojne, suchú komédiu o režisérovi Bertrandovi, ktorý nevie, kam ďalej a tak pridá k podivnému kultu; a ešte predtým, v roku 2001 svoj prvý veľký film Pornograf. Je to príbeh o starnúcom režisérovi porna, ktorý sa snaží vniesť do svojich filmov práve istú jemnosť. Nenavráva si, že robí niečo iné ako porno, no chce ho robiť inak. Odmieta prvoplánovosť a chce byť subtílnejší, pretože verí, že cieľu to poslúži lepšie.

Saint Laurent sa však najviac podobá na predchádzajúci Bonellov film Nevestinec, nielen kvôli výraznej vizualite, ktorá v oboch prípadoch využíva dobové inšpirácie (prelom 19. a 20. storočia, resp. 60. a 70. roky 20. storočia), no svojim oddramatizovaním, rozbitím na fragmenty, hľadaním, čo je pod všeobecne známym povrchom, čo je za mýtom (no zároveň bez popretia tohto mýtu) a v neposlednom rade oddelením denného a nočného života, pretože sú to dva rôzne svety.

Filmy sú taktiež delené na dve polovice, veľmi zjednodušene, polovice vzrastu a pásu, či skôr opíjania sa a triezvenia (obrazne povedané). Druhá polovica Saint Laurenta je zaujímavá aj tým, ako sa zdanlivo „rozpadáva“, no v skutočnosti iba explicitnejšie naberá svoju pravú tvár. Doteraz to boli iba útržky na úrovni rozprávania, momenty zo života, no čoraz viac sa triešti chronológia, prichádzajú spomienky i pohľady do budúcnosti, do reality sa vnášajú predstavy a sny, obraz sa rozdelí na split-screen. Podobne ako v Proustovi, na ktorého Bonello odkazuje hneď v prvej scéne, keď sa YSL prihlási do hotela pod menom Swann. Je to „Bonellov spôsob, ako zmiešať históriu s pamäťou, fakty s dojmami, očakávania od biografie s autonómnosťou vnímania.“ (Nathan Lee)

Posledná scéna filmu ukazuje reportérov, ktorí sa dozvedeli (falošnú) správu, že YSL zomrel. Reportéra dominantného v diskusii hrá Bonello, čo zo scény robí metakomentár celého filmu, kontextov jeho vzniku a predpokladaného prijatia divákmi. Váhajú, či správu môžu publikovať – čo ak sa pomýlia? Zároveň by však chceli byť prví. Rozmýšľajú nakoľko môžu hovoriť o jeho osobnom živote a snažia sa vymyslieť čo najlepší nadpis, ktorý by vystihoval Saint Laurenta v pár slovách. To, pochopiteľne, nejde.

Film Saint Laurent premietne Kino inak v nedeľu 18. októbra o 20h.
A4 – Priestor súčasnej kultúry, budova YMCA, Karpatská 2, Bratislava

Tomáš Hudák

 (ilustrácia: Lucia Žatkuliaková)

Teraz najčítanejšie

Kino inak A4

Bratislavské Kino inak je súčasťou A4 - priestoru súčasnej kultúry. Premieta najmä filmy mimo slovenskej distribúcie. Sleduje trendy v súčasnej odvážnej kinematografii.