Medzi najčastejšie dôvody, ktoré majú nezvratne potvrdzovať to, že k útoku zo strany Ruska na Ukrajine musí dôjsť je ten, že Putin si už teraz nemôže dovoliť stratiť tvár. Štvavá kampaň smerom dovnútra krajiny, a vyhrážky smerom von, plus tých vyše 100 tisíc ruských vojakov obklopujúcich Ukrajinu – jednoducho, bolo by to veľmi drahé cvičenie, len tak pre nič, za nič. Gin bol už vypustený. Niektorí analytici hovoria, že zhromažďovanie vojsk na hranici je len bluf, a že to Putin robí stále. Ale pozor, čím viac sa to hovorí, tým viac sa môže stať to, že Putin urobí niečo, aby im dal lekciu.

Mocnostiam je to nejako jedno, čo bude s Ukrajinou – tak ako im to bolo jedno v 1938 v Mníchove. Briti sa hádajú s každým a najmä s Francúzmi kvôli rybám a potravinám, čím podkopávajú britsko-francúzsku súdržnosť navonok a tým pádom aj vojenskú spoluprácu.

EÚ je rozhádaná vnútorne, Poľsko je so všetkými na nože, Orbán je ledva kamarát sám so sebou, a vystupuje v tejto aréne ako dakedy Rím: všetci proti Orbánovi a on proti všetkým (okrem Putina, samozrejme).

Čo sa týka vnútorne dezintegrovaného stavu Bieloruska a po novom aj Kazachstanu, tiež to hrá náramne na royal flush Putinovi. Čím väčší chaos naokolo, tým lepšie predáte vojnu.

Jediný líder západu, ktorého by Putin rešpektoval už odišiel do politického dôchodku – a s ňou aj možnosť na potenciálne zvrátenie situácie (áno, píšem o Merkelovej). Nemecko je znova len hlavou v piesku, a posiela len prilby a plané vyhlásenia.

V Kremli je americký prezident Biden zas považovaný za senilného slabocha a kremeľská administratíva považuje jeho nedostatok líderstva ako príležitosť na akciu. Biden síce už nie je Trump, na ktorého mal Putin kadečo v šuflíku nachystané, ale Biden mu jeho slabomyseľnosť potvrdil nedávno na tlačovej konferencii, kedy nepriamo potvrdil, že odpoveď zo strany USA nebude dostatočne adekvátna rozsahu zločinom, ktorým sa Putin vyhráža. Ohlasované “tvrdé sankcie” ostanú len sankciami, a ako
komentoval poľský politológ Sierakowski, “toto skôr pripravuje verejnosť ako odstrašuje agresora.”

A veľmi dôležité, Putina nemá na domácej politickej pôde kto zastaviť, ani vyzvať na “stop this madness!!!”. V Rusku už dlhodobo neexistuje novinársky odpor, Putin nemá opozíciu, pretože v zahraničí sú otrávení po jednom, a doma exemplárne pozatváraní (prípadne oboje, viď príklad Navaľného).

Už som nedávno písal, že útok na Ukrajinu by bol ťah kedy chvost by zavrtel celým psom – a teda o metaforu ochudobnené – počas pandémie a blížiacej sa ekonomickej krízy, je jediné východisko, aké môže svojmu národu ponúknuť aby sa zomkol, vojnu. Zatiahnuť priesvitnú oponu na kovidovom oddelení, a nasmerovať pozornosť celého národa ďaleko od svojich osobných zlyhaní (ne)riešenia krízy, a zahltiť verejný priestor diskurzom a samotnou vojnou…

Jeden dôvod, ktorý prichádza do úvahy, že si to s eskaláciou konfliktu v Kremli rozmyslia je ten, že by si vojnu nemohli dovoliť, respektíve, z dlhodobého hľadiska, by bol ekonomický kolaps krajiny nevyhnutný.
Ak by západ prijal resp. vopred bezpodmienečne avizoval tvrdé sankcie, ktoré by garantovali v prípade útoku jednotným hlasom aj zrušenie Nord Streamu 2, vylúčenie ruských bánk zo SWIFT-u by a masívne uvalenie embarga pre obchod s Ruskom, plus do toho všetkého by si nechával západ ešte dodatočné bonusovky v zálohe, mohlo by to zabrať. Ale, ale. To by najprv museli existovať.

Keď si tieto body dáme na pomyselné váhy, Putinov režim čelí dosť malým rizikám, aby svoju situáciu nevyužil, a nevsadil všetko do banku. Ak blufuje, ide mu to dobre. Ak nie, o to horšie. Pretože ak sa rozhodne len o krátky-limitovaný konflikt, nemá čo stratiť, len získať. Dá výrazný signál ako na západ, tak aj na východ Číne, ale zároveň bude zvažovať taký, aby neprerástol do niečoho čo by sa mu vypomstiť.

Čítal som tento týždeň jeden
mrazivý rozhovor, kde padol taký názor, že Putin uvažuje už len v intenzitách svojej smrteľnosti a aký odkaz po sebe zanechá, a že sa už vlastne dávno rozhodol, pretože toto nie je otázka času kedy, ale len váha, akú intenzitu tento konflikt bude mať.
Nielen pre osudy našich východných susedov dúfajme, že sa mýli.