Denník N

Fico hazarduje s bezpečnosťou Slovenska. Ako sú na tom vo vzťahu k ukrajinskej kríze ostatné krajiny?

Source: MSNBC / Getty Images

Napätie na hranici medzi Ukrajinou a Ruskom, vyvolané už opakovaným nahromadením značného počtu vojska a techniky na ruskej (ale aj bieloruskej) strane, zalarmovalo štáty naprieč celou Európou a Severoatlantickou alianciou. Každá krajina reaguje trocha odlišne, aj keď štáty NATO a EÚ deklarujú pomerne jednotný, súdržný a odhodlaný postoj k diplomatickému riešeniu napätia a zároveň k odstrašeniu Putinovho režimu tým, že Ukrajine ponúkajú defenzívne zbrane, rôzne ďalšie vybavenie a financie a taktiež pre prípad budúceho útoku na Ukrajinu pripravujú výrazné ekonomické sankcie zamerané či už na ruský priemysel alebo na konkrétnych oligarchov z Putinovej blízkosti.

Rusko požaduje dve kľúčové veci: záruku, že USA budú v budúcnosti vetovať prijatie Ukrajiny do NATO a stiahnutie vojsk a techniky NATO z krajín, ktoré do aliancie vstúpili po roku 1997, teda zo stredoeurópskych a východoeurópskych krajín bývalej Varšavskej zmluvy a Sovietskeho zväzu. Ide o tak závažné a pre západ neakceptovateľné požiadavky, že niektorí experti predpokladali, že boli takto navrhnuté naschvál, aby boli zo strany západu odmietnuté a aby následne slúžili ako zámienka Ruska na intervenciu na Ukrajinu. USA a NATO ich, samozrejme, odmietli, doplnili však, že chcú o ruských požiadavkách a obavách diplomaticky rokovať a dohodnúť sa tak napríklad na obojstrannom stiahnutí rakiet, zbraní a vojakov, či o nižšej frekvencii a väčšej transparentnosti budúcich vojenských cvičení. Aj keď chcú USA a NATO posilniť s Ruskom vzájomnú dôveru, alebo aspoň minimálne predvídateľnosť vo vzájomných vzťahoch, nemohli zľaviť zo základných požiadaviek na ktorých stojí medzinárodné právo: na práve každej krajiny vybrať si svoje zahraničnopolitické smerovanie a spojencov, na práve každej krajiny na jej nezávislosť, suverenitu a teritoriálnu integritu.

USA sa snažia diplomaticky rokovať, zameriavajú sa najmä na možné recipročné kroky ohľadom znižovania napätia, teda kroky týkajúce sa rozmiestnenia síl a vojenských cvičení. Rusi tvrdia, že tieto kroky sú len okrajové a neriešia ich hlavné požiadavky. Západ kontruje tým, že je neakceptovateľné, aby v Európe 30 rokov od skončenia studenej vojny znova vznikali sféry vplyvu. Okrem diplomatických snáh USA sa krajina snaží vojensky a finančne podporovať Ukrajinu a čo najlepšie ju tak na možnú inváziu pripraviť. K odstrašeniu Putina majú slúžiť aj veľmi tvrdé sankcie, ktoré sú už rozpracované a majú sa prijať v prípade ďalšej invázie ruských vojsk na ukrajinské územie. Európska únia v týchto veciach svoje kroky úzko koordinuje s USA a NATO. Aj Európska komisia pripravila vlastný balík možných sankcií. Postoj Spojeného kráľovstva ako najbližšieho spojenca Spojených štátov je veľmi blízky, takmer totožný s postojom USA. Francúzsko opakuje, že v prípade invázie je za zavedenie tvrdých sankcií, z európskych mocností však najviac presadzuje aj myšlienku nezávislejšej a suverénnejšej zahraničnej politiky EÚ ako celku. Francúzi presadzujú aj rokovania v takzvanom Normandskom formáte, teda rokovanie medzi Francúzskom, Nemeckom, Ruskom a Ukrajinou. Nemecko je ohľadom postoja k Rusku vnútropoliticky rozdelené, z historických aj ekonomických dôvodov. Niektorí politici presadzujú západný postoj, iní sa snažia o presadenie miernejších sankcií voči Rusku, napr. aj o to, aby Rusko nebolo v prípade invázie vyňaté z medzinárodného platobného systému Swift. Svoju rolu zohráva aj plynovod Nord Stream 2, ktorý mal byť pre Nemecko ekonomicky veľmi výhodný. V súčasnej situácii však nemecká vláda naznačuje, že v prípade invázie na Ukrajinu bude plynovod súčasťou sankcií. Nemeckí politici si zároveň z historických dôvodov vyhradili právo na odmietnutie zasielania zbraní do konfliktných zón a teda aj na Ukrajinu. Namiesto toho sa jej snažili pomôcť inými cestami. Nejednotu v rámci NATO ohľadom postoja k Rusku, najmä v prípade menej intenzívnych útokov (napr. hybridných, kybernetických) na Ukrajinu, naznačil vo svojom príhovore aj americký prezident Joe Biden. Následne musela americká administratíva jeho vyjadrenia spresňovať a vysvetľovať. Nepokoj a pobúrenie nastali najmä v Poľsku a pobaltských štátoch ale hlavne na Ukrajine. Na druhej strane je to však sama Ukrajina, ktorá chce slovník okolo súčasnej situácie ukľudňovať a tvrdí, že v kontexte posledných ôsmich rokov nie je súčasný stav až taký desivý. Je to logické, keďže chce ukrajinská vláda zabrániť masovej panike, emigrácii a zhoršovaniu situácie pre biznisy aj pre centrálnu banku a štátnu pokladnicu.
NATO na čele so Spojenými štátmi posilňuje prítomnosť vojsk aliancie na svojom východnom krídle, svoju pomoc prisľúbili okrem USA aj napr. Spojené kráľovstvo alebo Francúzsko. Ide o preventívny krok, no v prípade ešte väčšej eskalácie napätia a invázie ruských vojsk na Ukrajinu by malo byť posilnenie východného krídla NATO ešte výraznejšie. V prípade invázie na Ukrajinu by tak Putin dosiahol opak svojich súčasných snáh: NATO by sa k Rusku efektívne priblížilo ešte vo väčšej miere ako je tomu teraz.

Ako sme na tom v kontexte celej situácie u nás doma na Slovensku? Vláda na čele s premiérom Hegerom a ministrom zahraničných vecí Korčokom zaujímajú správny postoj. Postoj koordinácie so spojencami, postoj poskytnutia pomoci a v neposlednom rade postoj diplomacie. Problémom je podstatná časť parlamentnej i mimoparlamentnej opozície, ktorá sa celú situáciu len snaží zneužiť na boj proti súčasnej vláde, na manipuláciu s verejnou mienkou a na svoj návrat k moci. Na čele týchto snáh sú predseda Smeru Fico a jeho spolupracovníci. Oslabujú našu jednotu so spojencami. Neštítia sa klamať, zavádzať a manipulovať, čím hazardujú s bezpečnosťou celej krajiny a jej obyvateľov.

Politická situácia na Slovensku aj situácia v európskej a globálnej politike je veľmi neprehľadná. Zhoršuje sa to v neposlednom rade aj kvôli aktivite dezinformačných kanálov na sociálnych sieťach. V tomto prostredí je jednou z najdôležitejších úloh bojovať proti klamstvám, zavádzaniam a manipuláciám ale hlavne objektívne a pravdivo celú situáciu vysvetľovať verejnosti. Systematicky, krok za krokom. Len informovaná verejnosť môže byť na súčasné i budúce hrozby pripravená.

Páčil sa vám príspevok? Ak áno, dajte prosím follow na moju facebookovú stránku. Ďakujem veľmi pekne. Zmeniť našu krajinu môžeme len spoločne.

Teraz najčítanejšie

Jakub Feltovič

Jakub Feltovič sa narodil v roku 1994 v Prešove. Prispieva blogmi o domácej i svetovej politike, medzinárodných vzťahoch, ekonomike, vede a klimatickej kríze. Usiluje sa o úspešnejšie, modernejšie, prodemokratické a proeurópske Slovensko bez klamúcich a nečestných politikov, karieristov, oportunistov, nezodpovedných populistov a nebezpečných extrémistov. Zasadzuje sa o rozvoj stredopravého politického spektra a kresťanskej demokracie. Zasadzuje sa o budovanie modernej, jednotnej, spravodlivej a ekonomicky, hospodársky i vojensky silnej a sociálne solidárnej Európskej únie. Jakub Feltovič was born in 1994 in Prešov. He contributes blogs on domestic and world politics, international relations, the economy, science and the climate crisis. He strives for a more successful, modern, pro-democratic and pro-European Slovakia without deceptive and dishonest politicians, careerists, opportunists, irresponsible populists and dangerous extremists. He advocates the development of the center-right political spectrum and Christian democracy. He advocates the building of a modern, united, just and economically and militarily strong and socially cohesive European Union.