Denník N

Ako Ľuboš Blaha založil novú metodiku slovenskej politickej propagandy

Vo voľbách v roku 2016 získal kandidát Ľuboš Blaha za stranu SMER-SD len 2.716 preferenčných hlasov. V parlamentných voľbách v roku 2020 už kandidát Ľuboš Blaha získal 60.263 preferenčných hlasov, čo je viac ako 22x viac oproti roku 2016. O tom, ako to urobil, a prečo to po ňom ďalší začali opakovať, si niečo málo môžete prečítať v tomto blogu.

Skromné začiatky a Ľuboš Blaha ako maličký kandidát.
Vo voľbách v roku 2016 získal kandidát Ľuboš Blaha za stranu SMER-SD len 2.716 preferenčných hlasov. Tento počet preferenčných krúžkov sa všeobecne považuje za relatívne nízky, len tesne dostatočný na úspešné zvolenie do parlamentu. K voľbám v roku 2016 bol kandidát Ľuboš Blaha umiestnený na kandidátku iba ako nominant strany SMER-SD, nie však jej plnohodnotný člen.
V nasledujúcich štyroch rokoch sa poslanec Blaha stal jedným z najaktívnejších politických používateľov sociálnych sietí, pravidelne publikoval svoje texty na Facebooku, svoje vyjadrenia pripojil takmer ku každej aktuálne živej spoločenskej téme, a to od voľby prezidenta, cez zahraničnú politiku, až po vraždu novinára a jeho snúbenice.
Poslanec Blaha vo svojich textoch často konšpiroval, zavádzal alebo vyslovene klamal. Napríklad pri témach týkajúcich sa zahraničnej politiky, medzi nimi napríklad téma anexie Krymu a ruského útoku na Ukrajinu, téma atentátov a pokusov o atentáty, pri ktorých bol použitý jed Novičok, téma o únose Vietnamca, téma o pôsobení NATO na blízkom a strednom východe, ale aj pri mnohých iných témach. Dokonca celkom otvorene odporoval zahraničnému smerovaniu vlastnej koalíce, za ktorú sám sedel v parlamente, a otvorene prezentoval pro-ruskú a anti-európsku politiku (vďaka čomu sa v tom čase dostal aj do konfliktu s podpredsedom strany SMER-SD a neskôr premiérom, Petrom Pellegrinim).
Medzi jeho najčastejšie používané komunikačné nástroje patrilo aj zosmiešňovanie oponenta, ktoré často prešlo až do osobných útokov. Túto metodiku okrem politických súperov neváhal používať ani proti prezidentke, hercom Slovenského národného divadla či proti aktivistom a mimovládnym organizáciám pôsobiacim v oblasti boja proti korupcii, vzdelávania či ochrany prírody.
Dosah textov poslanca Blahu od roku 2016 narástol exponenciálne.
Dosiahol pozíciu prominentného politického influencera, ktorého príspevky sa začali zobrazovať desiatkam tisícov ľudí. Do svojho účtu takisto nalial nemalé finančné zdroje, aby sa ešte viac posilnil. Medzičasom pravdepodobne zapojil niekoľko ďalších ľudí do správy svojho účtu na Facebooku, aby aj s celým tímom mohol blokovať akékoľvek formy nesúhlasu a udeliť ban každému občanovi, umelcovi, aktivistovi či politikovi, ktorý by sa voči jeho vyjadreniam ohradil.
V parlamentných voľbách v roku 2020 už kandidát Ľuboš Blaha získal 60.263 preferenčných hlasov, čo je viac ako 22x toľko, čo získal v roku 2016.
S týmto výsledkom sa zaradil medzi najúspešnejších kandidátov zvolených do Národnej rady Slovenskej republiky vo voľbách 2020. Úspech Ľuboša Blahu a jeho hodnota pre stranu SMER-SD boli odrazu také vysoké, že sa hneď stal podpredsedom tejto politickej strany, hoci ešte krátko pred voľbami 2020 nebol oficiálne ani jej členom.
Medzi rokmi 2016 a 2020 bola hlavnou politickou aktivitou Ľuboša Blahu práve správa sociálnych sietí, konkrétne jeho súkromného Facebooku. V podstate je bezpečné povedať, že okrem príležitostného figurovania v televíznych politických diskusiách poslanec Ľuboš Blaha pre svoju prezentáciu nerobil nič iné, iba spravoval svoj účet na Facebooku. Ako nástroje politickej komunikácie používal nenávisť, útok, klamstvo, argumentačné fauly a prvky propagandy, často bez úpravy prevzatej z ruského komunikačného balíka.
Aktuálne v roku 2022 už úspech Ľuboša Blahu nie je ojedinelý.
Jeho metodiku a vývoj sa snažia emulovať ďalší poslanci a kandidáti, ktorí správne postrehli, že nenávistná a lživá metodika používania sociálnych sietí podľa modelu Ľuboša Blahu je extrémne učinná a vlastne celkom postačujúca na úspech vo voľbách i v spoločenskom povedomí.
Patria medzi nich napríklad Milan Mazurek, Milan Uhrík, Robert Fico, Erik Kaliňák, Tomáš Taraba či Anna Belousovová.
Všetci títo využívajú povahu sociálnych sietí, pri ktorých je použitie nenávisti a útoku extrémne schodnou cestičkou k úspechu. Prirodzene, nie všetci z nich majú rovnaký potenciál celkom emulovať úspech Ľuboša Blahu, avšak všetci títo aktívne prispievajú k zhoršovaniu a ničeniu úrovne spoločenskej komunikácie i stavu demokracie na území celej Slovenskej republiky.
Aj vďaka fenoménu popularity nenávistnej komunikácie prostredníctvom internetu sa takmer každý týždeň darí týmto politickým hráčom výrazne poškodzovať zdravie spoločenského dialógu, ktorý patrí nám všetkým.
Pretože sú to práve klamstvo, nenávisť a vytváranie nepriateľov.
Takto vyzerajú nástroje politickej komunikácie na Slovensku.

Teraz najčítanejšie