Denník N

Zážitky z Oxfordu: Počas veslárskeho závodu sa mi pokazilo sedadlo priamo pred očami bývalej olympioničky

Záber z pretekov z minulého trimestra. Ja som piata od konca.
Záber z pretekov z minulého trimestra. Ja som piata od konca.

Veslovanie je typický Oxfordský šport. Kto ho raz skúsi, už mu viac neodolá. Je jedno, či je šesť hodín ráno, či prší alebo sneží. Nezáleží na počte krvavých pľuzgierov na rukách, a modrín na lýtkach. Spoločné veslovanie na Temži vždy stojí za to. Nie všetky veslárske výjazdy ale prebiehajú podľa plánu. Obzvlášť závody sú nevyspytateľné. Dnes som to zakúsila na vlastnej koži.

Zapojila som sa do môjho prvého veslárskeho závodu v tomto trimestri. Vlastne to ani nebol závod, skôr taká časovka. Člnu z každého Oxfordského kolégia sa stopovalo, za koľko prejde dva kilometre. Ani neviem, ako som sa ocitla v ženskom tíme za naše kolégium – St Hildas. Myslím, že niekto dostal Covid a tak som ho zastupovala. V člne totiž vždy musia sedieť deviati ľudia. Jeden kričí pokyny a udáva smer a ostatní ôsmi veslujú ako o život.

Závodu som sa dosť obávala.  Pochybovala som, či to s mojou kondičkou zvládnem. Predstava toho, že môj osobný veslársky výkon ovplyvní výsledný čas celého člnu mi prišla veľmi stresujúca. Nakoniec ale aj dobre, že som sa zapojila. Získala som zážitok, o ktorom môžem rozprávať ešte najbližšie dva roky.

Fúkalo hrozné vetrisko. Na rieke Temži sa vzdúvali vlny. Hluk pohybujúcich sa konárov dokonca prebil aj hlasné škriekanie labutí a kačíc. Rieka zápasila s vetrom, a môj veslársky tím zápasil s člnom. Bolo ho treba vytiahnuť z preplneného prístrešku a dostať na vodu. Vyťahovanie člnu na rieku je vždy náročné, lebo je nielen veľmi ťažký, ale aj neprakticky dlhý. Pri prechode z prístrešku na mólo musíme absolvovať kadejaké manévre, aby sme do ničoho nezavadili. Čln podliezame, vykladáme si ho na plecia, spúšťame ho k pásu, zdvíhame ho nad hlavu, otáčame sa s ním…  No je to šport sám o sebe. Dnes sme to ale zvládli bez väčších problémov.

Keď je čln ne rieke, jeden človek ho vždy musí držať, aby neušiel. Obzvlášť dnes, keď tak fúkalo, sme si museli dávať pozor. Zvyšok posádky zatiaľ išiel rýchlo po veslá. Vesiel je osem: štyri smerujú napravo (strokeside) a štyri naľavo (bowside). Do člna sme nastúpili veľmi opatrne, aby sme ho neprevrátili. Pripevnili sme veslá a nasadili si topánky, ktoré sú súčasťou člnu. Chodidlá musia byť v člne dobre upevnené. Je to asi jediná časť tela, ktorá počas veslovania nemení polohu. Verte či nie, veslovanie je celé o sile v nohách.

Ja som teda veľa tej sily v nohách nemala. Dosť značne sa mi triasli. Bola som poriadne vystresovaná. A to sme ešte len sedeli v člne a ani sme sa nehýbali. Pred začatím veslovanie sme sa nahlas odpočítali odzadu. Ja som ako vždy číslo 5. Moje veslo smeruje doľava. To je aj strana z ktorej nastupujeme do člna, takže vždy pomáham odrážať čln od móla.

Keď sme už boli na vode, svižne sme si zaveslovali k začiatku časovky. Nechcem Vás veľmi zaťažovať technickými detailmi veslovania, ale nejaké základy musím spomenúť, aby ste pochopili, čo sa počas závodu stalo. V člne veslujú vždy všetci naraz, pričom sedia chrbtom k smeru pohyby člnu. Počas veslovania sa posúvame dopredu a dozadu na sedadlách s pohyblivými koliečkami. Začíname vždy s vystretými nohami. Obidvomi rukami si držíme jeden koniec vesla pri hrudi. Druhý koniec je ponorený do vody pár metrov pred nami. Na pokyn zdvihneme veslo z vody. Vystrieme ruky, predkloníme sa v chrbte a zohneme nohy v kolenách. Keďže chodidlá máme znehybnené, pokrčenie v kolenách nás aj so sedačkou posúva dopredu. Veslo sa zatiaľ pohybuje vzduchom poza našu hlavu. Keď je veslo úplne vzadu, ponoríme ho kolmo do vody a čo najrýchlejšie vystrieme nohy. Veslo takto premiestnime cez vodu spoza chrbta späť pred hlavu. Pohyb vesla vpred ukončíme vzpriamením chrbta a pokrčením rúk. Počas jednej minúty spravíme asi 32 takýchto záberov, ak sme na tom dobre. Rýchlosť člna závisí nielen od rýchlosti, ale aj od sily, ktorú do nich vložíme. Táto sila ide z nôh.

Ovládať teóriu veslovania je jedna vec a veslovať je vec druhá, ako som sa dnes mohla presvedčiť. Hneď po štarte, keď sme naberali rýchlosť, som cítila, že niečo je zle s mojím sedadlom. Snažila som sa to upraviť počas veslovania. Bolo to veľmi náročné. Musela som sa totiž sústrediť na to, aby som nevypadla z rytmu. Celou silou som zvierala veslo a oči som mala uprené na dievča predo mnou.

Pohyb dopredu. Ponoriť veslo. Pohyb dozadu. Vynoriť veslo. Ďalší pohyb dopredu, ale tentokrát bez ponorenia vesla. Načo ponárať veslo do vody, keď mi koliečka sedadla vypadli z pohyblivých dráh. Nevedela som čo robiť. Veslovať som nemohla, ale ani sedadlo som opravovať nemohla, lebo som musela držať veslo nad hladinou. Nebezpečne sme spomaľovali. Dievča predo mnou muselo totiž tiež prestať veslovať, aby sme boli vyrovnaní. Otočila sa ku mne a pridržala mi veslo. Ostatní usilovne pokračovali vo veslovaní. Dopredu. Dozadu. Dopredu. Dozadu. Sedadlo mi nešlo vôbec nasadiť späť. Myslela som už, že snáď takto strávim celý závod. Nejakým zázrakom som ale nakoniec sedadlo nahodila a vrátila som sa k veslovaniu.

Zabrala som celou silou a začali sme opäť naberať na rýchlosti. Stále som bola ale v šoku a tak som po pár sto metroch spravila ďalšiu veľkú chybu. Ponorila som veslo do vody nie kolmo, ale pod ostrým uhlom. Prúd mi strhol čepeľ vesla. Druhý koniec vesla sa mi preniesol ponad hlavu ďaleko za chrbát. Takmer ma pritom vyhodil z člnu. Toto je asi najčastejšia závodná chyba. Volá sa to krab. Je veľmi ťažké získať späť kontrolu nad veslom, keď má raz človek rukovať za chrbtom. Snažila som sa veslo zvrtnúť, ale márne. Vynakladala som všetky sily, ale ani sa nepohlo. Počula som výkriky z brehu: „Otoč to veslo. Otoč ho.“  „Ja to nedokážem,“ kričala som späť.  Ale dokázala som to. Veslo som mala opäť v rukách a pokračovala som vo veslovaní bez ďalších problémov. Bola som ale poriadne otrasená.

Na moje veľké prekvapenie sa na mňa nikto nehneval. Ostatné členky tímu boli veľmi povzbudivé. Dokonca ma aj chválili za to, ako rýchlo som sedadlo nasadila späť. Cítila som sa ale poriadne, poriadne trápne. Za sedadlo som možno nemohla, ale to zvrhnuté veslo bola len moja chyba. Okrem toho, celý závod sledovala riaditeľka nášho kolégia spolu z bývalou veslárskou olympioničkou, ktorá nám od pondelka má začať pomáhať s tréningom. Na brehu za mnou prišla. Bola neskutočne milá. Povedala mi, že si z dneška nemám nič robiť. Rozprávala mi, aké pokazené závody zažila ona. Čiže celkovo sa všetko dobre skončilo. Závod som prežila. Z člnu som nevypadla a získala som toľko povzbudení, koľko by som nedostala ani keby veslujem bez chybičky. Nabudúce sa mi snáď podarí podať lepší výkon.

Teraz najčítanejšie

Paulína Vicenová

Vďaka štedrým Slovákom, ktorí podporujú mojú verejnú zbierku môžem už druhý rok študovať biomedicínu na Oxfordskej Univerzite.  Cez tento blog  postupne dokumentujem môj študentský život na jednej z najlepších univerzít sveta. Aj takýmto spôsobom chcem zostať v kontakte s mojimi podporovateľmi a ukázať im, ako sú ich finančné dary využité. Zároveň dúfam, že sa mi podarí aspoň trošku pomôcť Slovákom, ktorí by radi šli na kvalitnú školu v zahraničí, ale sú na pochybách, čo všetko to obnáša : ).