Musíš sa pohnúť a vykročiť, iná cesta nie je
Účastníčka vzdelávacieho kurzu v Plamienku, Mária Habalová, píše o živote a ceste, ktorou kráčame po strate. O smútku, živote a ceste, ktorá je pred nami.
Majka Habalová, účastníčka nášho vzdelávacieho kurzu „Ako komunikovať v náročných chvíľach“ píše o živote a o ceste, ktorou kráčame po strate. O smútku, živote o tom, čo je pred nami. Nechajme sa inšpirovať. Strácame všetci.
Kráčame po novej ceste a učíme sa žiť bez toho, čo bolo a do konca života bude pre nás veľmi cenné. Keď zatvoríš oči, cítiš, že je blízko, vybavuješ si vôňu, ktorú poznáš. Cítiš, že je tu, skúšaš sa rukou dotknúť. Znovu a znovu. A potom si uvedomíš, že sa Ti to nikdy nepodarí. Bolesť Ťa zahltí a nič nevidíš, len tmu. Akoby si stratil kus seba, časť Tvojho ja navždy odišlo. Si odvtedy niekto iný, aj Tvoje plány do budúcnosti sa musia zmeniť.
Je ťažké pripustiť si, že neexistuje cesta späť. Každý deň ale vychádza slnko, vtáky spievajú, v uliciach sa ľudia ponáhľajú ako keby sa nič nestalo. Prečo strata tak veľmi bolí? Smútok a prázdnota Ti nedovolia vnímať, čo sa deje okolo Teba. Akoby všetko bolo zahalené závojom. Ale musíš sa pohnúť a vykročiť. Život plynie, nezastaví sa. Prichádzajú nové dni, noví ľudia, nové situácie.
účastníčka vzdelávacieho kurzu v Plamienku