Denník N

Fašisti tu nemajú čo robiť, náš kraj im nepatrí

Na utorkový protest proti DCA pozývali kotlebovci počas víkendu v mojom rodnom strednom Slovensku. Keď som sa o tejto udalosti dopočula, ostalo mi nevoľno.

Tentokrát zašli ďaleko za hranicu nechutnosti: šírili poplašnú správu. Cez amplióny vykrikovali, že ak dojde k jadrovému útoku na letisko Sliač, ohrozené budú aj obce a mestá v okolí. Zároveň do schránok rozdali letáky so správou : „Americká základňa na Sliači ohrozí aj vás, pozor riziko vojny“. Nechýbal zoznam obcí a miest v okolí, ktoré by sa mali báť. Desivú scenériu dopĺňala grafika symbolu nášho mesta, Zvolenského zámku, nad ktorým sa po výbuchu vznáša atómový hríb. Ľudia v strachu volali na políciu aj vedenie samospráv.

Takto vystrašiť, najmä našich starších spoluobčanov a spoluobčianky, je viac než nechutné. Je to nebezpečné. Koľko ľudí sa pri kriku z ampliónu zľaklo tak, až bolo ohrozené ich zdravie? V mestečku Sliač ľudia doslova prepadali panike zo strachu, že rozhlas hlási, že sa niečo deje na letisku.

Staršej generácii tento výjazd fašistov zároveň pripomenul rétoriku strachu a vyhrážania sa počas studenej vojny. Mnohí si pamätajú aj obsadenie Československa v 68, o ktorom sa dozvedeli z miestnych rozhlasov. Nezabudnú ani na mrazivý pocit, keď „osloboditelia“ tankmi prechádzali námestím Zvolena. A tak skoro neodišli.

Zvykli sme si, že extrémna pravica často využíva vyvolávanie strachu a šírenie nenávisti ako komunikačnú stratégiu. Bolo tomu tak pri migrácii, pri menšinách, pri očkovaní… Dnes zneužívajú obrannú dohodu a napätú situáciu okolo konfliktu Ukrajiny a Ruska, aby opäť vstali z politického popola. Povedzme si pravdu, čo iné im po nedávnych rozhodnutiach súdov a pred rozsudkom pre ich šéfa ostáva? Strach je emócia schopná zatemniť naše racio a to oni potrebujú.

Avšak tu nejde len o « akési strašenie » či robenie si « nejakých videjok pred letiskom Sliač » ako sa nechal počuť minister Naď. Kotlebovci šírili poplašnú správu a také správanie je podľa § 361 Trestného zákona trestným činom.

Dúfam, že generálny prokurátor aj tentokrát navrhne okamžité a riadne prešetrenie tohto činu, tak ako nie tak dávno proaktívne reagoval v iných prípadoch. Šírenie poplašnej správy v dnešnom kontexte je absolútne neakceptovateľné a prekračuje hranice slobody prejavu, obzvlášť ak sa k takému konaniu uchýlia politici. Doteraz som jeho reakciu nezaregistrovala. Jediné, na čo sa zmohol, bola snaha predniesť v NR SR prejav proti dohode s USA. Nikto viac nepochybuje o jeho politickom tričku. Je pekne špinavé.

Opakujem, fašisti u nás nemajú čo robiť, náš kraj im nepatrí. Patrí nám, pradeťom tých, ktorí sa proti takým ako sú oni hrdo postavili.

Teraz najčítanejšie

Beata Jurik

Som právnička, momentálne pôsobím ako politická poradkyňa frakcie Renew Europe v Európskom parlamente v Bruseli vo výbore Kontroly rozpočtu a vo výbore Rodovej rovnosti. Špecializujem sa na právo Európskej Únie no mojou srdcovkou sú ľudské práva. Predtým som pracovala ako odborná asistentka na Univerzite v Štrasburgu a tiež v Centre informácií pre rodiny a ženy, kde som sa venovala pomoci týraným ženám. Bola som aj dobrovoľníčkou v Rodinnom Plánovaní (Planning Familial), feministickej organizácii, ktorá takisto poskytuje informácie v oblasti sexuálnych a reprodukčných práv a rodovej rovnosti. Som členkou predsedníctva Progresívneho Slovenska a viedla som feministickú platformu PSF. Do Progresívneho Slovenska som vstúpila s presvedčením, že naša malá krajina v srdci Európy môže byť modernou a férovou krajinou pre nás všetky a všetkých bez rozdielov. Pretože práve takú si ju želám aj pre môjho syna.