Historické zlato P. Vlhovej a my (my doma – v blate:-))

I so snahou o nadhľad a ukázanie možných východísk. Poukázanie na „kameň“, na ktorom možno stavať… na základy možnej stavby… A teda, čo všetko robí Slovensko pre svoj úspech, pre svoje „zviditeľnenie“ a čo robí individualita, prejav slobody. Príklad lyžiarky so svetovým príbehom úspechu. Sebauskutočnenie, sebauvedomenie svojich možností, lásky, láskavosti…talentu… Prvé historické zlato na zimnej olympiáde pre Slovensko, napriek celkovej biede v podpore športu….v podpore mládeže, občianstva, slobody, práva…napriek „nabaľovaniu“ tých v tej „vate“ za celé desaťročia na úkor mládeže, rodín, športovcov, talentov…z rôznych oblastí športu i života, ktorý sa z nás derie, ktorý občas „vytŕča“ nad priemer, ktorý „budí pozornosť“. Zoberme si, koľko plavárni sa postavilo napríklad v Bratislave za posledné roky? Môžeme žiaľ zas len v evidovať výstavbu za G. Husáka…štadióny, športoviská, budovanie športových oddielov..a potom nenápadná privatizácia, rušenie, predaj pozmkov, developerské projekty…História určitej hanebnosti ..a tu zrazu, zlato. A povedzme si, že práve rodine P. Vlhovej treba ďakovať a splatiť všetky náklady.. aspoň dodatočne. Treba o ich príbehu napísať i knihu a tú študovať a snažiť sa pochopiť. Študovať na školách, študovať cez čítanie s porozumením u učiteľov už na základných školách, lebo osobnosti vychovávajú a aj učiteľ by mal byť príklad, nositeľ idey…i predstaviteľ štátu…i s normálnym platom, ocenením…

A teda, ak by zároveň dnes nehrozilo v SR i to opačné v porovnaní s týmto úspechom,  tak by som toto ani nepísal.

Je samozrejme jedna pravda, ktorú zdá sa tí naši volení zástupcovia v NR SR nejak nechápu.

Písal o tom i D. Daniš na platforme POSTOJ, ide tu v tej „priateľskej“ zmluve s našimi „priateľmi“ o obrane aj o to, že nie to, že sme v NATO je podstata, ale práve opak, práve to, že sme v NATO a tam niekedy môže náš „priateľ „number one““ v rámci vyjednávania o záujmoch NATO v kontexte s ich záujmamy, dostať „na frak“, keďže štáty ako Francúzsko či Nemecko sa snažia o určitú protiváhu silám, ktoré sú v nerovnováhe v osvete, chcú hrať určité party v tejto svetovej hre, a tieto „priateľské zmluvy o obrane“, ktoré „chránia“, ktoré podpisujú s tými „malými“, sú vlastne prejavom akejsi „alternatívy“…

V praxi môže na naše územie prísť armáda, aj bez súhlasu NATO, bez uznesenia členov NATO, bez opory v medzinárodnom práve. Keďže, ako vidíme, chápe sa obrana ako preventívne obsadzovanie kľúčových polí v hre (ako v šachu). A vieme, že i šach je hra, kde ide skôr o to vyhrať, je to boj. Obetujú sa tam často rôzne figúrky a do záveru ide len pár z tých, ktorí stáli v priateľskom šíku na začiatku hry. Hra na obranu je teda prejav snahy o výhru nad súperom. A sú hry, kde sa nedá vyhrať.

Je hra, ktorá má pravidlá, je to šport, i šach je šport. Olympiáda je pritom fenomén, ktorý sa s ľudstvom vinie tisícročia…

A je tu i „hra“, ktorá nie je často fér, kde umierajú ľudia. Často nevinní, často civil, často končia mestá, i krásne mestá – ako napr. tie Dražďany cez druhú svetovú vojnu. Či Vietnam, kde naši naši novodobí priatelia zhodili na jednu nepoddajnú a statočne sa brániacu krajinu  viac bômb ako počas ich bolo počas celej druhej svetovej vojny. Spomeňme na všetky tie obete prvej i druhej svetovej vojny, ktoré boli zbytočné. Nič sa nevyriešilo, za celé tieto dejiny sa stále vraciame k tomu, čo je v určitom komplexe, v prejave prázdnoty, v prázdnote duše, po zbavení sa Boha, v rámci „sekularizmu“ v človeku „západu“. Určitá averzia voči prejavu duše, ducha…proti iným… Nechcem byť, ako občan SR, nositeľ moci v štáte, ktorý ju vykonáva priamo, alebo prostredníctvom svojich zástupcov (podľa Ústavy SR), nechcem byť súčasťou tejto „hry“, násilia, nechcem sa podieľať svojim súhlasom na utrpení nevinných… Nemali to naši volení zástupcovia v ovolebnom programe, nemajú legitimitu na takéto kroky a činy… Tu je červená čiara…. Duša, svedomie…slovo…meno, ktoré si tvoríme činmi…a nie rečami…Slováci, Slovieni, Slovo…slovo, ktoré nás utvára…bez ohľadu na čas…pravdivé slovo…

A nezabudnem na záber P. Vlhovej, keď v objatí s priateľom, možno s bratom, členom teamu úspechu, si hľadia do očí.

A tiež, spomeňme na záber kamery, keď v jednom preteku svetového pohára si odskočila a zobrala synovca či neter do náručia. Bol to prejav ducha, duše, láskavosti, v rámci často chladného športu…

Gratulujem Petre Vlhovej, veľmi sa teším!!!

Gratulujem i jej rodine a verím, že tento štát nájde dostatok prostriedkov, ako aspoň dodatočne splatí ten veľký dlh, ktorý náš šport, naša reprezentácia má…

Verím, že zlo je len nedostatok dobra a i v tých našich predstaviteľoch v NR SR sa niečo prebudí, zrodí, že nájdu svedomie a začnú volať veci pravými menami. K tomu, aby som mal priateľa, vzťah s priateľom, predsa nepotrebujem mať zmluvu… Priateľ pomôže vtedy, keď iní sklamú… a vieme, ako píše D. Daniš, že za posledné storočie nás sklamali rôzni „priatelia“..a len kamarát, ti prihrávku vráti…

Kto má len reči, obojaké, ako had s jeho povestným jazykom, a kto reálne stavia plavárne, futbalové štadióny, ihriská pre deti? Kot má výsledky, kto podporuje hru? Kto podporuje napätie, spory, hru na vinníka, nepriateľa, deštruktívne sriešenie sporov? Kto sa tvári ako demokrat a kto je reálne demokrat? Kto má rešpekt k ľuďom v tejto krajine? Kto je líder? Kto je vzor pre deti i mládež?

6elám ešte veľa úspechov! Gratulujem šte raz..len tak, ako občan. človek „milión“:-)

Ilustračné foto je z internetu, v momente, kedy sa naša pani prezidentka chystala obhájiť znenie „priateľskej a obrannej“ zmluvy…

(ako som vravel už viac krát, keď nám niečo nedáva zmysel, napr. keď premiér E. Heger niečo hovorí..), stačí vymeniť v tvrdení „áno“ za „nie“, zmeniť pravdivostnú hodnotu v logike ako takej a budeme tomu rozumieť správne…).

Ale históriu píšu víťazi (a dnes vyhrala famózne Petra Vlhová.

(a nie ja ani náš štát, ktorý ju podporoval skôr ambivalentne…podľa mňa…)

A platí i to v histórií, že ani na zradu sa nezabúda… ani na vlastizradu…

A i Svätopluk, i keď zradil, nakoniec sa včas obrátil…ako som tiež už písal inde..i Ján Hollý o ňom napísal slávny epos…náš národny pevec Ján Hollý… držím palce všetkým!

Všetko dobré!

(poznámka: Mimochodom, pozrel som si teraz (štvrtok 10.2.2022) čítanosť posledných mojich blogov. Zaujala ma čítanosť môjho prvého otvoreného listu kancelárii prezidenta SR, teda: cca. 36 500 klikov…a teda je to približne jedno percento z toho počtu občanov SR, ktorí sa zúčastnili pokusu, celoplošného testovania, sľobodne a zodpovedne, aby získali „priepustku na slobodu“, ak oto nazval vtedajší premiér Igor Matovič (!), vtedy nebola ešte vakcína moderného typu, ktorá sa promovala pre občanov SR, nositeľov moci podľa Ústavy SR, ktorí ju vykonávajú priamo, alebo prostredníctvom svojich volených zástupcov (asi na základe vedomia, svedomia, poznania i sľubov, či v tomto prípade priam – zdá sa – i volebných podvodov, keďže uviedli sľubmi a rôznymi vyhláseniami občanov SR do omylu v záujme získania určitej výhody …a potom konajú opačne, ako sľubovali, mimo volebného programu, programového vyhlásenia, bez legitimity…môj názor…), ktorá sa promovala s heslom: „Vakcína je sloboda!“, čo je minimálne hodné zamyslenia, keďže vieme, čo je vakcína a vieme i to, čo je sloboda (nemá to súvis…a nemá sa nik snažiť o to, aby to medicínske malo súvis…mohlo to byť skôr: „Vakcína je zodpovednosť“, Alebo: „Vakcína je solidarita, súcit…“)…ale odbočil som, je teda tá čítanosť cca. jedno percento občanov SR, ktorí sa zúčastnili pokusu, získali modrý papierik …a mohli sa tam zároveň prípadne i nakaziť…čo sa nedá vyvrátiť…len ostal zvýšený počet úmrtí v štatistike: COVID – 19…úprimnú sústrasť rodinám… a nevylučujem, že práve to, čo je písané v tom mojom liste, moje pocity, že som „zmätený“ z informácií, dezinformácií, výrokov bez logiky…z toho, čo sa tu už druhý rok deje..bolo použité tým poslancom NR SR, či jeho manželkou, keď sa pripravoval prejav prezidentky SR, ktorý i prečítala..je už legendárne, že tam nazvala ostatných spoluobčanov práve výrazom: „zmätení“…že nevedia, kde je sever…tak to je asi odpoveď na môj list..iná zatiaľ neprišla…nevadí…

Už písať nebudem:-)

Historické zlato P. Vlhovej a my (my doma – v blate:-)…ak oza stredoveku..v demokracií ako za feudalizmu…)