Každý strojcom vlastného osudu

Viem, akými pomenovaniami sú častovaní ľudia, ktorí s uzatvorením dohody nesúhlasia. Sú urážlivé a sú za čiarou, za všetkými čiarami. Ale keďže je to podradná kategória ľudí, ich urážať nielenže možno, je to aj vítané a potrebné.

Tiež s uzavretím dohody, v znení a spôsobom, ako k tomu došlo nesúhlasím. Urážlivé a agresívne vyjadrenia na adresu takých, ako ja, ma neurážajú, a ani nevyrušujú.

Každý je strojcom svojho šťastia a osudu, ako sa hovorí a v týchto slovách je veľa pravdy. Aj tento denník označil všetkých, ktorí majú na túto vec iný názor za priaznivcov určitých opozičných strán, vo všeobecnosti je jasné, že ich považuje za ľudí mentálne menejcenných, alebo za ľudí vedome pôsobiacich v službách Ruska, ako jeho agenti.

Súhlasím s tým, že som v inej lige než je vláda, poslanci a niektoré týchto ľudí podporujúce médiá.

Bol tu prijatý závažný dokument, ktorý má vplyv nielen na vnútropolitickú scénu, postavenie obyvateľov SR, ale aj na zahraničnú politiku a bezpečnosť našej krajiny.

Dokument bol prijatý v rozpore so zákonmi SR, porušením  legislatívnych pravidiel.  Bez verejnej, úprimnej diskusie. Úskokmi a klamstvami. Vláda degradovala pripomienkové konanie na frašku. Pri prijímaní dokumentu v národnej rade poslanci odmietli  vypočutie argumentov významného ústavného činiteľa. Vypočutie argumentov, neznamená ich prijatie. Nevypočutie je signálom o tom, ako demokraticky zmýšľa tento zákonodarný zbor, ako úprimne chce pred hlasovaním vyhodnotiť za a proti.

Pripomienky, ktoré generálny prokurátor dal, vyvolali reakciu, v ktorej ho médiá častovali nenávistnými prejavmi a pripisujú mu rôzne zákerné pohnútky a rôzne politické ambície. Toto všetko sme však počuli len z „úst“ médií, politikov, ale nie z úst generálneho prokurátora, na ktorého sa útočilo.

Dať alebo nedať mu priestor na vystúpenie, je viac gestom politickej (ne)kultúry a rešpektu k demokratickým zásadám. To, že u súčasnej vlády rešpekt k právu a teda ani k právnemu štátu ako takému nejestvuje, sa týmto len potvrdilo. Generálny prokurátor tak nedostal priestor nielen na prednes svojich pripomienok, nedostal priestor na vyjadrenie, a na symbolickú reakciu, na masívne útoky na jeho osobu. Politici a médiá naopak dostali široký priestor pod svetlami reflektorov predviesť širokej verejnosti, ako si predstavujú politicky nezávislý výkon funkcie generálneho prokurátora.

Vnímame, čo sa tu deje. Že človek nemá právo na reakciu. Vytvára sa tlak na to, aby sa človek neopovážil myslieť si niečo iné, než je uznaná verzia pravdy a správneho prístupu.  Zastrašovanie v každej oblasti života je priam hmatateľné.

Pri tomto snažení sú propagandisti zaujatí natoľko, že si nevšímajú, že potierajú a zosmiešňujú názory väčšiny obyvateľov a to, čo sa snažia presadiť má minimálnu podporu v spoločnosti.

Ono sa to ľuďom obklopeným výlučne názorovo blízkymi osobami, a odmietajúcim akúkoľvek diskusiu a otvorený dialóg s kýmkoľvek, stáva často. A vždy bez výnimky je takýto postoj nezrelý a krátkozraký.

Nuž, neviem, či je možné vymyslieť lepšiu taktiku na posilnenie nenávidenej opozície, ako urážať všetkých občanov, čo majú iní názor, a zaradiť ich do šíku podporovateľov opozície. Ak nimi doposiaľ neboli, možno sa nimi stanú, ale ak aj nie, súčasnú vládu a tie médiá, ktoré ich sústavne urážajú a zosmiešňujú podporovať nebudú.

Ak je takáto kamikadze politika hlavného prúdu a vlády založená na tom, že čoskoro umlčia hlasy oponentov hrubou silou a prenasledovaním, zákazmi a väznením, dá sa pochopiť. Ani komunisti nepripúšťali žiadne diskusie s ideologickými oponentami. Namiesto toho, zakázali čítať a počúvať takéto myšlienky.

Mnohí už pochopili, že sme sa rozlúčili s demokraciou, slobodou myslenia, slobodou slova a tlače. Ak dielo ešte nie je úplne dokonané, zakrátko bude.

Všetci budeme na tom zle, a tí čo si mysleli, že ich represie nepostihnú, lebo ich zaviedli, že lož nie je nebezpečnou pracovnou metódou, lebo ich pred jej  následkami ochránia ďalšie lži, doplatia na svoju neznalosť dejín. Čím viac utrpenia spôsobia, tým horšie bude im. Čím viac útlaku, ponižovania a bolesti, tým menej milosrdenstva.

Gratulujem poslancom, ktorí majú minimálnu podporu verejnosti, k použitiu hrubej sily na presadenie svojich záujmov. Ukázali nám ako vyzerá arogancia moci a verte, že my sme to pochopili. Oni si možno myslia, že sa statočne postavili proti občanom vlastného štátu, proti tým, ktorí ich živia.

Môže nastať poľutovaniahodnejšia situácia ? Asi ťažko. Ja však ľútosť nad nimi necítim. Veď oni mi aj tak budú len nadávať.

Faber Est Suae Quisque Fortunae.