Prečo je sklon k sebapotvrdzovaniu problém a ako sa pred ním vieme brániť?

Na základe viacerých výskumov teda možno usudzovať, že v prvom rade vyhľadávame informácie, a teda zrejme aj zdroje informácií, ktoré sú v súlade s našimi postojmi. Jednoducho sa obklopujeme ľuďmi, ktorí zdieľajú podobné hodnoty a názory ako my, a tým pádom sme obklopení informáciami, ktoré potvrdzujú naše presvedčenia. Následne aj informácie, ktoré nie sú v súlade s presvedčením, skupiny a aj jednotlivci interpretujú zaujatým spôsobom. Ukazuje sa tiež, že pri lovení z pamäte skôr vylovíme informácie, ktoré by potvrdili naše presvedčenie či názor. Zaujímavé však je, že ľudia často nevedia, na základe čoho si daný postoj, presvedčenie či názor utvorili.
Nechcela som tento blog začínať covidovou tematikou, keďže ho už máme plnú hlavu všetci, ale myslím, že je to momentálne najvýstižnejšie vysvetlenie a poukázanie daného javu. Ak sa predsa len chcete vyhnúť uvažovaniu o covide, môžete si do vzorca dosadiť aj inú tému (výber dovolenkovej destinácie hory vs. more, výchovné metódy nechať/nenechať vyplakať dieťa) ktorá je vám bližšia – budete tak mať blog šitý na mieru.
Často môžeme vidieť diskusie, či už online alebo naživo, ohľadom očkovania proti covidu. Chcem na príklade ilustrovať jav, ktorý nastáva v myslení ľudí pri zvažovaní očkovania.
Či už sme zaočkovaní alebo nie, sklonu k sebapotvrdzovaniu podliehame, zrejme, všetci približne rovnako. Ten, kto sa chce dať zaočkovať, si bude vyhľadávať informácie o prínosoch očkovania, o tom, že výhody očkovania prevyšujú jeho riziká. Naopak ten, kto sa nechce dať zaočkovať si bude vyhľadávať informácie o vedľajších účinkoch očkovania a rizikách s ním spojených. Ak tomu, kto sa chce dať zaočkovať niekto povie, aby sa očkovať nedal, zrejme informáciu od tohto človeka bude považovať za neodbornú a považovať za tohto človeka považovať za neodborníka, ktorý sa do očkovania jednoducho nevyzná, prípadne za niekoho, kto zrádza vedu, či svoj odbor. Na druhej strane, ak tomu, kto sa nechce dať zaočkovať niekto povie, aby sa dal zaočkovať, bude tohto človeka zrejme považovať za človeka, ktorý je v konflikte záujmov, pretože chce na vakcíne zarobiť. Niekto, kto sa chce dať očkovať bude pravdepodobne obklopený ľuďmi, ktorí sa tiež chcú dať zaočkovať. A niekto, kto sa nechce dať očkovať, bude skôr obklopený ľuďmi, ktorí tiež odmietajú očkovanie. Človek, ktorý sa chce dať zaočkovať, bude pravdepodobne z pamäti loviť informácie o tom, koľko jeho známych podľahlo covidu, pričom keby boli zaočkovaní, mohli byť nažive, a ak sú nažive, mohli mať život bez väčších komplikácií po prekonaní. Človek, ktorý sa nechce dať zaočkovať, bude pravdepodobne z pamäti loviť informácie o tom, koľko jeho známych covid zvládlo bez väčších ťažkostí a koľkí majú v dôsledku očkovania zdravotné problémy.
Tieto príklady ilustrujú to, aké duševné procesy prebiehajú na pozadí diskusií a ako nadobúdame a udržujeme si naše presvedčenia. Sú ilustráciou sklonu k sebapotvrdzovaniu, čiže odchýlky v myslení ľudí, ktorá spôsobuje, že vyhľadávame informácie, ktoré potvrdzujú naše presvedčenie. Informácie interpretujeme tak, aby zapadli do našej schémy poznania a presvedčení. Taktiež, vybavujeme si z pamäte informácie, ktoré potvrdzujú naše presvedčenia. Výskumy opakovane potvrdzujú prítomnosť sklonu k sebapotvrdzovaniu v myslení ľudí [1]. Týka sa tak nekontroverzných tém (ako je napríklad odhad, či je niekto introvert alebo extrovert) ako aj kontroverzných (ako je trest smrti, či výskum kmeňových buniek).
S kolegyňou Vladimírou Čavojovou [2] sme sa venovali jeho podrobnému skúmaniu, pričom sme sa zamerali na kontroverzné témy, a tiež sa nám potvrdilo, že ľudia vyhľadávali a interpretovali informácie v súlade so svojím postojom: napríklad ak bol participant proti trestu smrti, vyhľadával informácie, ktoré pojednávali o nevhodnosti trestu smrti. To v podstate znamená, že už pri samotnom vyhľadávaní informácií ľudia vyselektovali informácie, ktoré zapadali do ich schémy presvedčení a tým pádom neboli prístupní informáciám, ktoré by ich presvedčenie mohli ohroziť, či dokonca vyvrátiť.
Na základe viacerých výskumov teda možno usudzovať, že v prvom rade vyhľadávame informácie, a teda zrejme aj zdroje informácií, ktoré sú v súlade s našimi postojmi. Jednoducho sa obklopujeme ľuďmi, ktorí zdieľajú podobné hodnoty a názory ako my, a tým pádom sme obklopení informáciami, ktoré potvrdzujú naše presvedčenia. Následne aj informácie, ktoré nie sú v súlade s presvedčením, skupiny a aj jednotlivci interpretujú zaujatým spôsobom. Ukazuje sa tiež, že pri lovení z pamäte skôr vylovíme informácie, ktoré by potvrdili naše presvedčenie či názor. Zaujímavé však je, že ľudia často nevedia, na základe čoho si daný postoj, presvedčenie či názor utvorili.
Diskusie na Facebooku sú často neškodné, nemusia priamo ovplyvniť náš život, avšak mnohé výskumy preukázali, že sklonu k sebapotvrdzovaniu podliehajú aj odborníci ako právnici, psychiatri, či lekári. V prípade chybne stanovenej diagnózy by to pre pacienta predstavovalo vážny problém. Preto je veľmi dôležité sklon k sebapotvrdzovaniu znižovať. Overovali sme preto výskumne viacero možných spôsobov znižovania sklonu k sebapotvrdzovaniu [3]. Niektoré spôsoby boli úspešnejšie, iné menej. Vo všeobecnosti je možné odporučiť viacero možností ako sa zbaviť kognitívnych odchýlok ako je sklon k sebapotvrdzovaniu.
Jednou možnosťou je zmena prostredia. Inak povedané, skúsme vyhľadávať ľudí, ktorí nemusia nutne zdieľať podobné hodnoty a názory na danú tému. Rozprávajme sa s nimi. Pýtajme sa, čo ich viedlo k danému presvedčeniu. Snažme sa pochopiť druhú stranu.
Možno vás takáto diskusia nahnevá, nevadí, aj to môže prispieť k tomu, že sa váš sklon k sebapotvrdzovaniu zníži. Hnev by totiž z evolučného hľadiska mal spôsobovať ostražitosť, takže by sme mali byť vnímavejší.
Ďalšou možnosťou znižovania sklonu k sebapotvrdzovaniu sú kognitívne stratégie. Tieto stratégie sa vo výskumoch ukázali ako zatiaľ najefektívnejšie. Jednou z nich je kontrafaktové myslenie a teda myšlienky typu „čo by bolo keby“. Takéto uvažovanie by malo umožniť rozšíriť svoje obzory a zvažovať aj iné alternatívy než tie, ktoré práve zvažujeme. Skúste si teda pri uvažovaní o téme, na ktorú máte vytvorený názor, pomyslieť, čo by bolo, keby to bolo inak? Môžeme to aplikovať napríklad pred, počas, či po rozhovore s niekým, kto nezdieľa podobný názor ako my.
Nezabúdajme na to, že každého z nás formovali iné životné skúsenosti už od počatia a každý z nás robí všetko najlepšie ako vie.
Daša Vedejová
[1] VEDEJOVÁ, D., KURINCOVÁ ČAVOJOVÁ, V. (2020). Ako skúmať sklon k sebapotvrdzovaniu? In. Československá psychologie, 64(2), 184-196.
[2] VEDEJOVÁ, D., KURINCOVÁ ČAVOJOVÁ, V. (2022). Confirmation bias in information search, interpretation, and memory recall: evidence from reasoning about four controversial topics. In. Thinking and Reasoning, 28(1), 1-28.
[3] STRACHANOVÁ, D., VALUŠ, L. (2019). Mental simulation as remedy for biased reasoning. Studia Psychologica, 61(2), 99-109.