Načo toľký populizmus?
Zostáva pár mesiacov do parlamentných volieb a politické strany už zostavujú plány ako si podchytiť čo najväčší počet voličov. Existuje mnoho stratégií a aktivít, ktoré možno zrealizovať. Obecne možno povedať, že primárnym záujmom je získanie priazne čo najväčšej skupiny populácie.
Politici chcú byť populárny a preto chcú byť (znovu)zvolení. Tu sa dostávame k populizmus a jeho podstate. Populizmus rozmenení na drobné predstavuje politickú hru smerujúcu k verejnosti (voličom) o získanie ich priazne. Ide o subjektívne vyjadrenie, preto treba dodať, že tá hra ma niekoľko foriem riešenia problémov jednotlivých skupín politikmi, bez ohľadu na vážnosť situácie a jej konkrétnu reálnosť. Americký reformátor Benjamin Franklin povedal, že: „vzťah populistov a voličov pripomína lichotenie predsudkov svojich voličov, aby potom zradili ich záujmy“. Predstavuje to ľahšiu cestu ako ísť cestou zmien, transformácie a politických rozhodnutí. Neznamená to automaticky, že robiť ťažké politické rozhodnutia znamená politickú samovraždu. Momentálne stredopravé až pravicové strany súťažia v populizme o toho istého voliča s vládnou stranou. Pripomína mi to určitú krátkozrakosť, keďže vládna strana je majstrom v tomto remesle a nemožno s nimi držať krok. Neviem, či absentuje politický líder alebo na prekvapenie musíme čakať až do obdobia pred voľbami, ale v tejto spoločnosti je nutná zmena. Posledné reformy ukázali ako liať peniaze do piesku. Naivne nás (ne)presvedčili o fungovaní systému hlavne v oblasti školstva, zdravotníctva a podobne. V podmienkach Slovenskej republiky je príliš veľa politikov a na druhej strane málo štátnikov, ktorých rešpekt, vysoká odbornosť, zručnosť a vízia vedenia fungujúceho štátu napomáha celej spoločnosti. Americký teológ a spisovateľ James Freeman Clarke v eseji Wanted napísal: „…je veľký rozdiel medzi politikom a štátnikom. Politik, napríklad, je človek, ktorý myslí na nasledujúce voľby; zatiaľ čo štátnik myslí na nasledujúcu generáciu. Politik rozmýšľa nad úspechom jeho strany, štátnik nad dobrom krajiny. Politik si želá ustanoviť to či tamto opatrenie, štátnik chce zaviesť tento či tamten princíp. Nuž a napokon, štátnik chce viesť; zatiaľ čo politik sa uspokojí s tým, že je unášaný prúdom“.
Nedajme sa odradiť politickými bojmi, falošnosťou a propagandistickými informáciami, ale skúsme sami posunúť naše jednotlivé životy v tejto spoločnosti vpred za lepšie fungujúcim, zodpovedným a hrdým Slovenskom správnym rozhodnutím.
