Denník N

Prebudenie

Keď Vám naplno docvakne význam slov a realita Vás zahalí ako jesenná hmla.

Rakovina je pomerne rozšírené civilizačné ochorenie. Ľudia a možno aj Vy samotní, ktorí čítate tieto slová ste už presýtení všetkými správami a prosbami o pomoc pre ľudí s touto diagnózou. Ste skeptickí a otravujú Vás žiadosti o finančnú alebo nedaj bože o inú podporu pre ľudí postihnutých rakovinou, keďže ste to boli aj Vy, ktorí ste prispeli svoju čiastkou v deň boja proti rakovine … Vymaľované, šlus, koniec..
Nebola som iná.

Váš pohľad sa radikálne zmení, keď sa vecí začnú týkať Vás, vašej rodiny, príbuzných, ktorých milujete a vtedy začnete hľadať. Zúrivo, neúprosne ako o život. Áno, ako o život, alebo o to tejto chorobe ide.
A možno, tak ako ja zistíte, že relevantných informácií o Vašej diagnóze, čitateľných pre Vás, ako „laika“, vôbec nie je veľa, že informácií, so zaručeným návodom a všeliekom je mrte, a hmýria sa netom ako hoaxy na FB. A tiež, že Liga proti rakovine funguje, ale má svoje pravidlá, pri ktorých najmä tí neskúsenejší a menej PC gramotní, budú potrebovať Vašu pomoc.

Ak, ste ešte neprestali čítať a prišli ste až sem, tak moja druhá rada znie:
„Dovoľte tým, ktorí majú o Vás hlboký záujem, aby Vám pomáhali!“

S diagnózou rakoviny som sa vyrovnávala dlho a bolestne. V hlave mi hučalo, ono Prečo? Prečo teraz, keď mám ešte malé deti, prečo teraz, keď som „začala žiť“ a konečne som sa odhodlala riešiť aj iné achilovky svojho života…? Do kelu…Prečo!? Bola som hlboko zranená, ponížená, deprimovaná, vyčítala som si všetky zlyhania a chyby. Našla som svoje dno, tmavé a lepkavé.
Neviem ako iní pacienti, no ja som po čase strávenom v nemocnici prišla na to, že východiskom z tohto stavu, je láska. Láska k sebe samotnej, k môjmu zjazvenému telu a ešte horšie, k mojej dotrhanej duši, ktorú som sa chystala zošívať. Lásku a bolesť som čítala aj v očiach svojich najbližších a tak som uverila, že keď nájdem lásku k sebe, budem ochotná prijímať aj tú ich, lebo tá je dôvod prečo som.

Je nesmierne ťažké, prijímať všetky tieto požehnania. Chce to zahodiť hrdosť a priznať si, že potrebujem lásku, čas, dotyky a áno morálnu aj finančnú podporu od tých, ktorí mi ju ponúknu. Naozaj nikto, z tých, ktorí ma milujú miesto mňa neležal na operačnom stole, nebol po odberoch a liečbe deravý ako sito, nedávil ako námorník po fláme v reakcii na chemoterapiu, bola som to ja. Ale boli a sú to oni, ktorí mi pomáhajú nájsť stratenú úctu a lásku k sebe samotnej, boli a sú to oni, ktorí prispôsobili život mojim terapiám, odkrojili si kus svojho času a peňazí a boli a sú tu, aby ma potešili, objali, posilnili, podporili… Proste urobili a stále robia všetko, čo sa dá. A ja na oplátku robím všetko preto, aby som tu s nimi mohla zostať čo najdlhšie.
A moja rada druhej strane. Vaši najbližší, ktorých sa rakovina týka, sú stále tými, ktorých ste milovali. Stále majú svoje chyby, prednosti, zmysel pre humor, ktorý sa v týchto dňoch láme, zásadné však je, že sú chorí. Choroba sa žiaľ netýka len ich tela, ale aj ich duše. Ak je Vaša ponuka na pomoc úprimná, ponúknite ju.
A vy, pacienti, námorníci, prijmite túto pomoc, je liečivá.

PS: Ak Vaša ponuka na pomoc nie je úprimná, nevyslovte ju. Radšej mlčte, nič tak nezraní a neponíži ako pokrytecké:“ Zavolaj ak, by si niečo potrebovala…!“, lebo priatelia, ja som volala a volám :-)

Teraz najčítanejšie

Andrea

Andrea Rybárová

Dcéra, vnučka, sestra, manželka, teta, matka a vôbec všetko, čím žena za svoj život môže byť, a to až do času, keď príde niečo, čo Vás natrvalo zmení a sformuje nanovo.