Myslela som si, že fáza idolov je už za mnou. A potom prišla Petra.
Petra Vlhová je významnou športovou osobnosťou, ktorá má za posledné roky obrovskú schopnosť spájať našu polarizovanú spoločnosť. Nezáleží na tom, z akého prostredia človek pochádza, koľko má rokov či aké má politcké názory – drvivá väčšina z nás sa dokáže nesmierne potešiť, keď sa jej podarí ďalší z jej nespočetných úspechov. Čerstvé udalosti tohto týždňa ma však doviedli k uvedomeniu si, že jej sila, úprimnosť a odhodlanie sú pre mňa veľkou inšpiráciou a tiež aj svetlom v zložitej dobe, ktorú teraz žijeme.
Som si naozaj istá, že dátum 9.2.2022 si ešte dlhú dobu budú pamätať tisícky Slovákov. Sedela som v zadných miestach autobusu a s napätím som sledovala druhé kolo slalomu zimných olympijských hier v Pekingu. Cestovala som do školy, a aj keď som mala pred sebou pomerne dlhý a náročný deň, to ma v tom momente trápilo najmenej.
Musím sa priznať, že moja nálada bola po prvom kole mierne skeptická, ale stále som Petre verila, že si medailu zo svojej najsilnejšej disciplíny nakoniec prinesie. Nikdy som nemala pochybnosti o jej talente a nadaní v slalome, ale výhra zlatej medaily po priebehu prvej časti preteku ma nesmierne prekvapila. V momente, keď sa cieľom prehnala posledná pretekárka, Nemka Lena Duerr, sa vo mne nakopila ohromná dávka radosti a šťastia. Našej Peti už oficiálne patril titul najlepšej slalomárky sveta.
Tiež som si však istá aj niečím iným – a to síce faktom, že aj keby zlatú medailu nezíska, pre nás by bola, je, aj bude tou najcennejšou a najvýznamnejšou športovkyňou, ktorá dojíma celé Slovensko. Možno by nižšie umiestnenie niektorých prekvapilo, ale bez ohľadu na jej poradie po druhom kole môžeme v kľude konštatovať, že slalom je jej disciplína a svet o tom vie.
Petra Vlhová je globálny fenomén, a máloktorý slovenský športovec z éry našej samostatnosti strháva na seba toľko pozornosti, ako ona. Súboje dvoch excelentných lyžiarok – našej Petry Vlhovej a jej americkej súperky Mikaely Shiffrin – sú pod neustálym drobnohľadom médií či širokej verejnosti, a musím uznať, že ich svojim laickým okom a rozumom vždy naplno prežívam.
Sila Petry Vlhovej však spočíva aj v niečom inom, a to síce v jej schopnosti znova spojiť Slovákov do jedného celku. Je to smutné konštatovanie, ale najmä od začiatku pandémie majú mnohí ľudia problémy sa vôbec na niečom dohodnúť. Témy ako politika, očkovanie, lockdowny, obmedzenia, či vírus ako taký niektorí ľudia radšej vnímajú ako tabu a vôbec sa k nim nevyjadrujú, aby predišli rôznym konfliktom. A aj keď nepochybne dokážeme nájsť spojenie športu práve s týmito témami, tá veľká miera konsenzu v spoločnosti je pri ňom očividná. Samozrejme, existujú aj takí ľudia, ktorí športom opovrhujú alebo dokážu skritizovať aj neskritizovateľné, ale najmä v prípade Petry je ich skutočne málo. Celé Slovensko sleduje a oslavuje Petrinu mágiu.
Nie všetko je však také ružové, ako sa na prvý pohľad zdá. Skutočnosti, ktoré sa slovenská verejnosť dozvedela 13.2. naozaj človeku pomáhajú uvedomiť si, že aj Petra je človek z mäsa a kostí, ako som ja alebo vy. Po jej ťažkých vyjadreniach o jej momentálnom psychickom zdraví som zrazu videla v nej i kúsok seba, čo sa ma mierne dotklo. Nie, nevyhrala som a určite ani nikdy nevyhrám medailu na olympijských hrách, ale pocit prázdnoty, ktorý v krátkosti opísala po dosiahnutí takého úspechu som už spozorovala nie len na sebe, ale aj v mojom blízkom okolí. Viem, aké je psychické zdravie dôležité a naozaj jej úprimne prajem, aby sa čo najskôr cítila v poriadku a samozrejme, aby si čo najlepšie v pokoji oddýchla.
Na záver by som jej chcela zo srdca poďakovať a popriať jej, aby sa jej darilo tak dobre aj naďalej. Aj keď má Slovensko svoje muchy, a že ich nie je málo, ľudia ako Petra Vlhová ma presviedčajú o tom, že vždy sa dá nájsť niečo, na čo môže byť človek skutočne hrdý. Jej neuveriteľná vytrvalosť a sila sú inšpiráciou nielen pre mňa, nielen pre Slovákov, ale aj pre ľudí po celom šírom svete.
