Denník N

Dýchanie, otužovanie a sila vôle

Pred týždňom sme si priblížili Nestorovu knihu o dýchaní. A dnes na ňu nadviažeme a priblížime si koncepciu ľadového muža – Wima Hofa…

Nestor vo svojej knihe Dych ukázal, ako zmena stravy a dýchania zmenila ľudskú anatómiu a načrtol možnosti, čo sa s tým dá robiť. Z hľadiska dýchania tu zazneli zaujímavé informácie – ako zväčšiť kapacitu pľúc; koľko nádychov a výdychov praktizovať za minútu; a ako dosiahnuť rovnováhu medzi kyslíkom a oxidom uhličitým, čo je dôležité pre PH krvi. Ak by sme ostali pri Nestorovi, už jeho kniha prináša veľa pozitívnych zmien pre život. Ako istú nadstavbu Nestor spomína dve extrémne dychové cvičenia. Holotropné dýchanie od Stanislava Grofa, kde dochádza k zníženiu hladiny kyslíka (a k víziám). A Tummo, kde dochádza k zvýšeniu hladiny kyslíka a tým k stresovej odpovedi v podobe aktivovania bludivého nervu a tým aj k zrýchleniu mnohých procesov.

Sympatický / Parasympatický nervový systém

Dýchanie sa v západnom svete stalo témou počas americkej občianskej vojny.

Tí chlapci ešte nezasiahli do bojov. A predsa mali nevysvetliteľné príznaky, ktoré prichádzali a odchádzali. Hoci boli v pokoji, ich srdce išlo vyskočiť z kože – mali rýchly tep. Dýchali až 30 x za minútu. Mali bolesti hlavy. Preháňalo ich. Mali bolesti na hrudníku a trpeli úzkosťou. V ich prípade sa začalo hovoriť o syndróme dráždivého srdca a o narušení sympatického nervového systému.

Naše dýchanie má vplyv na krvný obeh, tep a okysličenie organizmu a tým aj na celý organizmus a fungovanie orgánov. A ovplyvňuje aj nervový systém. Ten sa skladá z dvoch častí, ktoré majú „opačné“ funkcie. Parasympatický nervový systém sa spája s uvoľnením, s relaxáciou a s regeneráciou. Ten sa spája s pomalými nádychmi a výdychmi. A sympatický nervový systém, ktorý stimuluje organizmus, pripravuje ho na boj (o prežitie). A spája sa s rýchlym dýchaním. Poznáme to, keď nás niekto predbehne, alebo nahnevá. Aktivuje sa sympatický nervový systém. Organizmus sa pripravuje na akciu. Krv sa stiahne aj z orgánov, ktoré v tú chvíľu nie sú potrebné. Krv sa presunie do mozgu a svalov. Zbystria sa zmysly. Zvýši sa prah bolesti. Cievy sa stiahnu, aby sme pri zranení nevykrvácali. Útok, alebo útek. Akcia. Organizmus sa z toho bude spamätávať ešte veľmi dlho. Pri niektorých dychových cvičeniach si ľudia tento stav navodzujú vedome a dobrovoľne – pre stimuláciu a naštartovanie organizmu.

Bludivý nerv

Na rýchlom dýchaní je založená technika Tummo, ktorú praktizujú tibetskí mnísi. Je stará tisíc rokov. V preklade znamená vnútorný oheň. S týmto dýchaním sa spája schopnosť zvýšiť teplotu, ale to predbiehame…

Mnísi si uvedomovali riziká tejto techniky. Preto bola pomerne dlho pod zámkom kláštora a vyhradená len určitému okruhu mníchov, ktorí dosiahli určitú zrelosť.

Písali sme, že ide o snahu vedome a zámerne vyvolať stres. A usmerniť ho. Prejaviť emócie. A nechať ho stimulovať organizmus. Prejaviť emócie je dôležité. Ako keď usmerníme hnev, aby nepáchal škodu.

O Tumme sa píše, že ho treba vnímať ako nástroj prevencie, ako terapiu ktorá pomáha zlepšiť životný štýl. A nesľubuje nič zázračné. A aj na tie účinky si treba počkať. Žiadne zázračné mávnutie prútikom.

O Tumme sa píše, že dokáže nabúrať nervový systém. Celé sa to spája s blúdivým nervom. To je sieť vo vnútri nervovej sústavy, ktorá prepája všetky dôležité vnútorné orgány. A aktivuje tieto orgány v reakcií na stres. Keď je stres prisilný, spomalí sa tep a krvný obeh a dokážeme omdlieť. Hrať mŕtveho. Čo nám môže zachrániť život. Je to reakcia na nebezpečenstvo.

Pokiaľ je stres chronický, neomdlievame, ale žijeme v úzkosti, náš tep je pomalší a krvný obeh je tiež pomalší (než by mal byť). Dokážeme takto fungovať, ale náš organizmus tým trpí a začnú sa objavovať zdravotné problémy. Objavujú sa psychosomatické problémy. Zlyháva komunikácia medzi blúdivým nervom a autonómnou nervovou sústavou. Existuje však spôsob, ako blúdivý nerv stimulovať a tým je dýchanie.

Pokiaľ dýchame pomaly, naštartujeme komunikáciu v sieti bludivého nervu, aktivujeme parasympatický systém a môžeme oddychovať. Ak dýchame rýchlo, aktivujeme sympaticky nervový systém a naštartujeme organizmus. Následne môžeme dýchať pomaly, uvoľniť sa a zároveň si užívať situáciu, kedy orgány fungujú normálne (ak nefungovali dobre). Ich aktivita nie je ani utlmená a ani spomalená.

Terapia oxidom uhličitým

Pre dobré fungovanie organizmu by bolo vhodné, keby sme mali trochu viac oxidu uhličitého, než máme. Práve vinou toho, že dýchame plytko a príliš často, sme predýchaní dostaneme sa do stavu, kedy máme oxidu uhličitého menej, než by bolo vhodné. A v organizme tak nie je rovnováha medzi kyslíkom a oxidom uhličitým.

Už dánsky fyziológ Christian Bohr zistil, že prehnané dýchanie (rýchle a hlboké nádychy) nemajú na telo žiadny pozitívny účinok. Bez ohľadu na intenzitu a hĺbku nádychov, máme kyslíka vždy dostatok. To čo potrebujeme, je viac oxidu uhličitého.

Pokusy s oxidom uhličitým sa spájajú so Stewenom Feinsteinom, profesorom medicíny. Keď máme pocit, že sa nemôžeme nadýchnuť, objaví sa hlboký strach a úzkosť. Ak by ste sa nadýchli a zadržali dych, po čase budete túžiť len po jednom – nadýchnuť sa. Keď dýchame pomaly a hladina oxidu uhličitého stúpa, chemoreceptory (spodná časť mozgového kmeňa) vyšlú do mozgu poplašný signál, aby pľúca začali rýchlo a zhlboka dýchať. Keď dýchame rýchlo, chemoreceptory prikážu telu, aby dýchalo pomalšie a zvýšilo hladinu oxidu uhličitého. Naše telo sa neriadi množstvom kyslíka, ale oxidu uhličitého. Chemoreceptory sú tvárne, preto ľudia osídlili oblasti pod hladinou mora a aj vysoko v horách – kde je rôzna hladina oxidu uhličitého a kyslíka. A dnes sa o tejto plasticite hovorí v súvislosti so športovcami a s ich schopnosťou aklimatizácie – či už idú vysoko do hôr alebo sa ponárajú a dlho zadržia dych. Títo ľudia dokázali vycvičiť svoje chemoreceptory, aby vydržali extrémne výkyvy oxidu uhličitého a to bez paniky.

Ubližovali by sme si, keby sme vytrvalo a dlhodobo si odopierali kyslík. V súčasnosti zápasíme práve s tým, že máme málo kyslíka keď dýchame ústami a nie nosom, keď zápasíme so spánkovým apnoe a s chrápaním.

A tu sa vraciame k Feinsteinovi. Prišiel s terapiou založenou na oxide uhličitom. Nejde o nič nové a prevratné. Starí Rimania predpisovali kúpele na všetko možné a zistilo sa, že voda v nich mala veľa oxidu uhličitého a ten sa vstrebával cez kožu. Niečo podobné sa spája s Francúzmi a s kúpeľmi pri mestečku Royat vo francúzskych Alpách. Britský lekár George Henry Brandt tieto kúpele navštívil a odporúčal ich na liečbu takých ochorení ako problémy s dýchaním, ale aj ekzémom či s lupienkou – čo sú auto imúnne ochorenia. V týchto kúpeľoch sa inhalovala voda, ktorá obsahovala oxid uhličitý… V USA fyziológ Yandell Henderson používal kyslík obohatený 5 % oxidu uhličitého na liečbu mŕtvice, zápalu pľúc a astmy… A kombinácia kyslíku s 30 % oxidu uhličitého sa používala na liečbu úzkosti, epilepsie a schizofrénie.

Oxid uhličitý pomáha reštartovať chemoreceptory v mozgu, vďaka čomu pacienti normálne dýchajú a tým aj premýšľajú. S terapiou sa spája pocit dusenia, hoci kyslíku je stále dosť. Preto sa často kombinuje kyslík len so 7 % oxidu uhličitého – vtedy si to ľudia „nevšimnú“.

Chemoreceptory neriešia, čo je príčinou zvýšenej hladiny oxidu uhličitého. Či je to dýchanie, alebo terapia. Zakaždým spustia poplach. Ak to človek zažije v bezpečnom prostredí, kde si nemôže ublížiť, podarí sa mu zvýšiť svoju výkonnosť a „nahodiť“ základné mechanizmy.

Nestor a jeho pohľad na Wima Hofa

Zdalo sa, že technika tummo je pre západ stratená, keď sa objavil Wim Hof a spopularizoval ju. Aj keď sa vyhýba odpovedi na otázku, či sa ňou inšpiroval…

Hof sa dlhodobo venoval meditácií, jóge a dychovým cvičeniam. A nakoniec sa mu podarilo objaviť techniku tummo. Podarilo sa mu ju prepracovať a zjednodušiť tak, aby bola dostupná bežným ľuďom. A začal robiť bláznivé veci, aby ju spopularizoval a presvedčil kde koho o tom, že funguje.

V roku 2011 vedci priviedli Hofa do laboratória. Vpichli mu endotoxín – baktériu E.coli. Hof vďaka svojej technike potlačil zápal a baktériu dostal z tela. O tri roky dostal skupinu 12 mužov – ktorých zasvätil do svojej techniky, vycvičil ich a keď im pichli baktériu E.coli, aj im sa ju potlačilo „zahnať“. Tí muži dokázali ovplyvniť svoj tep, svoju teplotu, imunitnú reakciu a stimulovať sympatický nervový systém. Neskôr sa dokázalo, že intenzívne dýchanie spojené s otužovaním uvoľňuje stresové hormóny adrenalín, kortizol a noradrenalín. Adrenalín im dodal energiu a uvoľnil záplavu buniek imunitného systému, ktoré mali schopnosť liečiť zranenia, odháňať patogény a infekcie. Vďaka kortizolu boli utlmené zápalové reakcie imunity a noradrenalín presmeroval tok krvi a tak došlo k zahriatiu tela.

Nestor približuje Hofovu techniku takto. Nájdite si bezpečné prostredie. Ľahnite si na chrbát a dajte si vankúš pod hlavu. Uvoľnite si ramená, hrudník a nohy. Zhlboka sa nadýchnite do brucha a rovnako rýchlo vydýchnite. Toto zopakujte 30 za sebou. Dýchajte nosom (ak je to možné). Každý dych nech je ako vlna. Po tridsiatom výdychu, zadržte dych na tak dlho, ako sa Vám dá. Potom sa zhlboka nadýchnite a zadržte dych na 15 sekúnd. Jemne presuňte vzduch do hrude a ramien a potom vydýchnite. A znovu zopakujte cyklus 30 nádychov a výdychov. Toto celé urobte 3 až 4 x  a niekoľkokrát týždenne k tomu pridajte otužovanie (studená sprcha…).

Tieto extrémy – dýchať na maximum a potom vôbec, prudko sa schladiť a potom zohriať sú kľúčom k pochopeniu tummo. Hladina oxidu uhličitého spadne a hneď zase narastie. Vďaka tomu sa telo naučí väčšej prispôsobivosti a následne ho len tak niečo nerozhodí.

Treba však povedať aj B. Nikto nevie, aké sú dlhodobé následky extrémneho stresu na imunitný systém. A vyhýbajte sa tejto metóde, ak máte problém so srdcom, alebo čakáte dieťa.

Extrémne dýchanie môže viesť k stavom, ktoré pľúcne lekárstvo označuje ako respiračná acidóza, alkalóza, hypokapnia, preťaženie sympatika či extrémna apnoe. Za normálnych okolností si vyžadujú lekársku pomoc a starostlivosť. Ak ich však navodzujeme vedome a na určitý krátky čas, radikálne zmeníme svoj život. Dýchanie nám tu pomáha hlbšie nahliadnuť do tajomstiev biologických funkcií nášho organizmu. V tom najhoršom nás čaká nevoľnosť, vyčerpanie a pot. To však k tomu patrí. Každá odmena má svoju cenu.

Toľko Nestor a jeho pohľad na nervový systém, blúdivý nerv, oxid uhličitý a Wima Hofa. A teraz samotný Hof…

Ľadový muž

Wim Hof budí emócie. Prakticky všade, kam príde. Mnohé veci ktoré sa dejú a sú s ním spojené, vytvárajú okolo neho akúsi auru guru. On sám toto označenie odmieta a stále zdôrazňuje, že to čo robí, je dostupné prakticky každému. Ja osobne nemám ambíciu túto záhadu vyriešiť. Preto sa sústredím na to, čo je podstatné. O Wimovi preto len krátko.

Pochádza z Holandska. Živil sa ako poštár. Bol to prakticky obyčajný človek. Všetko sa zmenilo smrťou manželky. Hľadal spôsob, ako sa vyrovnať so stratou a so smútkom. Cestou sa pre neho stalo otužovanie a dychové cvičenia. Časom začal pozorovať určitú odolnosť svojho organizmu, ktorý následne začal zaťažovať a vystavovať rôznym výzvam, ktoré začali priťahovať pozornosť. A to k čomu dospel sformuloval ako Wim Hofovu metódu.

Wim je držiteľom niekoľkých svetových rekordov. V jeho kontexte bolo preukázané že:

Hyperventilácia (rýchle dýchanie a pokles oxidu uhličitého) sa spája so zníženou zápalovou reakciou…

Rýchle dýchanie vedie k spotrebe glukózy v medzirebrových svaloch a tým dochádza k vzniku tepla, ktoré sa rozptýli do pľúcneho tkaniva a ohrieva krv (zvyšuje teplotu)…

Má vyššie zastúpenie hnedého tuku, ale to samo o sebe nestačí na zrýchlenie metabolizmu…

Zdá sa, že pozná návod ako vyvolať kontrolovanú stresovú odpoveď…

Tak a teraz Wim Hof a jeho kniha… Metóda ktorú Wim Hof vytvoril a zdokonaľuje takmer štyridsať rokov, stojí na troch pilieroch: otužovanie, dýchanie a sila vôle / mysle. Všetky tieto aktivity sú známe tisícročia a objavujú sa v rôznych technikách a koncepciách a môže ich používať prakticky každý človek. Nemusíte ísť do extrémov, aby ste pocítili prínos metódy. Načúvajte svojmu telu a do ničoho sa nenúťte.

Ako otužovať

Chlad je obrovská sila a môže telu spôsobiť šok. Odporúčame preto začať pomaly a dávku zvyšovať postupne. Pri nesprávnom postupe hrozí hypotermia (podchladenie, ktoré môže viesť nakoniec k strate vedomia a k zlyhaniu srdca).

Keď som sa prvý krát ponoril do studenej vody, tá voda mala na mňa nečakaný účinok. Cítil som sa úžasne.

Neostal som vo vode priveľmi dlho, možno minútu / minútu a pol, ale stačilo to na precítenie niečoho nového. Po vyjdení z vody som sa cítil úžasne. Preciťoval som nával endorfínov.

O niekoľko dní som sa do vody vrátil. Ak máte z niečoho dobrý pocit, potom Vás to prirodzene ťahá späť a robíte to znova a znova.

Pri každom potopení zalapám po dychu. Je to prirodzené. V studenej vode človek automaticky dýcha viac zhlboka. Úroveň oxidu uhličitého tým v organizme klesne a svaly sa stiahnu. K slovu sa hlási nervový systém. To je ten elektrizujúci pocit. A tak sa v mojom prípade zrodil Ľadový muž. Môžete tiež cítiť, ako by sa Vám zabodli ihly do tela. Približne po minúte tento pocit pominie.

Odkedy sme začali zakladať ohne a nosiť čokoľvek čo sa dalo natiahnuť a zavesiť, začali sme chlad vnímať ako nepriateľa. Chlad pritom vie, ako aktivovať náš cievny systém.

Bez ohľadu na to, či je vonku teplo, alebo zima, naša telesná teplota sa udržuje na 37 stupňoch C. Pokiaľ klesne čo i len o 1 až 1,5 stupeň, nastáva podchladenie. Keď sa teplota priveľmi zníži, telo sa už nedokáže zahriať (a ak sa nezahreje z vonka, teplota stále klesá a nastáva smrť).

Cievny systém sa otvára a zatvára, aby nás chránil pred chladom / horúčavou a tak udržoval našu telesnú teplotu na normálnej úrovni. Je to veľmi citlivý systém.

Pokiaľ na naše telo pôsobia prírodné sily, cievy sa otvárajú a zatvárajú, rozširujú a zmenšujú – dochádza tak k cvičeniu svalového tonusu (napätie svalstva nevyvolané pohybom). Cenou za oblečenie je, že tieto svaly prestávajú správne fungovať. A prestávajú pomáhať srdcu pri obehu s krvou. Srdce tak musí viac pracovať a preťažuje sa.

Každodenná sprcha Vám otuží zdravie. Je to jednoduché. Naše telo reaguje na studenú vodu nekontrolovane. A často to ponorenie bolí. Je to diskomfort a málokto sa mu vystaví s nadšením. Avšak pri opakovaní si telo na chlad zvykne. Zo začiatku to môže byť šok a zalapáte po dychu. Je to prirodzená reakcia. Po desiatich dňoch sprchovania si môžete všimnúť, že sa Vám spomalil tep. Nemusíte sa hneď ponárať do studenej vody a ani nie je dobré začínať takto. Začnite tím, že po teplej sprche si dáte studenú. Naučíte tak svoj cievny systém na chlad. A časom zvládne viac. Naučíte sa tiež zvládať pocity a emócie. Pri sprchovaní môžete diskomfort ľahko zmeniť. Stačí presmerovať tok vody, či otočiť kohútikom.

Teplá voda Vám pri sprchovaní otvorí cievy. A niekoľko minút teplej vody Vám dobre prehreje organizmus. A potom je priestor na tridsať sekúnd pustiť studenú. Pod vplyvom studenej sa cievy stiahnu. Svaly vo Vašom cievnom systéme sa tím preberú. Ak sa toho bojíte, môžete začať s 15 sekundami a časom zvýšiť čas na tridsať. Za tento čas sa Vaša telesná teplota nestihne výrazne zmeniť. Zlepší sa však prietok krvi. Ak sa Vám podarí zvládnuť 30 sekúnd, naučíte sa potlačiť šok zo studenej vody. Odrazu Vám nebude pripadať chladná.

Wim Hof odporúča takýto program: prvý týždeň tridsať sekúnd studenej sprchy (po teplej), druhý týždeň minúta, tretí týždeň 1,5 minúty a štvrtý týždeň dve minúty. Robte to aspoň 5 x týždenne. Do ničoho sa nenúťte. Doprajte si čas.

Chlad na nás pôsobí ako stresor. Po desiatich dňoch otužovania si na sprchovanie studenou vodou vypestujete závislosť. Bude Vám po nej veľmi príjemne. Chlad dostanete časom pod kontrolu.

V prípade, že je Vám zima po studenej sprche, skúste skrátiť čas pod studenou vodou. Začnite 15 sekundami a časom si telo zvykne na viac…

Je Vám stále zima. Chcete vedieť, ako sa zahriať bez externého zdroja tepla?

Je to cvičenie na aktiváciu medzirebrových svalov a hnedého tuku, ktorý organizmus dokáže premeniť na teplo.

Pohodlne sa usaďte. Päť až šesť krát sa nadýchnite a vydýchnite. Dajte dychu voľný priebeh. Naplno sa nadýchnite. Uvoľnene vydýchnite. Naplno sa nadýchnite. Zadržte dych na päť sekúnd. Pri zadržaní dychu napnite svaly v hornej časti chrbta a hrudníka. Hlavu nechajte voľnú. Nenapínajte sánku. Vypustite vzduch. Ak to budete trénovať, časom sa Vám teplo začne rozlievať z krku do celého tela.

Býva Vám zima na ruky a nohy?

Naplňte vedro z tretiny ladom. A doplňte vodou. Myslite na svoje ruky (alebo nohy). Strčte ich do vedra a nechajte ich tam dve minúty. Po chvíli budete mať pocit, že sa zohrievajú. Viac krát nimi potraste, aby sa Vám rozprúdila krv. Keď ponoríte končatiny do chladu, cievy sa Vám prirodzene stiahnu. Keď Vám klesne teplota krvi v končatinách pod 10 stupňov, cievy sa otvoria a vpustia teplú krv. To je ten pocit tepla. Už po niekoľkých dňoch takéhoto cvičenia, Vás bude menej trápiť pocit studených nôh / rúk.

Ako dýchať

Dychové cvičenia sú veľmi jednoduché. Nájdite si bezpečné prostredie – tak aby ste okolo seba nemali nič, čím by ste si mohli ublížiť pre prípad, že by ste omdleli, alebo Vám došlo zle. Môžete ležať na posteli. Dychové cvičenia sa spájajú s 30 – 40 hlbokými nádychmi a výdychmi.

Pri hlbokom nádychu sa rozhýbe bránica a tím sa masírujú črevá. Pri aktivácií bránice sa roztiahnu pľúca a nafúkne sa brucho (preto sa vola brušné dýchanie). Pľúca sa naplnia na maximálnu kapacitu.

Tých 30 až 40 nádychov a výdychov opakujeme v troch až v štyroch sériách. Zaberie to 20 minút. Najlepšie je cvičiť pred jedlom, aby prekrvenie organizmu nebolo znížené pre potrebu trávenia.

Nádych a výdych. V podobe vlny. Vlny prichádzajú a odchádzajú. Majú svoj rytmus. Je v tom rytmus. Pravidelnosť. Nádych a výdych. Pri tomto dýchaní sa zbavujeme vo väčšej miere oxidu uhličitého. Tým sa mení PH krvi. Ak po prvej sérií zadržíme na chvíľu dych, nebude to také zložité. Telo vďaka predýchaniu nepotrebuje toľko kyslíka. Ak pocítite silné nutkanie nadýchnuť sa, urobte to. Dych nezadržujte dlho, aby ste neodpadli. To isté zopakujte po druhej a ďalších sériách. Zistíte, že dokážete na dlhšie zadržať dych.

V praxi to vyzerá takto: dýchajte na maximum (naplňte pľúca bez pocitu zovretia). Zavrite oči a sústreďte sa na dych. Pri nádychu naplňte brucho, hrudník a pokračujte k hlave. Nenúťte sa k výdychu. Plný nádych, voľný výdych. Na konci posledného nádychu vtiahnite do pľúc ešte viac vzduchu a následne ho pokojne vypustite. Zadržte dych, až kým nepocítite potrebu sa nadýchnuť. Volá sa to retenčná fáza. Keď pocítite potrebu sa nadýchnuť, zhlboka sa nadýchnite a zadržte dych na 10 – 15 sekúnd. Toto sa volá liečivý nádych. Vydýchnite. Po dokončení každého kola si doprajte čas a užívajte si skvelý pocit a pokoj. Vďaka dýchaniu sa stíšite a dosiahnete pokoj.

Pokiaľ pri dýchaní omdliete znamená to, že ste to prehnali a mali by ste spomaliť.

Sila mysle / vôle

Pri dýchaní sa stíšite a dosiahnete pokoj, z ktorého môžete načerpať silu. Svet okolo akoby prestal existovať. Zameriate svoju pozornosť na pokoj a ostatné veci pominú.

V chlade neuvažujete, ale konáte. Spustia sa automatické procesy a prevezmú riadenie. Spustí sa režim prežitia. Telo urobí čokoľvek, aby Vás pri ohrození udržalo pri živote. Aj Vy si zachovajte chladnú hlavu. V chlade sa Vám zmenia priority a na to nepodstatné, či menej podstatné zabudnete.

Wim Hof zdôrazňuje dôveru v seba, teda v sebadôveru. Praktikovanie takýchto metód vyžaduje znalosti a schopnosť dôverovať sebe. Ale aj zrelosť – nepreceniť svoje schopnosti.

Wim Hof zdôrazňuje aj silu pozitívneho myslenia. Tá zohráva bez pochýb dôležitú úlohu pritom, ako veľa človek unesie a koľko síl má jeho telo.

Tá kombinácia dýchania a vôle nie je nová. Stačí spomenúť autogénny tréning, ktorý sa spája s neuro-psychiatrom a psychoterapeutom Johannesom Heinrichom Schultzom. Pri tejto technike dochádza ku kombinovaniu dýchania s určitými pokynmi a teda usmernením mysle.

Kým pri otužovaní a dýchaní Wim spomína spravidla veci, ktoré sú známe, alebo je možné si predstaviť tieto mechanizmy, hoci mnohé z vecí oplývajú tajomstvom. Pri sile mysle hovorí o množstve vecí, ktoré sú jeho subjektívnym prežitkom. A kontakt s týmito myšlienkami nechám na samotného čitateľa jeho knihy.

Kedy áno a kedy nie

Neskúšajte metódu, pokiaľ trpíte epilepsiou. Neodporúča sa ani pri epilepsií, vysokom krvnom tlaku, ischemickej chorobe srdca a tiež ak v minulosti bol prekonaný vážny stav srdca (zlyhanie, mŕtvica). Obozretnosť sa odporúča aj pri migrénach (a studenej vode). Konzultácia s lekárom nikdy neuškodí. Nekombinujte otužovanie s dychovými cvičeniami – ak by ste to prehnali a odpadli, vo vode by ste sa utopili. Ak chcete kombinovať dychové cvičenia a otužovanie, tak najprv sa venujte dychovým cvičeniam a potom otužujte.

Wim Hof a hnedý tuk

Hnedý tuk známy ako BAT (brown adipose tissue) plní u bábätiek dôležitú termoregulačnú a termogenickú funkciu – vytvára teplo keď im je zima, pretože sa nedokážu pohybovať tak ako dospelí ľudia a zahriať sa. Kým biely tuk energiu ukladá, hnedý ju dokáže spaľovať a teda premieňať na teplo. S vekom objem hnedého tuku dramaticky klesá. Je to dané tím, že ho už tak nepotrebujeme. Ale môžeme si za to aj sami – obliekame sa tak, že túto funkciu nepoužívame. Preto sa tvrdí, že až na výnimky, dospelí ľudia tento tuk už nemajú. U Wima výskumy ukázali, že ho má v podobnej úrovni, ako mladí ľudia. Preto sa špekuluje, že je možné znovu vytvoriť tieto tukové zásoby a to pomocou chladu – teda otužovaním. V istom okamihu vedci v Maastrichte podrobili skúmaniu Wima a jeho brata Andrea. Ukázalo sa, že hoci jeho brat v tom čase nepoužíval dychové cvičenia a neotužoval, mal prakticky podobnú zásobu hnedého tuku. Je preto možné, že Wim patrí v tejto oblasti medzi výnimky. Čo však nijako nepopiera možnosť tvorby hnedého tuku dôsledkom otužovania. Samotný Wim schopnosť vytvárať teplo nespája ani tak s otužovaním a s dýchaním, ako so silou vôle.

.

Vzhľadom na auru ktorá sa spája s Wimom, ponúka Nestor istú rehabilitáciu Wima, minimálne časti jeho poznatkov. Aj tak však treba brať tieto veci s rezervou. A je len vhodné, pred rozhodnutím pre dychové cvičenia a otužovanie absolvovať aspoň základné vyšetrenia a poradiť sa s lekárom.

Každá technika a metóda, ktorá vedie človeka k spomaleniu, má veľa benefitov, ako je napríklad zmena nálady. A pokiaľ prináša aj niečo dobré a zdravé do života, tak sa môže odzrkadliť aj na zdraví.

Hlavný prínos Wimovej metódy je v „prešokovaní“ organizmu. My ho teda bežne prešokujeme. Ale tu je to vedomý proces a vedie k posunu hraníc a limitov. Čo je fajn, ale ak to nebude spojené s celkovou zmenou životného štýlu, tak to nemá hlbší zmysel.

Tomáš Hupka

Wim Hof pochádza z Holandska. Je známy ako dobrodruh a vytrvalec, ktorý pokoril viacero svetových rekordov. Mnohí ho poznajú ako ľadového muža.

Zdroj fotografie:

https: //medium. com

Teraz najčítanejšie

Tomáš Hupka

Vzťahom som sa začal venovať pred 10 rokmi, cez blogy na stránke .týždňa.

Potom nasledovalo obdobie, kedy som pripravoval stretnutia pre ľudí, ktorí sa chceli pripraviť na vzťah. Sám som spolu s pani manželkou absolvoval kurz Manželské večery, ktorý vytvorili Nicky a Sila Lee.

O vzťahoch som znovu začal písať cez blogy na stránke denníka N. Pridal som aj témy z oblasti životného štýlu, keďže je dôležité ako človek žije a to sa prenáša aj do jeho vzťahu.

Venujem sa témam, ktoré ma zaujímajú, ale aj témam ktorými žijú iní ľudia...

Aktuálne "zastrešujem" projekt www.knihypredusu.sk - eshop so starostlivo vybranými knižnými titulmi...

Prajem Vám príjemné čítanie! Tom