Citara svätých (Čitateľský denník 10/2022)
„Viacerí bádatelia poukazujú na ‚dogmatiku‘ piesní Cithary, teda na ich silný vieroučný koncept. Výstižne zhodnotil význam Tranoscia voči Písmu v 19. storočí Ľudovít Haan. Poznamenal, že po Biblii nenájdeme medzi bežnými evanjelikmi vzácnejšiu knihu, než je Cithara Sanctorum. V niektorých rodinách držali aj niekoľko exemplárov.
Cithara sprevádzala denný život slovenských evanjelikov. Prácu začínali i končili spevom piesní. Čas oddychu po práci v sobotu večer trávili spoločným spievaním nábožných piesní. Žiadna rodinná udalosť sa nezaobišla bez Cithary. Patrila k základným svadobným darom. Potom sa do nej vpisovali udalosti, ktoré nová rodina v priebehu života zažívala.“
Na kresťanských kancionáloch a spevníkoch vyrastali nielen Elvis, Ray Charles alebo Aretha Franklin, ale aj celé generácie našich spisovateľov a básnikov. Až do dvadsiateho storočia predstavovali tieto zbierky jedinečný výber domácej i európskej poézie, ktorý inšpiroval k tvorbe mnohých klasikov. U nás to bola Cithara Sanctorum — Citara svätých.
Citara v sebe ukrýva dva typy piesní — piesne cirkevné a piesne duchovné. Tie prvé majú jednoduchú formu a štýl, tie druhé zas kladú dôraz na zložitejšie kompozície. Cirkevné piesne sa sústreďovali na jednotu spoločenstva, nabádali k modlitbám a boli prístupné širokému publiku. Ich jazyk a štýl nemal byť prekážkou zrozumiteľnosti. Duchovné piesne, naopak, nemali liturgickú funkciu, preto si mohli dovoliť experimentovať — boli viac umelecké a slúžili k povzneseniu ducha.
Osobne nie som veľkým fanúšikom poézie, ale keď som si jednotlivé piesne dávkoval postupne, nachádzal som a ocenil mnohé bohaté detaily a motívy. Odrážajú dobový život veriacich; strachy, nádeje, trápenia i radosti. Ak sa na ne pozeráme optikou dneška, môžu sa nám zdať priamočiare a málo lyrické, ale ich účel bol navýsosť praktický — uctiť si Boha a stmeliť spoločenstvo.
Záver zbierky je venovaný poznámkam a vysvetlivkám. Dozvedel som sa napríklad, že originalita bola v čase písania týchto textov chápaná inak, ako dnes — v prvom rade nešlo o jedinečnosť, ale o interakciu s tým, čo už bolo niekedy napísané. To, čo by sme dnes označili (právom) za plagiát, bolo v minulosti považované za kontinuum, nepretržitú bohoslužbu slávenú naprieč dejinami. Som rád, že aj vďaka Citare svätých v nej môžeme pokračovať.
„Dokudžs nepřijdeš, neodejdu
potom pak tiše v pokoji:
Do nebeské radosti vejdu,
jenž mně připravená stojí.
Tak v Kristovém umučení,
věčného dojdu spasení.“
Citara svätých
Kalligram, 2014
560 strán
*
80 %
Čitateľský denník vo forme podcastu môžete počúvať na:
Spotify, SoundCloude, Apple alebo Google podcasts.
Moju výtvarnú tvorbu môžete sledovať na:
Facebooku alebo webe.
