Rusko-Ukrajinský Konflikt, časť 2 – vojna či nevojna na hraniciach?

Vojna medzi Ukrajinou a separatistami podporovanými Ruskom, v ktorej od roku 2014 zomrelo už viac ako 13 tisíc ľudí, stále neskončila. V marci a apríli roku 2021 sa na ukrajinsko-ruských hraniciach zhromaždilo 100 tisíc ruských vojakov, z ktorých sa ale následne do júna časť stiahla. V novembri sa situácia opäť zintenzívnila a dnes ukazujú satelitné fotografie prítomnosť 190 tisíc ruských vojakov, ako aj rakiet, tankov a iných ťažkých zbraní blízko ukrajinských hraníc vrátane ruských separatistov, už v Ukrajine. Spojené štáty tvrdia, že zo strany Ruska ide o najväčšiu mobilizáciu vojsk od druhej svetovej vojny, potom čo sa za posledný mesiac zvýšila prítomnosť ich vojakov na ukrajinských hraniciach o viac ako 90 tisíc. 

V decembri vydalo Rusko požiadavky pre NATO, v ktorých okrem iného žiada zastavenie expanzie, primárne o nepripustenie Ukrajiny do NATO, ako aj odvolanie všetkých jednotiek NATO z východnej Európy. Putin sa opätovne odvoláva na NATO, ktoré sa údajne vyjadrilo, že sa nebude rozširovať na východ, aj keď neexistuje žiadny oficiálny prísľub Rusku, ktorý by toto tvrdil. Rusko vie, že tieto podmienky západ splniť nemôže, čo môže byť využité ako zámienka pre inváziu. Moskva totiž povedala, že ignorovanie ich záujmov by si vyžiadalo „vojenskú odpoveď.“

Veľká pozornosť je aktuálne na východnej časti Ukrajiny, primárne jej dvoch provincií Doneck a Luhansk, v ktorých je od roku 2014 vojna so separatistami podporovanými Ruskom a zomrelo v nej už viac ako 13 tisíc ľudí. Nachádza sa tu približne 32 tisíc separatistických vojakov, zatiaľ čo blízko za hranicami asi 20 tisíc ďalších ruských vojakov. Ruské vojská sa postupne hromadia aj na juhu Bieloruska, dlhoročného spojenca Ruska, odkiaľ môžu ohrozovať hlavné mesto Ukrajiny Kyjev. Ruský útok na Ukrajinu zo severu by taktiež znamenal menšiu obranyschopnosť, keďže je väčšina ukrajinského vojska situovaná na východe. Ďalšie vojenské jednotky má Rusko aj z juhu Ukrajiny, na anektovanom polostrove Krym, ako aj v odtrhnutom regióne Moldavska – Podnestersku, na západnej hranici s Ukrajinou. Týmto spôsobom obklopujú ruské vojská Ukrajinu už zo všetkých strán.

Veľvyslanectvá krajín Európskej únie, Austrálie a ďalších západných krajín začali s čiastočným stiahnutím ich personálu a ich rodín z Kyjeva. Spojené štáty, Spojené kráľovstvo ako aj Kanada dokonca ambasádu v Kyjeve zatvárajú a diplomatov dočasne premiestňujú na západ Ukrajiny do mesta Ľvov. Niektoré západné krajiny taktiež odporúčajú ich občanom necestovať do Ukrajiny a pre tých, ktorí tam sú, aby odišli čím skôr. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj tiež vníma ruskú vojnovú hrozbu, ale zároveň zdôrazňuje, aby ostali Ukrajinci pokojní a nepodliehali panike.

NATO a Spojené štáty podporujú Ukrajinu posielaním vojenskej techniky na obranu, ale generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg povedal, že nemajú v záujme posielať vojakov v prípade ruskej invázie. Členské štáty Severoatlantickej aliancie posilňujú východnú Európu posielaním vojnových lodí a lietadiel. V pobaltských krajinách a Poľsku je aktuálne približne 4 tisíc vojakov a do Poľska bolo nasadených ďalších 3 tisíc príslušníkov amerických vojnových služieb.

Aj keď Putin opätovne povedal, že nemá záujem zaútočiť na Ukrajinu, postupné hromadenie ruských vojsk na hraniciach s Ukrajinou podľa expertov naznačuje opak. Francúzsky prezident Emmanuel Macron mal v  Rusku 7. februára stretnutie s Putinom s cieľom deeskalovať situáciu, ale žiadne prelomové výsledky alebo rozhodnutia nenastali. Podľa USA je v blízkosti ukrajinských hraníc asi 70 % potrebnej bojovej sily na jej rozsiahlu inváziu. Premiérka Litvy Ingrida Šimonytė aktuálnu situáciu nazvala „a 1938 moment“ a americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken sa vyjadril, že ruská invázia môže začať kedykoľvek, aj počas zimnej olympiády v Pekingu. 15. februára Rusko oznámilo, že bude odvolávať niektoré jednotky na hraniciach Ukrajiny, po skončení ich vojnových cvičení. Spojené štáty tento výrok vyvrátili a tvrdia opak – na  ukrajinské hranice prišlo ďalších 7 tisíc vojakov k už 150 tisícovej vojnovej sile. Americký prezident Joe Biden je “presvedčený”, že Rusko sa rozhodlo napadnúť Ukrajinu. 

Proruskí separatisti v Donbase oznámili 18. februára, že plánujú do Ruska evakuovať 700 tisíc civilistov po “varovaniach pred ukrajinským útokom.” Ukrajinská vláda tieto tvrdenia popiera a západ tvrdí, že situácia môže byť Ruskom využitá ako zámienka pre inváziu. Zatiaľ čo pribúdajú násilné incidenty, porušujúce prímerie v Donbase, lídri separatistických vlád Doneckej a Luhanskej oblasti podpísali dekrét o plnej vojenskej mobilizácii.

Jens Stoltenberg vyhlásil, že aktuálne môžeme vidieť najvyššiu koncentráciu vojenskej sily v Európe od konca studenej vojny. Nie je jasné, akým smerom sa situácia v najbližších dňoch a týždňoch vyvinie, ale lídri západných krajín sa stále snažia situáciu zmierniť diplomaciou.

V poslednej časti blogov z dielne členov a členiek Mladých PS vám predstavíme naše odhady o tom, ako vyzerá budúcnosť tohto konfliktu.

Števo Čikovský

Medzinárodná výskumná skupina Mladých PS