Päť mýtov o novele vysokoškolského zákona

Ak vám stačí vidieť novelu vysokoškolského zákona ako pokus vniesť čerstvý vietor do zatuchnutého prostredia nefungujúcich univerzít, ani nemusíte ďalej čítať. Názor máte utvorený a pochybujem, že poviem niečo, čo vás presvedčí. To isté platí, ak vnímate novelu ako spiknutie zákerných síl s cieľom univerzity sprivatizovať, rozorať botanické záhrady, a budovy predať developerom. Ak ste však prístupní argumentom, tak ponúkam svoj pohľad.

Mýtus 1: Novela neprináša nič pozitívne

Nie je pravda, že by novela vysokoškolského zákona neprinášala nič pozitívne. Prináša viacero rozumných nápadov. Pre mňa to sú napríklad funkčné miesta docentov a profesorov. Novela zároveň podporuje internacionalizáciu, študentské výmeny, a podobne. Prináša nástroje na boj proti akademickým podvodom. Veľmi dôležité je aj ustanovenie, že pre účely verejného obstarávania je fakulta samostatnou prevádzkovou jednotkou, to je veľký krok dopredu. To všetko sú pozitívne prínosy, a som rád, že sa tieto veci konečne menia.

Mýtus 2: Novela je rozumným kompromisom

Ako sa zhodujú viacerí účastníci, rokovania k novele nepostupovali optimálne. Po stretávaniach expertnej skupiny išla do medzirezortného pripomienkovacieho konania znenie, ktoré bolo pre univerzity neprijateľné. Po protestoch z verzie predkladanej do Národnej rady SR našťastie tie najspornejšie ustanovenia vypadli, no pre veľkú časť ľudí zvnútra univerzít je novela stále kontroverzná. Škoda, že sa diskusia posúva iracionálnym smerom. Zákon sa prijíma v atmosfére tlaku, že jeho odmietnutie by ohrozilo čerpanie zdrojov z Plánu obnovy a odolnosti, a akákoľvek rezistencia sú len marketingové heslá či snahy starých štruktúr udržať sa pri moci. To nie je veľmi konštruktívne nastavenie.

Mýtus 3: Novela povedie k politizácii univerziít

Riziko priameho „únosu“ univerzít politickou mocou je v predkladanej verzii výrazne nižšie oproti pôvodnému zneniu. Ale faktom je, že novela zásadne posilní právomoci rektora a správnej rady, a oslabí samosprávu na úrovni fakúlt. Doteraz rektora kontroloval akademický senát – čo v prípade UK predstavuje 66 ľudí z rôznych prostredí a fakúlt. Teraz to bude v prvom rade 17-členná správna rada, pričom polovicu menuje minister. Viem si hypoteticky predstaviť, že v prípade, ak minister nominuje do správnej rady skutočných expertov a špičkové osobnosti s morálnou integritou, a podarí sa zvoliť výborného rektora s prehľadom a skúsenosťami, tak by takéto riešenie mohlo fungovať výborne. Ak si však ďalší minister do správnej rady nominuje „svojich ľudí“, bude mať možnosti na rektora zatlačiť, aby rozhodoval podľa jeho politických či ideologických záujmov. Z tohto majú odporcovia novely najväčšie obavy. Oproti minulosti budú univerzity viac závislejšie od toho, kto aktuálne sedí na ministerstve školstva. Áno, pre ministerstvo a rektora bude ľahšie riešiť problémové situácie, ak sa napríklad fakulta zatne a prestane spolupracovať – čo ale súčasne znamená, že tandem rektora a predsedu správnej rady môže získať nad univerzitou značnú moc. Všetko závisí od otázky: Budú mať budúci minister, budúci rektor a budúci predseda správnej rady úprimný záujem univerzity rozvíjať? Novela jednoducho dáva správnym radám a rektorom veľké právomoci, v dobrom aj zlom.

Mýtus 4: Novela zlepší fungovanie vysokého školstva

Novela prináša pár zmien v riadení univerzít a určite dokáže odblokovať niekoľko patových situácií. To, že za všetky problémy našich vysokých škôl sú zodpovední len zlí rektori a dekani, ktorých vygenerovali skorumpované akademické klany, je však nepravdepodobné už len štatisticky. Príchod zázračných záchrancov zo zahraničia, ktorí zasadnú do rektorských kresiel a múdrymi rozhodnutiami razom zmenia súčasnú situáciu, je samozrejme ešte nepravdepodobnejší. Reálnou reformou vo fungovaní vysokých škôl je však podľa mňa v prvom rade akreditácia. Tá by mala jasne ukázať, ktoré školy majú na to, aby poskytovali špičkové akademické vzdelanie, a ktoré by sa mali orientovať skôr na profesijne orientované programy.

Mýtus 5: Odporcovia novely chcú konzervovať súčasný stav

Hlásiť sa k otvorenej diskusii je fajn, kým niekto nemá opačný názor. V tom momente má veľa ľudí tendenciu zabudnúť na proklamácie o demokratickom rozhodovaní a začínajú vešať na oponentov nálepky. Ak niekto vnucuje odporcom novely intenciu zachovávať stav, kedy je na univerzitách „smrad, ale teplo“, tak je to naozaj veľmi smutné. Moja predstava univerzity je taká, že sa teším do práce a študenti sa tešia na mňa. Prednášam študentom tak, že ich to nielen posúva dopredu, ale ešte aj baví. Snažím sa pracovať štýlom, ktorý je štandardom na tých najlepších školách. Mali by sme prinášať profesionalitu a zároveň vášeň pre svoj odbor.

Faktom je, že súčasné nastavenie univerzít nie je dlhodobo udržateľné. Nedá sa univerzitám čoraz viac škrtať dotácie a čakať, že sa stane zázrak. Ale nedá sa ani opak, investovať čoraz viac peňazí a nechať nás, aby sme si robili, čo uznáme za vhodné. Potrebujeme sa zamyslieť nad tým, čo presne naša krajina potrebuje, čo majú univerzity spoločnosti prinášať, a aká má byť ich úloha. Áno, univerzity by mali byť otvorenejšie a viac vnímať okolitý svet. Na druhej strane nemôžeme vysokoškolské vzdelávanie úplne podriadiť zákonom trhu – zanikli by odbory, ktoré nikdy nebudú ziskové, ale majú obrovský význam z dôvodov, ktoré sa nedajú vyčísliť peniazmi.

K tomu pristupujú ďalšie otázky. Chceme za každú cenu stúpať v rebríčkoch – aj za cenu toho, že obetujeme menej „lukratívne“, no pre spoločnosť dôležité odbory? Do akej miery má univerzita plniť spoločenskú objednávku a pripravovať ľudí na trh práce, a do akej miery má mať istú autonómiu vo svojom bádaní? Chceme udržať dostupnosť univerzitného vzdelávania pre širšie sociálne vrstvy, alebo chceme študentov viac zapojiť do financovania svojho štúdia? A ako prilákať späť študentov, ktorí sa rozhodli odísť do zahraničia, ako urobiť naše školy atraktívne pre medzinárodné publikum?

Ale najdôležitejšou výzvou je prestať šíriť mýty a počúvať jeden druhého. Preto sme sa na UK rozhodli v pondelok prijať výzvu Rady vysokých škôl a namiesto prednášania strávime ešte jeden deň diskutovaním o novele. Diskusie budú prebiehať hlavne na fakultách, ale tri z nich budeme strímovať, aby si mohli predstavu urobiť aj ľudia mimo akademickej obce.

Budem rád, ak sa k nám pridáte.