Rusko-Ukrajinský Konflikt, časť 3 – Kam vedie tento konflikt?
Keďže sme si už povedali niečo viac o histórií tohto konfliktu, zistili sme, kam až siahajú jeho korene a ozrejmili sme si, čo sa deje aktuálne – poďme sa teraz bližšie pozrieť na to, kam celý tento konflikt môže zájsť a poďme si predstaviť zopár scenárov, ktoré môžu v tejto kauze nastať.
Ako povedal americký minister obrany Lloyd Austin „Tento konflikt nie je nevyhnutný. Stále je čas a priestor na diplomaciu. Putin môže ešte stále spraviť správnu vec a nedovoliť, aby celá táto situácia vyústila do konfliktu. Môže si vybrať deeskaláciu a svojim vojakom nariadiť odchod“ tvrdí Austin. V prípade tohto scenáru, keby Rusko stiahlo svoje jednotky z hraníc s Ukrajinou, by pravdepodobne odľahlo nie len ľuďom na Ukrajine, ale aj celej Európe a NATO. Celkové napätie by sa v takomto prípade zmiernilo a diplomacia by opäť raz zvíťazila nad násilným konfliktom. Rusko stále tvrdí, že vojnu nechce a len sa snaží od USA a NATO získať bezpečnostné záruky na to, aby sa vojenská aliancia nerozširovala ďalej na východ – celý svet ho však vyzýva aby upustilo od svojich „jednostranných“ požiadaviek v súvislosti s NATO a zaujalo konštruktívnejší prístup pri riešení sporu so západnými mocnosťami a Ukrajinou. Prvým scenárom, v ktorý takmer všetci dúfame je, že Rusko dá prednosť zdravému dialógu so západom a všetky svoje vojenské jednotky z ukrajinských hraníc stiahne. Uvedomí si, že na to, aby bol návrh akceptovaný, nesmie byť jednostranný, ale prijateľný pre obe strany, a teda sa podarí v tejto kauze konečne nájsť kompromis. No na druhej strane, analytik Prof. PhDr. Alexander Duleba, CSc tvrdí, že „Rusi začali prehrávať diplomatický súboj s Ukrajinou už v roku 2020“1.
A tu prichádza Robert Vass prezident GLOBSEC s dvomi scenármi vývoja situácie na Ukrajine, ktoré opísal v podcastovom rozhovore. Prvým je vojnový konflikt, teda invázia Ruska do Ukrajiny za nesplnenie požiadaviek vydané Ruskom voči Európe a NATO. V tomto možnom scenári sa počíta s priamym vojenským útokom, ktorý by práve pozitívne zjednotil Európske krajiny a transatlantický priestor v reakcií v podpore Ukrajiny, no ohrozil by životný záujem bezpečnosti ľudí. Ak by na druhej strane Rusko skutočne obsadilo Ukrajinu, tento čin by vyslal svetu signál (a primárne členom NATO a EÚ), že USA, EÚ ani NATO, nie sú schopné obrany a efektívnej spolupráce a fakt, že Rusko alebo iné autokratické krajiny by mohli konať podobné útoky, by v ľuďoch vyvolal strach a obavy o svoju bezpečnosť. Na rozvoj a prosperitu sú pocit bezpečia a stability nevyhnutné, a teda obsadenie Ukrajiny Ruskom by ohrozilo oveľa viac než sa na prvý pohľad môže zdať. Hrozba vojny zo strany Ruska na Ukrajinu je dnes oveľa väčšia ako kedykoľvek predtým a v prípade, že by Rusko naozaj nestiahlo svoje jednotky – USA, aby zabránili Rusku v invázií Ukrajiny, by mohli zájsť oveľa ďalej, a teda pri takomto scenári by sa mohlo jednať o „konflikt veľmocí“.
Druhým možným scenárom, teda podľa Vassa, sa stáva hybridný, nepretržitý, zamrznutý konflikt a invázie zo strany Ruska, či už cez mobilizovanie ruských jednotiek na hraniciach s Ukrajinou, šírenie poplašných správ či propagandy, kybernetické útoky alebo iné zásahy v oblasti ekonómie a trhu, ktoré by neustále držali Ukrajinu pod tlakom a stresom. Dlhodobá konfrontácia Ukrajiny by v Európe a v NATO rozvírila nejasné, nestabilné a nejednotné postupy a riešenie na pomoc Ukrajine, čo by oslabovalo aj vzťahy medzi krajinami EÚ a NATO.2
Mnohí tvrdia, že aj napriek balíčku sankcií voči Rusku zo strany EÚ (ktorý nie je ešte jednotný právoplatný), v ktorom sa hovorí napríklad o pozastavení spustenia Nord Stremu 2 v Nemecku alebo zrušenie ruského členstva v SWIFT platobnom systéme, všetko to stále zostáva v rukách ruského prezidenta.
Nikol Kalužničinová
Medzinárodná výskumná skupina Mladých PS
Zdroje :
1,https://www.youtube.com/watch?v=7gvZoq1_WZQ&t=8s
2, Podcasty Mladí – „Hrozí nám vojna”? https://open.spotify.com/episode/29tLtSQ3ezNjaWiut6l9qc?si=hYeSI1vfS3ukpfC5rlMcnQ
