„Prvá pomoc“ zabránila prepúšťaniu a pomohla firmám prežiť
V marci 2020 schválila vláda balík Prvej pomoci zamestnancom, podnikateľom a samostatne zárobkovo činným osobám. Schéma umožňuje čerpať finančnú pomoc prostredníctvom podpory v čase skrátenej práce a prostredníctvom mzdových dotácií. K marcu 2022 sa prostredníctvom Prvej pomoci podporila zhruba tretina pracovných miest v ekonomike sumou viac ako 2,35 miliardy eur.[1] V tomto blogu sa pozrieme na to, či finančná podpora pomohla malým firmám do 50 zamestnancov počas prvej vlny epidémie, keď sa podpora poskytovala v rámci úvodného nastavenia schémy Prvá pomoc.
Prečo je hodnotenie Prvej pomoci zložité?
Ak by sme chceli zistiť, či Prvá pomoc zabránila prepúšťaniu, museli by sme poznať vývoj zamestnanosti vo firmách nielen v situácii, keď sa Prvá pomoc schválila, ale aj v hypotetickej situácii, keď by sa Prvá pomoc nebola bývala schválila. Povedzme, že firma A by počas krízy bez podpory prepustila 10 ľudí, ale vďaka podpore ich prepustila len 5. Vplyv podpory je pozitívny: zachránili sme 5 pracovných miest.
Samozrejme, nazrieť do alternatívnej reality, v ktorej sa Prvá pomoc neposkytla, nie je možné. Ako tento problém vyriešiť?
Jednoduché porovnanie podporených firiem s nepodporenými nám príliš nepomôže. Priznanie podpory sa totiž realizovalo na základe vopred daných kritérií, ktoré sa snažili pomoc nasmerovať k firmám, ktoré ju najviac potrebovali. Inak povedané, firmy, ktoré pomoc dostali, pravdepodobne nie sú podobné tým, ktoré ju nezískali. Dá sa predpokladať, že podporené firmy budú krízou zasiahnuté viac, a preto by v porovnaní s nepodporenými firmami aj viac prepúšťali.[2]
Ako by to ovplyvnilo naše závery? Vráťme sa k príkladu, v ktorom firma A dostala pomoc, vďaka ktorej sa zachránilo 5 pracovných miest, a porovnajme ju s firmou B, ktorá podporu nedostala. Firmu B však kríza príliš nezasiahla, a preto prepustila len 1 osobu. Porovnaním týchto dvoch firiem by sme odhadli negatívny efekt: podporená firma prepustila o 4 zamestnancov viac ako nepodporená!
Tento odhad však nezodpovedá skutočnému vplyvu. Čo s tým?
Prečo hodnotíme „Prvú pomoc“ pomocou kvázi-experimentu?
Minulý rok získali Nobelovu cenu za ekonómiu David Card, Joshua D. Angrist a Guido W. Imbens, ktorí ukázali, že na kauzálne otázky je možné odpovedať pomocou tzv. prirodzených experimentov. Musíme sa len poobzerať po situácii, v ktorej je možné porovnať firmy rozdelené podľa pravidla, ktoré určil akýsi „zásah zhora“ alebo „príroda“.
V našom prípade takýmto zásahom zhora bola naozaj príroda. Pozreli sme sa totiž na variáciu v intenzite epidémie na úrovni okresu, ktorú sme merali ako počet nových prípadov COVID-19 v okrese v danom mesiaci. Nasledujúca mapa zobrazuje túto variáciu v septembri 2020. V niektorých okresoch sa počet nových prípadov pohyboval okolo nuly, v ďalších prekračoval aj hodnoty 400 prípadov.
Graf 1: Počet nových prípadov COVID-19 v septembri 2020
Prečo na tom záleží? Očakávame, že firmy vo viac zasiahnutých okresoch by bez finančnej podpory prepúšťali viac ako firmy v menej postihnutých okresoch. Na jednej strane pandémia znižuje produkciu firiem priamo, pretože chorí zamestnanci končia – v tom lepšom prípade – doma v posteli.[3] Na strane druhej ju znižuje nepriamo, pretože spotrebitelia upravujú svoje nákupné správanie v závislosti od sily pandémie. Dnes už vieme, že nárast nových prípadov COVID-19 viedol k dobrovoľnému obmedzeniu mobility, a že tento dobrovoľný pokles mobility bol vyšší ako pokles mobility vynútený vládnymi nariadeniami.[4] [5] [6] Zároveň vieme, že ľudia sa viac vyhýbali prevádzkam, ktoré boli pred pandémiou preplnenejšie. Typickým príkladom sú lokálne prevádzky poskytujúce osobné služby, ako napríklad reštaurácie.
Náš kvázi-experiment teda obchádza problém systematických rozdielov medzi podporenými a nepodporenými firmami. Namiesto toho, aby sme priamo porovnávali podporené a nepodporené firmy, sa pozeráme na to, ako tieto firmy reagujú na zhoršujúcu sa epidemickú situáciu, ktorá sa dá považovať za náhodnú, pretože firmy ju – na rozdiel od žiadosti o podporu – nedokážu ovplyvniť.
Prvá pomoc zachránila ohrozené pracovné miesta a pomohla firmám prežiť
Podporené a nepodporené firmy reagovali na zhoršujúcu sa epidemickú situáciu rôzne. Keď začal počet prípadov COVID-19 v okrese narastať, nepodporené firmy síce začali prepúšťať zamestnancov, ale len vo veľmi malej miere (modrá čiara). Toto naznačuje, že nepodporené firmy boli krízou skutočne málo zasiahnuté. Naopak, finančná podpora výrazne zredukovala počet prepustení v skupine podporených firiem (červená čiara), pričom počet zachránených pracovných miest bol tým vyšší, čím horšia bola epidemická situácia.
Graf 2: Prepustení ako funkcia podpory a intenzity epidémie (95% intervaly spoľahlivosti)
Podpora zároveň výrazne znížila riziko zániku firiem (červená čiara). Toto zistenie je dôležité najmä v kontexte diskusie o výške podpory. Slovensko vynaložilo na boj s pandémiou menej zdrojov ako väčšina rozvinutých krajín. Napríklad na základe odhadov Medzinárodného menového fondu predstavovali dodatočné výdavky mimo zdravotníckeho sektora na Slovensku 4,7 % HDP, zatiaľ čo v Česku sa na pomoc vynaložilo 6,6 %, vo Francúzsku 8,2 %, v Nemecku 13,6 % a v Japonsku až 14,6 % HDP.[7] Analýza prežitia firiem však naznačuje, že výška pomoci bola dostatočne vysoká na to, aby odvrátila riziko zániku firiem pri výške podpory, ktorá sa poskytovala v prvej vlne epidémie.
Graf 3: Miera prežitia firiem s 95 % intervalmi spoľahlivosti
Čo z týchto záverov vyplýva pre inštitucionalizovanú formu skrátenej práce na Slovensku? V marci 2022 nadobudol účinnosť nový zákon č. 215/2021 Z. z. o podpore v čase skrátenej práce. Táto legislatíva vychádza zo skúseností s dočasnou podporou prostredníctvom schémy „Prvá pomoc“, pričom kopíruje aj maximálnu výšku podpory na zamestnanca na prekážke. Výsledky našej analýzy naznačujú, že takýto systém podpory by v prípade krízy porovnateľnej s prvou vlnou pandémie COVID-19 mal efektívne pomôcť firmám a zamestnancom.
Viac sa dočítate v analýze [link] a komentári [link] Inštitútu sociálnej politiky.
Matěj Bělín a Marcela Veselková
Referencie
[1] Baliak, M., Domonkos, Š., Fašungová, L., Hábel, B., Komadel, J. a Veselková, M. 2022. Prvá pomoc Slovensku: priebežná správa o sociálnej pomoci pracujúcim a rodinám (Aktualizácia 22). Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR.
[2] Bellmann, L., Gerner, H.D. a Upward, R., 2015. The response of German establishments to the 2008–2009 economic crisis. In Complexity and Geographical Economics (pp. 165-207). Springer, Cham.
[3] Baldwin, R., 2020. Keeping the lights on: Economic medicine for a medical shock. VoxEU. org, 13.
[4] Goolsbee, A. a Syverson, C., 2021. Fear, lockdown, and diversion: Comparing drivers of pandemic economic decline 2020. Journal of Public Economics, 193, p.104311.
[5] Maloney, W.F. a Taskin, T., 2020. Determinants of social distancing and economic activity during COVID-19: A global view. World Bank Policy Research Working Paper, (9242).
[6] Kahanec, M., Lafférs, L. a Marcus, J.S., 2020. The impact of COVID-19 restrictions on individual mobility. Bruegel Blog.
[7] IMF (2021) „Fiscal Monitor Database of Country Fiscal Measures in Response to the COVID-19 Pandemic.“ IMF Fiscal Affairs Department, October 2021.
