Naši politickí vizionári
Vstúpili sme do opakujúceho sa obdobia vízií, alebo ako im sadnúť na lep, a nič od toho neočakávať.
Robíme pre ľudí, ma uchvátilo na prvé prečítanie. Keďže som väčšinu doterajšieho života absolvoval ešte predtým ako sme na seba navliekli zamat, v pamäti mi vyskočili známe, úderné, až po zakladanie BSP, motivujúce, prvomájové heslá. Všetky so spoločným znakom, pod vedením. Nám stačilo len robiť, ostatné zariadilo vedenie, ktoré bolo s nami v pevnej a nerozbornej jednote. Dnes, potomkovia, idú vo svojej obetavosti a nezištnosti za verejné blaho, až za, nebojím sa napísať, hranice ľudských možností. Plagáty po celej našej krajinke oznamujú, že robia pre nás, pre ľudí. Ani nás k tomu nepotrebujú. Kde sa v nich berie tá obrovská vnútorná sila? Kde? Je to v nich hlboko zakorenená realita z minulosti? Stáť na čele más, viesť ich, mať víziu ako vydržať čo najdlhšie v tejto polohe. Ešte sme si ani v plnej šírke a výške nestihli v našej prízemnosti existencie, uvedomiť vidinu tohto sna, z nových plagátov sa na nás pozerá trojica tých najudatnejších hrdinov, ktorí skromnosťou im vlastnou, nám nehodným, dávajú na známosť, že chránia Slovensko. Ach, aká povznášajúca je táto predstava, byť chránený, čoby nepatrná súčasť Slovenska. Famózna, ba až fantastická vízia, škoda, že až tak vzdialená mojim schopnostiam ju pochopiť. Ale aj tak sa z nej radujem, každým dňom viac a viac.
Keď sa včera postavili pred kameru traja velikáni z opozície, bolo zrejmé, že oprášia svoju, na viac ako tri roky prachom zapadnutú víziu. Dáko sa dostať do parlamentných lavíc po najbližších voľbách. Milujem túto víziu účasti a chodenia na vŕšok. Aby nezostali pri jednej a v hanbe pred národom, pridali aj ďalšiu, pohrozili trom, v tú chvíľu neprítomným, tiež opozičným životom sa pretĺkajúcim, v každom čase však, kreatívnym ako odporový drôt, k pravici sa hlásiacim politikom. Bude to ich vina, ak Fico zase zlezie z plagátov a oni utrú hubu. Toto ich neochvejné odhodlanie ma prinútilo ku krátkemu, skratovému zamysleniu. Ešte nič, ale nepriateľ je na svete. Treba byť bdelý.
Mohol by som pokračovať v odhaľovaní vízií u strán, ktoré sa tiež svojou ponukou budú uchádzať o moju priazeň. Byť voličom je neskonalá pocta. Vložením hlasovacieho lístka do urny, som v samotnom epicentre diania, napĺňaní vízií politikov a ich strán. Nespochybniteľné na tom je, nech dám svoj hlas hocikomu, bude to mať na mňa dopad, či už priamo, alebo nepriamo.
Ale čo by som to bol za občan a volič, ak by som po vzore elít spoločnosti, nemal tiež víziu. Mám, ale trochu sa okúňam ju prezradiť. Je taká, o ničom. Nuž, ale keď som nahryzol, dokončím. Mám celkom malú, bezvýznamnú, víziu právneho štátu. Som vedel, že sa budete z toho smiať. Veď aj ja. Smejem sa z nej už viac ako dvadsať rokov. Aspoň mi je veselo.
