Denník N

Dlhodobí konzumenti ruskej propagandy už prijali aj odôvodnenie vojny

A jeden bonmot na štýl Ľuboša Blahu: Keď sa z tvojho hrdinu vykľul zloduch, ktorým vždy bol
A jeden bonmot na štýl Ľuboša Blahu: Keď sa z tvojho hrdinu vykľul zloduch, ktorým vždy bol

Prijať propagandu je ako prijať istú formu náboženstva, stáva sa predmetom viery, jej konzument si ju sám vyhľadáva, venuje svoj čas a energiu aby prijal pravdu o svete tak ako ju prezentuje daná propaganda. Svoje myslenie považuje za kritické a za ovce považuje práve tých, ktorí propagande nepodľahli a prijímajú o svete celé spektrum faktov, nie len tu provozovanú ich propagandistickým smerom. Dnes už naozaj v duchu, že vojna je mier a klamstvo je pravda. Chcú veriť a tak veria, veď sami seba namotávali, nie dni, nie mesiace, ale roky. Veria, že majú kritické myslenie, pritom v ich prístupe úplne absentuje reflexia práve pre selektívnosť, ktorú museli zvoliť aby v sebe deň čo deň až do dnešných dní propagandu udržali. Udržali si to vďaka presvedčeniu, kto komu krivdí, že opakovaný agresor je vlastne vyprovokovaná obeť a tak podporujú a asi aj budú podporovať cestu, ktorá bude stáť svet veľa ukrajinských, ale aj ruských životov, ale cenu zaplatí aj ostatný svet.

Presvedčiť niekoho kto už je spracovaný propagandou dlhodobo je veľmi limitované, ale mrzí ma to, mrzí ma každý človek, ktorý má dobrovoľne takúto vieru, kto si povyberal ako čerešničky dôvody, ktoré potrebuje a to ostatné odsunul stranou akoby neexistovalo alebo to obrátil naruby.

Propaganda totiž úspešne „hackla“ státisíce ľudí, ktorí sú aj vzdelaní aj inteligentí a sú ochotní podporovať to, čo je v svojej podstate zlé, čo žiadnu hodnotu nevytvára, nechráni ani za žiadnu nebojuje, lebo je to iba výsledkom mocenskej deštruktívnej sily.

Hitler aj Putin prišli k moci skrz demokraciu a a tá by im čiastočne ostala aj v demokracii, ale nie dostatok. Nejaká časť spoločnosti by ich podporovala, možno tretina, možno pätina, akurát by to po čase nebola tá nutná polovica, preto demokraticky mandát pretrasformovali na ten, ktorý začal byť vždy čoraz viac zabezpečený mocensky ako všeobecnou spoločenskou podporou. Podporu a sympatie získavali propagandou doma, ale aj za hranicami. Mali víziu a mnohí ľudia ju s nimi zdieľali, nech to stojí čo to stojí, nech je cena akokoľvek vysoká. Aj podporovatelia takýchto diktátorov nesú svoju osobnú vinu, lebo bez nich by to mali vždy ťažšie sa mocensky udržať a podniknúť ďalšie a ďalšie krvavé dobrodružstvo.

Myslím, že nám to stále nedochádza. Mnohým to bude ešte trvať uvedomiť si, koho to vlastne a ako dlho podporovali, s kým to vlastne celý čas sympatizovali, komu tak dlho verili a možno ešte stále veria, každé slovo, každý dôvod, každé ospravedlnenie ďalšieho a ďalšieho zločinu.

Ukrajina nebola v NATO, ale mala záruky a nie iba západneho sveta, ale záruky Ruska, vygooglite si Budapešťské memorandum, memorandum vďaka, ktorým sa Ukrajina vzdala jadrových zbraní, áno aj na základe záruk z Ruska a putinove Rusko chce Ukrajinu ešte viac demilitarizovať, keď svojím opakovaným agresívnym správaním voči susedom ich naopak iba motivuje aby každý sused Ruska posilňoval svoju obranu.

Žiaden normálny Rus nemôže podporovať to čo spravil Putin s Ruskom a so svetom, pod vplyvom propagandy a národných vášní to môže iba nevidieť. O to horšie, že si dokázal urobiť toľko stúpencov za hranicami, ktorí nerozumejú ani povahe tohoto zla a týmto zločinom a to tak, že sú ochotní ďalej hľadať dôvody na ich ospravedlňovanie. Kde je ta hranica čo by ich zastavilo, presvedčilo? Ak chcú byť súčasťou skvelého Putinovho Ruska prečo sa tam nevybrali žiť podobne ako herec Depardie? Akýže to je slovanský veľký brat, ktorý chodí po jednom znásilňovať svojich malých bratov susedov a keď sa niekto chce preventívne pripraviť na obranu tak to ešte berie za provokáciu?

Je to snáď v malosti, v nedostatočnej sebadôvere pre ktorú niektorí musia byť silou mocou súčasťou niečoho veľkého aj keď to čo udržuje to veľké pri živote je vlastne násilie? Lebo kde končí demokracia, kde sú falšované voľby ide vždy len už o násilné udržanie sa pri moci. V Rusku už dávno neboli slobodné voľby tak ako aj Putinovi už dávno vypršali jeho dva demokratické mandáty, ktoré sa na začiatku aspoň snažil naoko kamuflovať Medvedevom.

Viem, že Rusko je veľké, ale nevnímam ho ako silné, keď toľko ľudí uhlo iba jednému človeku, keď ich má všetkých v moci, keď sú a boli sa mu zbabelí postaviť ešte keď nemal takú silu. Cárom Putina spravili slabí Rusi, ktorí všetku moc a silu odovzdali jednotlivcovi.

Putin chcel kult osobnosti a má ho. Má ho aj za hranicami, množstvá užitočných idiotov, ktorí mu budú veriť možno aj o desať a dvadsať rokov, po jeho smrti, tak ako dodnes si niektorí chvália Stalina napriek jeho zločinom. Ale to všetko je iba slabosť, neschopnosť reflexie, neschopnosť odsúdiť zločiny, ktoré sa dejú v globálnom merítku a vlastne „za rohom“

Úplný paradox, že o propagande a o zradcoch národa nám tu často hovorili a písali práve tí, ktorí sú pod dlhodobým vplyvom cudzej propagandy a v istom zmysle zrádzajú hodnoty demokratického západného sveta. Je to iba niečo medzi nevedomosťou a vedomím pokrytectvom, fandiť herostratovi, fandiť tomuto typu deštrukcie.

Cestou k opakovaniu chyby je presne nedostatočná a nekritická reflexia voči minulosti. Nedostatočné odsúdenie zločinov komunizmu a fašizmu toho, ktorého štátu, preto je aj toľko sympatizantov práve z radov politických uskupení, ktoré majú k týmto ideám blízko.

Diktátorovi vždy vyhovuje iný diktátor, s takým Lukašenkom sa predsa dohodne, toho po jednom dvoch prezidentských mandátoch predsa nikto nevymení. Diktátori si pomôžu pri moci aj keby bola väčšina spoločnosti proti, vždy si nájdu pár lojálnych podporovateľov a more užitočných idiotov.

Nevnímam túto vojnu ani tie predošlé ako zlyhanie demokratického sveta, ale vždy ako zlyhanie väčšej a väčšej časti spoločnosti, ktorá prestala postupne na demokraciu veriť a nechala sa pomaly presvedčiť, že je lepší systém, systém kde nerozhoduje nedokonalá spoločnosť, ale namiesto toho zdanlivo dokonalý líder.

To čoho sa najprv vzdali, nebola sloboda, ale zodpovednosť za stav vecí, zodpovednosť sa na nich spolupodieľať, aj keď výsledok môže byť nedokonalý.

Nad Ukrajinou nikto nespravil Mníchovskú dohodu, ale výsledok bol rovnaký. Bolo príliš veľa hlasov, že akákoľvek záruka a ochrana je provokácia, naopak sa ukazuje, že záruky a ochrana boli nedostatočné. To o čo celý čas Putinovi išlo bolo oslabiť už tak chabú obrannyschopnosť Ukrajiny a odstrašiť akýchkoľvek partnerov. Za západ k zlyhaniu došlo už niekde pri Gruzínsku, možno až príliš veľa hlasov robilo advokáta či zľahčovala prečiny putinovho Ruska. Lenže nenásytnosť agresora sa zbierala, ukazovala aj na malých incidentoch ako otrávenie novičokom v UK, vyhodením muničného skladu v ČR a iné.

Už teraz má Putin na povel milión ruských vojakov bez ohľadu nakoľko mu veria alebo nie. Nemusí mať dobrovoľných podporovateľov aj za hranicami. Tam začína zmena k tomu aby sa samo Rusko zmenilo na také o ktorom nerozhoduje len jeden Rus. Ako sa môžu ruskí občania imunizovať voči putinovej propagande keď to nedokážu ani tí za hranicami, ktorí žijú v celkom inom svete, ktorí môžu mať pestrejšie informácie ako obyvatelia Ruska?

Vždy keď ide o kult osobnosti, veci sa môžu zmeniť, po tom čo vodca skoná. Samozrejme, môže ho nahradiť ďalší. Potom záleží na ostatných, na spoločnosti, či si pomaly bude hýčkať ďalšieho vodcu alebo prijme zodpovednosť a zmieri sa s nedokonalosťou demokracie, prijme následky aj vlastných zlých rozhodnutí, ktoré však je jednoduchšie zmeniť, lebo v diktatúrach chyby neexistujú a tak nie je čo opravovať, problémom sú potom obvykle iba všetci čo majú odlišný názor ako vodca.

Teraz najčítanejšie