Kain zaútočil na Ábela

Dnes ráno sa Európa prebudila do novej geopolitickej reality. Vojenskú inváziu a bombardovanie hlavného mesta na tomto kontinente sme už dlho nezažili. Sme pripravený čeliť tejto realite?
Pred necelým mesiacom som písal na tomto mieste blog, kde som v skratke analyzoval karty ktoré má Putin v rukách a zhodnotil som to tak, že ruský cár je už rozhodnutý na inváziu, a len váha akú intenzitu bude konflikt mať. Nebudem teraz menovať všetkých našich politikov, expertov a komentátorov, ktorí až dovčera tvrdili, že k eskalácii na Ukrajine nedôjde. Zvykli sme už pred a počas koronakrízy, že politici aj u nás sú krátkozrakí. Jediní kto vehementne verejne poukazoval na iminentnú hrozbu útoku, boli tajné služby zo Spojených štátov, ktoré síce netrafili dátum, ale evidentne majú situáciu viac prečítanú na našich hraniciach ako my.
Teraz príde obdobie kedy veľa ľudí bude hovoriť veľa vecí. Ale málo z nich by vám ešte pred týždňom povedalo, že Putin vidí Ukrajinu len ako teritórium, ktore patrí pod Kremeľský orbit. Prípadne, že suverenita a integrita Ukrajiny bola pre Saurona Putina tŕňom v oku, a že si raz z nej čoskoro urobí svoj protektorát.
Kremeľ dal dnes do sveta minimálne dva silné varovné signály: Právne záruky a medzinárodné dohody sú len zdrap papiera, a skutočná sila je niekde inde. Budapeštianske memorandum šlo von z okna síce už v roku 2014, ale určite aj dnes si ukrajinský ľud želal vrátiť ten deň, kedy vlastní jadrové zbrane. Odstrašujúce zbrane, ktorých sa zbavili aby boli bezpečnejší. Skúste to teraz vysvetliť Iránu, Saudskej Arábii a iným, aby prestali poškuľovať po jadrovom arzenále…
Medzinárodný poriadok sa stočil znova do arény, kde sa ide zápasiť o to, kto je silnejší a kto má “právo” koho viac prefackať v rámci príučky. Putinov režim dnes pripomenul všetkým s krátkou pamäťou aj druhý varovný signál a to, že ani ten najbližší brat, mu nie je drahý. Kain jednoducho surovo napadol Ábela. Pre niekoho nepredstaviteľné, ale ja sa pýtam prečo? Aký je rozdiel medzi dneškom a rokom 1968? Alebo 2014 (Ukrajina). Alebo 2008 (Gruzínsko). Alebo zájdime kľudne aj do roku 1939, kedy to schytalo Poľsko. Kto dnes verí na nejaké fantasmagorické pospolité slovanstvo je fakt magor.
Pre mňa ostane neuveriteľné, ak by Spojené štáty napadli Kanadu, a začali by bombardovať Ottawu len z dôvodu, že by chceli uzavrieť obchodnú dohodu s EÚ. Toto je skutočne nepredstaviteľné. Veď si to zoberte z inej perspektívy: Rusko je rozlohou stále najväčší štát na svete a spolu s Bieloruskom dnes zaútočilo spoločne na svojho menšieho “brata”. Bez relevantného dôvodu, bez varovania a zákerne pod rúškom noci. Hanba.
Na vážnosti situácie pre nás na Slovensku začne pribúdať, čím viac potencionálnych možností na eskaláciu pribudne v hraničných oblastiach. Bude stačiť ak napríklad na Poľských hraniciach, dôjde k prestrelke a sme nepriamo vtiahnutí do konfliktu. Udiať sa môže ozaj všetko. Nezamýšlané omyly a neúmyselné situácie, môžu dať do pochodu domino efekt, kde jedna guľka môže spustiť lavínu, ktorá sa stane nekontrolovateľnou pre všetkých.
Dnes nám bolo znova pripomenuté, že hranice sú pre Putina neexistujúce a nik nevie v tejto chvíli povedať, kde Ukrajina, respektíve Rusko bude začínať a končiť. Kam sa teda hranice “ríše bez hraníc” posunú? Bude Krym pripojený k DNR? Alebo ešte bližšie, a Slovensko dostane nového suseda? Toto je podľa mňa najostrejší Damoklov meč, ktorý momentálne visí nielen nad Ukrajinou…
Pamätáte si na tie predikcie, že svet po korone bude lepším miestom na život, pretože sa ľudia zomknú? Neveril som tomu, ale dnes verím, že ak nás už vojna nezomkne, tak je s nami určite amen.