Denník N

Generátor vogónskej poézie: aby už nikoho nemusela kopať múza

Básnické črevo nepozná zľutovanie. Už lietame do vesmíru, ale čo urobila veda pre poéziu?

Douglas Adams kedysi dávno v knihe Stopárov sprievodca po galaxii vynašiel pre svet geniálny výraz: vogónska poézia.

Vogónska poézia je jednou z najhorších v našej galaxií a používa sa, okrem iného, na mučenie nepriateľa. Stačí vás pripútať, čítať a zomriete v ťažkých bolestiach.

Tu je úryvok jednej z vogónskych básni (v českom preklade:)

Ó fretná chrochtobuznosti

tvé mikturace jsou mi
co zaprudlé žvastopunktery
na plzné včele.
Škvrrrk, já zapřísahám Tě,
svými frůnícími kvrdlovrzy.

Čistá krása! Odkedy som Adamsa čítal, jej literárnych nasledovateľov nachádzam všade: v skladbách populárnych kapiel ako Desmod, u raperov, fanúšikov hokeja, bežných ľudí. Je ich plný internet. Napríklad:

Salt Lake City už sa blíži,
slovenská mlaď ide v boj,
po víťazstve iba túži,
v hlavách nieto nepokoj.

alebo:

Plienky, hračky, kašičky
a dve zlaté detičky.
Starší o pol šiestej vstáva,
pyžamko si dole dáva.

Cítite ten vogónsky štýl? Ako sa v nich múza neprimerane načiahla za každodennosťou? A koľko len utrpenia tým vzniklo – tak pre tvorcu, ako aj čitateľa!

Ťažký život vogónskeho poéta

Problém vogónskej poézie je v tom, že je časovo náročná. Poprvé preto, že keď nie ste profesionál, ide vám to celé akosi pomalšie. No, čo je ešte horšie – zároveň to, keďže sa tým neživíte, musíte zvládať takpovediac popri iných činnostiach: cez deň robota, večer idete na hokej a potom do noci hľadáte rým na slovo „Bondra“. V izbe plače malé dieťa, ale vy k nemu nemôžete hneď, musíte hľadať ako do tretieho verša dostať slovo „šikovníček“.

Je milión veci, ktoré by ste robili radšej, ale múza nepustí. Potrebujete to dostať von. Básnické črevo sa roztrhlo.

Syndróm vogónskej múzy zasahuje všetkých, mladých, starých, mužov ženy, amatérov a aj profesionálov. Profesionálov? Áno, aj tých: ako inak si možno vysvetliť toto Rytmusovo štvorveršie:

Čo ti jeb*,
čo ti jeb*,
na gebuľu ti
to jeb*

ak nie tým, že ho trápila múza a on chcel byť radšej s kamošmi?

Základný problém je, že zatiaľ nikto neprišiel s návodom, ako týmto ľuďom pomôcť. Už máme penicilín a už lietame do vesmíru – ale kde je veda a technika, keď príde na poéziu?

Ľudo: záchrana slovenskej literatúry

Využil som dve nudné cesty v rýchliku Vrútky-Bratislava a späť a prišiel som s geniálnym riešením – robotom Ľudom, ktorý v tvorbe vogónskej poézie kompletne nahradí človeka.

Robot Ľudo na stredne pokročilej úrovni ovláda slovenskú gramatiku, vďaka tomu, že prečítal niekoľko desiatok vyjadrení slovenských hokejistov ovláda slová ako „puk, mantinel, svätyňa“. Vďaka desiatkam fór, kde diskutujú mamičky aj terminológiu básni „tehuliek“ a čerstvých mamičiek („šikovníček“, „lásočka“, „hovienko“ a podobne). A okrem toho viac ako stotisíc slovenských slov!

A aby toho nebolo málo, zvláda aj špecifické vogónske rýmovanie („láska/páska;urobili/videli“), ktoré sa realizuje výhradne zhodou posledných dvoch písmen, prípadne zrýmovaním rovnakých slov („mám sa krásne/lebo mám dieťa krásne“).

Ak neveríte, tak uvidíte! Tu je ukážka jednej z Ľudovych prvých vogónskych básní využijúc celú svoju slovnú zásobu:

Hájnikova žena (vogónska verzia)

rozháram nás videotéky kresliarky
z žiadnej srnky svetielkujem nás
ruja benzol v nás stmie
bakarát bársčoho zadymila
následnosť vyťahala kamarila
tieň k dermatologiku chňapnete továrensky
dofakli popoľštíte šmirgľuj povážite
z predškolských zmrznete prípustností
v bajčianskom krídelnom forsterite
zvrúcnejúc šoférstvo vzápätí
a zachovalosť kde predponová
kde prečo neodšúchala ergoterapeutka
bez kvádra on nik servus
na peňazstvo bárs hoho v oživotvorím otrokársky
bronziarstvom manévrovej trosky
bodnúc šašovsky

Ó, čisté vogónske nebo! A tu je verzia Sládkoviča pre tehuľky:

Marína (vogónska tehuľkovská verzia)

ja malé mamy lásky po hrôze
spím novinou celučičký
a v tom hračky mojej
vlas ten papá ďalší
z kašičky prác táto mi je
táto mi z prštekov dvojročných
tvoja mi roboty je
všetka mi je že desať kľudov
a dňom zrazom masielkom
hrôz mojich
moja mamina

Viete si predstaviť, koľko by sa s týmto priemerný autor vogónskej poézie natrápil? A Ľudovi to trvá vytvoriť iba niekoľko sekúnd!

Za jednu minútu je schopný napísať aj desať básni, čo je za mesiac také množstvo, že to vystačí celej slovenskej literatúre aj na celý rok. Je možné, že vďaka neustálemu zlepšovaniu, by Ľudo raz mohol celkom nahradiť slovenskú experimentálnu poéziu.

Ale nepredbiehajme!

Nič by nebolo horšie ako Ľudovi už pri jeho básnickom debute dvíhať sebavedomia. Radšej ho navštívte na jeho webovej stránke a nechajte si niečo zložiť.

A básnici nebudou mít co žrát. 

Teraz najčítanejšie