Denník N

Žiadajme mier, nie vojnu…

Čo je interpretácia, čo je pravda? Čo je fenomenológia, čo postmoderna a čo moderna? Nepodliehajme panike. Nepodliehajme emóciám, zachovajme triezve uvažovanie, pokoj. priateľstvo.. šíri sa cez strach a médiá nenávisť…Prinášam i foto, ako som to dnes odfotil na chodníku na sídlisku. Kto je diktátor? Kto má právo posúdiť to, kto je diktátor? Je diktátor ten, kto sa nespýta majiteľov chodníka, verejného priestoru, a dočmára ho? Je i to násilie? Treba to odsúdiť? Treba písať viac takých nápisov? Je to ok? Je to prejav demokracie? Anarchie? Vojny? Propagandy? Budeme sa na ulici i biť, ako v roku 1933 v Nemecku? Máme toto v ÚSTAVE SR? Či tam je to, že sa ako štát usilujeme o mierové riešenia? Čo je v záujme občanov? Naozaj je riešenie poskytovanie náborov jednej strane, keď to poslúži na potenciálne zabíjanie ľudí druhej strany? Nepomôže skôr to, že si s triezvou hlavou nalejeme čistého vína? A trestné by malo byť skôr to, keď sa riešia konflikty deštruktívne. A to, že sa toto, tento spôsob, nevyučuje na školách, je na zváženie…

 

Podľa slovnik.sk:

interpretácia: výklad, objasnenie, pretlmočenie, spôsob hry hudobníka alebo herca

a

dezinterpretácia: skresľujúce, nepresné podanie udalosti, javu a pod.

 

Informácia: správa, oznámenie; vysvetlenie, poučenie

A

Dezinformácia: zámerné uvedenie nesprávnych informácií, uvedenie do omylu

Podľa Wikipédie: Denotát je: všeobecne: to, čo je označované; v logike: predmet existujúci v realite; v jazykovede a logike: entita (predmet, jav), na ktorú poukazuje znak

https://www.czechency.org/slovnik je uvedené: „V sémiotice se denotátem rozumí předmět mimojazykové reality, k němuž se jazykový znak reálně vztahuje: „Where what is referred to actually exists as referred to the object of reference is a denotatum“ (Morris, 1938).

A designátom znaku je:  Designátem znaku Morris rozumí druh předmětu, na něž je znak aplikovatelný: přičemž v případě jednorožce není tento druh v zoologickém světě přítomný. Aplikovatelný je znak tehdy, když předměty mají vlastnosti, resp. když splňují podmínky designované znakem. Když nějaký předmět tyto podmínky splňuje, pak x denotuje y.  Carnap (1947) designátem rozumí předměty, vlastnosti či stavy věcí, jež má mluvčí užitím daného výrazu v úmyslu označit; „červená“ je designátem výrazu červená, zatímco jeho denotátem by byla červená barva konkrétních předmětů. Ve filozofii jazyka byla tato pozice kritizována S. Kripkem, H. Putnamem n. W. V. O. Quinem. Rozlišení denotát a designát nicméně umožňuje řešit nejednoznačnost pojmu referent v trojúhelníkovém modelu unilaterálně chápaného znaku. Podľa Ponzia má znak vždy referent (Morrisův designát), a když referent existuje jako to, k čemu se referuje, má také denotát.

Teda obávam sa, že v tejto situácií, sa možno zámerne bude informovať verejnosť, že dezinterpretácia je to isté ako dezinformácia. A teda v praxi ide podľa tejto teórie o dezinformáciu.

Ako môže teda občan, nositeľ moci povedať svoj názor podľa Ústavy SR? Napríklad, ak vníma situáciu tak, že zástupcovia vyspelého sveta, demokratického, ako jeden muž (či žena), označia niekoho konkrétneho vinným? Je to prejav deštruktívneho riešenia konfliktov, keď riešime nie problém, ale osobu, s ktorou mám konflikt? Ak áno, nepomohlo by najviac, keby toto bolo trestné (deštruktívne riešenie konfliktov)?

Kto zistí, či to je zámerné? Alebo, či to je vedomé? Je to podľa presvedčenia? Môže zástupca občanov voliť podľa vedomia a presvedčenia, bez ohľadu na názor občanov (väčšiny, ktorá mu dala mandát)? Ako vidíme i u nás, môže…

A kam to vedie? Kto bude zodpovedný? Kto bude obeť?

Kto je obeť v štáte Ukrajina? Ukrajinci. Ukrajinci, ktorých sa niekto z ich zástupcov pýtal, či nepýtal…?

A môžem si ja dať otázku, je to k informácií, ktorá je poskytovaná médiami:

„Predstavitelia Ukrajiny (prezident) hodnotí vojnový stav, okupáciu tak, že sú v tom sami. Podpora vyspelého sveta je nedostatočná.

(poznámka: Môžeme sa na tomto zhodnúť? Je to správna informácia? Či už to je dezinformácia? (A to je to podľa mňa to nebezpečné…(kto posúdi zámer, kto vedecké citácie, jazyk bežný medzi ľuďmi, i médiami, a jazyk medzi vedcami, vedecké citácie? (Kto má tú moc súdiť (či mazať)?)).

Pýtajú teda prísne sankcie voči agresorovi a pýtajú zbrane. Chcú ísť do NATO a pýtajú sa priamo, či ich zoberieme do NATO…

(Nebudem to radšej interpretovať a ani hodnotiť..)

Otázne je (nie som vojenský stratég – celý mesiac január som sa snažil byť v praxi „mierotvorca“, človek mieru, tak ako to popisuje kniha Kazateľ (Kohelet)…a nič… napriek tomu, že máme v Ústave SR napísané, že sa usilujeme o mierové riešenie vzťahov a ide voleným predstaviteľom SR o záujmy občanov… pomôžu im v tejto situácií sankcie, dodávky zbraní, morálna podpora, súcit…alebo skôr výzva typu: „Počúvajte, veľmi nás to mrzí, nemôžeme Vám teraz vojensky pomôcť, skúste sa dohodnúť na mieri, upokojte situáciu a sľubujeme, že skúsime i my vyjednávať so silným a všetkého schopným Ruskom tak ,aby ste boli v bezpečí, mohli sa slobodne rozvíjať a my sme boli tiež v bezpečí, mohli sa slobodne rozvíjať, aby sme neboli ani my a ani vy v područí záujmov tých najsilnejších…“

Teda, počuť svorné – a zdá sa emotívne zafarbené – jednohlasné hodnotenie situácie, kde sa – zatiaľ – veľmi nespomína iný variant riešenia okrem vojenského… (v záujme mieru či udržateľného chodu obchodu, výmeny tovaru, služieb, rastu HDP???).

A teda, neviem či môžem, …ale v situácií, kedy reálne hrozí, že bežní občania Ukrajiny zoberú zbraň a začnú brániť mesto Kyjev, kde reálne hrozí, že niekto naozaj sa pustí do boja s civilistami, kde to môže byť i matka či dieťa so zbraňou v ruke,  kde budú lietať rakety rovno na paneláky…by sa naozaj žiadalo vyzvať Ukrajinu, aby sa vzdala a riešili podmienky normálneho pokračovania štátu…

(Ak môže predstaviteľ EÚ parlamentu (p. Šimečka, do našich médií vyhlásiť, že zo strany Ruska hrozí, že  bude robiť kobercové nálety na Ukrajincov, tak neviem…napriek informácií, akú máme, že Rusko sa zameriava pri svojich operáciách na vojenské objekty, nie na zničenie civilistov. ..). (Neviem, nie som súd, či toto nie je šírenie poplašnej správy, či dezinformácia, či dezinterpretácia…ale považujem to za nebezpečné (tak isto za nebezpečné považujem postoj „západu“ (asi by sme si mali uvedomiť, a asi i p. Šimečka (Obnovme Európu), že Európa je i západ i východ. A Rusko tvorí cca. polovicu Európy… Vyzerá situácia tak, že je to reálna sila, s ktorou treba počítať, s ktorou sa treba nejak dohodnúť, silu nejak skrotiť, dostať ju na svoju stranu, či vyrovnať sily, ako na váhach, ľavá a pravá miska…rovnováha…Osobne by som uznal dôvody Ruska, prejavil rešpekt, ľudskosť – i láskavosť – nielen k Ukrajine (je to tam hrozné!!! A je mi to ľúto!!!) ale i Rusku (aj ich situácia je hrozná!!! A je mi to ľúto.)

Ak urobíme z Ruska zlého „medveďa“, obviníme ho za všetky príčiny, akcie,…, ktoré viedli k reakcií (k vojnovému riešeniu), tak je to nie prejav vyspelosti…nesúhlasím s týmto riešením. Vojnové štvanie…považujem za odsúdeniahodné správanie…ako občan SR… som teda za zloženie zbraní a za vyjednávanie…som za mier, Som za pravdu, za to, aby slová mali svoj význam, ktorý mali bežne. Ak je niekto za obnovenie, nemalo by to v praxi znamenať, že je za zničenie. Ak je niekto za obranu, nemal by v praxi šíriť na rôzne miesta zbrane…nemal by šíriť ani nenávisť, strach, ignoranciu,hlúposť a aroganciu…Deštruktívne riešenie – či interpretácia – sporu: Je Hitler vinník za druhú svetovú vojnu?
Áno bol to blázon, ..ale kto si ho v bláznivej dobe zvolil za predstaviteľa? Kto určil podmienky, kto rozdal karty…kto zahnal Nemecko do biedy po prvej svetovej vojne? Kto myseľ na svoje záujmy a nie na mier? Extrém predsa vytvára extrém (i bláznov k moci dostáva – žiaľ).

A je Putin Hitler? …

 

Zabráňme vojne! Zabráňme šialenstvu! Začína slovom…

 

 

 

 

 

Teraz najčítanejšie