Denník N

Čo prežívajú manželky a matky na Ukrajine

© UNICEF/UN0243146/Morris VII Photo
© UNICEF/UN0243146/Morris VII Photo

Byť ukrajinskou manželkou aj matkou je teraz to najťažšie, čo žena môže prežívať. Obava o svoje deti. Obava, že jej muž musí narukovať do vojny. Obava o to, že sa jej dieťa nedostane k lekárovi. Ale aj obava, že príde o všetko.

Za osem rokov vojnového konfliktu na Ukrajine, veľa matiek prežívalo, že ich synovia, či manželia museli nastúpiť do povinnej vojenskej služby. Ale bola to akási lotéria. Týkala sa viac rodín na východe Ukrajiny, ako v iných mestách. Teraz sa týka všetkých.

Čo prežívajú ukrajinskí muži, je ťažké predvídať, pretože oni o svojich skutočných pocitoch naozaj neradi rozprávajú.  Ale čítala som viacero príbehov od žien, matiek, ktoré  svoje pocity zdieľajú aj na sociálnych sieťach. Od mojich bývalých kolegýň, či známych, s ktorými strávila dva roky na Ukrajine. Či od žien, ktoré sú im blízke a o ktoré sa obávajú.

Tu je jeden z nich. Jednoduchý príbeh matky, ktorej dcérka nie je úplne zdravá a potrebuje špeciálnu starostlivosť.

„Sme stále doma. Zatiaľ sme v bezpečí. Bol to ale ťažký deň. Naša dcérka sa zobudila na zvuky výbuchov. Mala záchvaty a väčšinu dňa preplakala. Necítila sa dobre. Celý deň sme ju museli držať na rukách. Stále tu sedím, držím ju v svojom náručí. Sú 4 hodiny ráno. Nie sme si istí, čo sa s ňou deje. Je veľmi citlivá a je si tak vedomá toho, čo sa okolo nej deje.

Neboli sme schopní navštíviť žiadneho lekára. Snažili sme si urobiť zásoby aspoň tých najhlavnejších liekov, ktoré potrebuje. Niektoré základné lieky sa nám ale minuli, pretože sme práve prekonali COVID a dnes sme si ich kúpiť nemohli.

Náš synček mal tiež ťažký deň, chcel by behať, hrať sa…. Namiesto toho sedí v kúte pri zvuku lietadiel a silno plače. Bojí sa o svojich kamarátov, spolužiakov, deti so špeciálnymi potrebami. A najmä sa bojí o svoju sestričku. Veľa sme sa spolu modlili a rozprávali, snažili sme sa ho rozptýliť karikatúrami a knihami, ale fungovalo to len pár minút. Nakoniec zaspal o 2:20 v noci.

Moje dievčatko stále nespí. Preto uvažujem o tom, že odídeme z nášho mesta. Sme príliš blízko Kyjeva a naše deti sú tak vystrašené, že nám to láme srdce.

Jeden z lekárov povedal, že možno nebudeme schopní dcérke zabezpečiť pomoc, v prípade, že by ju urgentne potrebovala.  Bojujem sama so sebou. Vychovať dieťa so špeciálnymi potrebami  a ťažkými diagnózami na Ukrajine v čase vojny je oveľa ťažšie. Prosím o modlitby.

Pár našich dobrých priateľov nám poslalo peniaze. Je to obrovská pomoc! Môjmu manželovi sa konečne podarilo kúpiť benzín, natankovať naše auto a opraviť kolesá, aby bolo  pripravené. Pokúsime sa zaspať, veľmi to potrebujeme!“

Prioritou pomoci UNICEFu aj na Ukrajine sú rodiny s deťmi. UNICEF na Ukrajine poskytuje najmä vodu, sanitáciu a hygienu, psychosociálnu pomoc, ale aj podporu pre rodiny s deťmi – zdravotnú starostlivosť, finančnú podporu… Pomôžte aj vy, aby naša práca mohla bez prerušenia pokračovať kým bude potrebná.

Teraz najčítanejšie

Mária Sliacka

Začínala som ako dobrovoľníčka v Keni, neskôr som pracovala na koordinácii projektov v Keni, Južnom Sudáne, na Haiti, v Afganistane a Gruzínsku. Viedla som misiu na turecko – sýrskych hraniciach pre ľudí vo vojnou zasiahnutých oblastiach Sýrie, koordinovala som humanitárnu pomoc na Ukrajine. Od decembra 2018 som riaditeľkou Slovenskej nadácie pre UNICEF. Keď som vyrastala, netušila som, že taká práca existuje. Bola som slovenskou reprezentantkou v plutvovom plávaní a rýchlostnom potápaní, vyštudovala som cestovný ruch na Ekonomickej fakulte UMB a pracovala ako hotelová manažérka. Každá skúsenosť je dobrá. Lebo nie je nič tak komplexné ako pomoc.