Denník N

Prečo práve Rusko potrebuje intervenciu a humanitárnu pomoc?

Rusko má dlhú históriu pristupovania k svojim (aj cudzím) občanom ako k štatistike. Vďaka populistickým opatreniam, korupcií a chýbajúcim reformám sa kvalitou zdravotníctva prepadá za rozvinutými krajinami. Je preto bizarné, že práve krajina, ktorá sa považuje za moralizátorov a záchrancov iných je pritom tá, ktorej občania by potrebovali zachrániť.

Tému ruského útoku na Ukrajinu som zatiaľ nekomentoval, nakoľko to nie je oblasť v ktorej by som odborne pôsobil. Pochopiteľne, že absolútne odsudzujem útok a považujem ho za niečo neprijateľné a neopísateľne hrozné. Pevne verím, že prijaté sankcie voči  Rusku sa výrazne sprísnia a konflikt sa podarí ukončiť čím skôr.

Z pohľadu zdravotného analytika sú vyfabulované dôvody ruského útoku obzvlášť bizarné, nakoľko je to práve Rusko, ktoré by potrebovalo intervenciu a humanitárny zásah. Prečo? Zdravotný stav obyvateľov Ruska je jeden z najhorších v rámci krajín OECD a prijaté štátne politiky smerujú krajinu do medicínskeho praveku.

Na tému v čom zlyháva ruské zdravotníctvo sa dajú písať slohy. Vybral som preto len pár zaujímavostí na 5 minút Vášho času, ktoré dostatočne ilustrujú biedny stav zdravotníctva v Rusku. Ak vo Vašom kruhu známych existujú ešte stále osoby, ktoré velebia túto krajinu, pošlite im prosím tento blog s otázkou, či by v takej krajine vskutku chceli žiť.

Pravdepodobnosť, že sa 15 ročný Rus dožije 60 rokov je okolo 40%

Dĺžka života pri narodení v Rusku dosiahla v roku 2020 71,5 rokov (muži 65,6 a ženy 76 rokov). Priemer Slovenska dosiahol 77 rokov a Európskej únie až 80,6. Najlepšie krajiny EÚ, ak sú Nórsko, či Island sa pohybujú na 83 rokoch a stále postupne rastú.

71 a pol roka radí Rusko na predposlednú priečku v rebríčku OECD krajín (https://bit.ly/3Ho0uZw; https://bit.ly/3teleh5). Takto nízku hodnotu dĺžky života pri narodení dosahovali krajiny súčasnej EÚ naposledy v roku 1973* (https://bit.ly/3BUWOgK).

Rusku taktiež patrí posledná priečka v počte stratených rokov života v rámci krajín OECD. V roku 2019 sa umiestnilo dokonca za Mexikom či Brazíliou a dosahuje viac ako dvojnásobne horšie výsledky ako je priemer krajín EU-28 (https://bit.ly/3BRAGUw). Nie je preto asi prekvapením, že pravdepodobnosť, že sa 15 ročný ruský chlapec dožije 60ky je len málo čosi viac ako 40% (https://bit.ly/3hkfP2H) a ročne im zomierajú desiatky tisíc ľudí zbytočne – na dávno liečiteľné ochorenia.

Potenciálne stratené roky života na 100 000 obyvateľov vo veku 0 – 69 rokov (OECD, dáta za 2019)

Prezentované čísla prosím berte s rezervou. Nie len kvôli kvalitne ruských dát, ale čísla sú do veľkej miery závislé od regiónu Ruska. Moskva a okolie dosahuje významne lepšie výsledky, pričom mnohé oblasti nezaznamenali v posledných rokoch štatistické zlepšenia a výsledkovo prakticky zostali v 90tych rokoch. Inak povedané, väčšina oblastí je na tom ešte výrazne horšie (https://bit.ly/3M4AIgA).

Štátne intervencie výrazne oslabili dostupnosť liekov a kvalitu liečby

Možno ste zachytili debatu o tom, že nám na Slovensku chýbajú moderné inovatívne lieky. Prezentované to bolo na mnohých fórach a ministerstvo aj preto začiatkom tohto roka pripravilo novelu zákona, aby sme sa čím skôr dotiahli na ostatné krajiny v EÚ.

V Rusku taktiež riešia nedostatok liekov. Nerozprávam však len o inovatívnych terapiách. Od roku 2013, kedy zaviedli viaceré politiky s cieľom podporiť domácich výrobcov sa výrazne začala zhoršovať dostupnosť liekov.

Prejavilo sa to hneď v 2014om na neslávne známom prípade viac ako 40 samovrážd nevyliečiteľne chorých pacientov s rakovinou, nakoľko boli veľké výpadky liekov proti bolesti, ktoré bohužiaľ neuniesli (https://bit.ly/3HpsRq0). Situácia sa ďalej zhoršovala a už pred začatím covidu v roku 2019 pravidelne chýbali v lekárňach a nemocniciach bazálne lieky a roztoky, ako je glukóza, prednizón, či lamivudín.

Napriek tomu že bolo zrejmé, že Rusko nedokáže nahradiť zahraničnú produkciu domácou výrobou, aj tak ešte v roku 2019 pritvrdili novými pravidlami centrálnych obstarávaní. Aj preto roky 2020 a 2021 pokračovali trendom dekategorizácií a zhoršujúcej sa dostupnosti. Rusko zjednodušene smeruje pri farmako-terapií do medicínskeho praveku (https://bit.ly/3IreQcK; https://bit.ly/36Os0D3; https://bit.ly/3smoUy8).

Mantra „doma si vyrobíme, západ nepotrebujeme“ nefunguje. To že si to nechcú pripustiť a zbytočne im zomierajú ľudia, je nepochopiteľné. Alebo možno aj je. Rusko má totiž dlhodobú históriu vnímania občanov ako štatistiku.

Verejné zdravie je otázkou populizmu a politických bodov

Na rozdiel od väčšiny krajín, epidémia HIV v Rusku rastie, pričom miera nových infekcií sa každoročne zvyšuje o 10 až 15 %. Odhaduje sa, že denne sa vírusom HIV nakazí viac ako 250 ľudí. Počet ľudí žijúcich s HIV v Rusku v súčasnosti podľa oficiálnych štatistík presahuje 1 milión. V piatich ruských mestách na Sibíri a v Uralskom regióne (Čeľabinsk, Irkutsk, Samara, Tolyatti a Jekaterinburg) je pozitívnych viac ako 1,5 percenta populácie.

Len v roku 2018, teda v poslednom roku, za ktorý sú k dispozícii presné údaje, AIDS pripravil o život 37 000 ľudí v celom Rusku. Odhad je že len 35% diagnostikovaných pacientov sa aktívne lieči. Prečo? Viaceré štátne politiky stigmatizujú ochorenie a zakazujú edukáciu a prevenciu, čoho následkom je rapídne šírenie ochorenia (https://politi.co/33Zb7V6; https://bit.ly/3pjeIF0)

Bizarné politiky, ktoré škodia populácie robí Rusko naprieč spektrom ochorení a determinantov zdravia. Určite si pamätáte rozhodnutie znížiť ceny vodky v roku 2014.  Menej ako rok po tom, oznámil ruský minister zdravotníctva, že sa výrazne zvýšila úmrtnosť medzi mladými ľuďmi vo veku 30 až 45 rokov a že 70 % pitiev odhalilo alkohol v krvi zosnulých (https://bit.ly/35cPpNR; https://bit.ly/3pkmJJE; https://bit.ly/3slmC2s)

Ak si myslíte, že sa ruským vojakom s PTSD (post-traumatická stresová porucha) po ukončení bojov dostane dobrá starostlivosť, tak ste na omyle. Ruská starostlivosť o pacientov s duševnými poruchami je totiž ako z béčkového hororu.

Podľa posledných dostupných štúdií nie sú psychológovia a sociálni pracovníci k dispozícii pre občanov na 13 územiach v Rusku a zistenia ukázali, že jedna tretina ruských lôžkových psychiatrických nemocníc nespĺňa ani len základné hygienické podmienky. Ruské psychiatrické liečebne mávajú aj 15 ľudí v jednej miestnosti (https://bit.ly/3BUkaDa), ktorá má mreže na všetkých oknách a žiaden prístup na toalety (https://bit.ly/3BYk2Tk)

Vojnu či trollov treba z niečoho živiť, tak prečo nie aj na úkor zdravotníctva?

V roku  2019 dosiahli výdavky Ruska na zdravotníctvo 5,6% HDP (z čoho cca 60% boli verejné zdroje). Svetový priemer dosahoval +- 10%, čo radí Rusko medzi krajiny s najnižšími výdavkami spomedzi rozvinutých štátov. Ruský systém je neslávne známy vysokou mierou neefektivity a korupcie, čo v praxi znamená. že reálne percento výdavkov na sektor je výrazne nižšie (https://bit.ly/3IpgCLv).

Pandémia priniesla ako všade, aj v Rusku, do zdravotníctva navýšenie zdrojov. Už koncom roku 2020 však schválili rozpočet na roky 2021-23, ktorý má do konca fiškálneho cyklu znížiť výdavky na zdravotnícky systém o 162 miliárd rubľov (cca 1,8 miliardy EUR; https://bit.ly/3IkJpRs). V roku 2021 potvrdili tento plán a ohlásili cieľ znížiť verejné výdavky v zdravotníctve až o 33% v roku 2022 (https://bit.ly/35aeoBi).

Len pre zaujímavosť, odhadovaný rozpočet na štátne bezpečnostné služby bol v roku 2021 približne 6x tak veľký ako na zdravotníctvo.

Je bizarné, že krajina ktorá sa tvári na záchrancov sama najviac potrebuje pomoc

Rusko má dlhú históriu pristupovania k svojim (aj cudzím) občanom ako k štatistike. Vďaka populistickým opatreniam, chýbajúcim reformám, korupcií a nedostatku zdrojov sa kvalitou zdravotníctva prepadá za rozvinutými krajinami, čoho následkom sú desiatky tisíc odvrátiteľných úmrtí ročne. Každý piaty rus považuje kvalitu systému za nedostatočnú, každý 10 hlási nedostupnosť starostlivosti či dlhé čakacie doby (https://bit.ly/3vBGjoT).

Zdravotníctvo sa v Rusku vskutku stáva službou len pre vyvolených.  Je aj preto bizarné, že práve krajina, ktorá sa považuje za moralizátorov a záchrancov iných je pritom tá, ktorej občania by potrebovali zachrániť.

Viem, že písanie blogov situácií nepomôže. Pomôcť môže ale každý jeden z nás, napríklad na nasledovnom odkaze: https://dennikn.sk/2739315/ponuknite-a-hladajte-pomoc-pre-ukrajincov-na-jednom-mieste-na-platforme-kto-pomoze-ukrajine/?ref=inc

 

*dáta boli dostupné za 17 z 28 krajín, vrátane Slovenska či Česka

Teraz najčítanejšie