Nájdi svoje Ikigai

Dnes si priblížime japonskú predstavu o šťastí, známu ako Ikigai. Vlastne ide o koncepciu viacerých úlomkov, ktoré rôznym spôsobom pomáhajú žiť krajší a lepší život. Podkladom nám bude kniha Mála kniha o ikigai od Kena Mogiho. Jednotlivé úlomky sú pretkané japonskými prísloviami…

 Ikigai je japonským konceptom – životným štýlom. Vyvinul sa zo starých japonských tradícií a je kompatibilný aj s novými zvyklosťami. Prepája v sebe kognitívno behaviorálny prístup a životnú múdrosť. Je to presvedčenie, že telesné vplýva na duševné a naopak. A to všetko je prepojené so zmyslom života. Prelína sa tu vášeň, poslanie, povolanie, ale aj kariéra. Všetko to, čo utvára život. Vzťahuje sa na malé každodenné veci života, ale aj na veľké ciele a okamihy. Je japonským návodom na to ako žiť dlhšie, zdravšie, byť šťastnejší, spokojnejší a menej vystresovaný. Je aj cestou k tomu, ako byť kreatívnejší a úspešnejší.

Ikiga sa skladá z dvoch slov: iki – žiť a gai – mať zmysel.

Mnohí si kladú otázku, prečo Japonci žijú tak dlho. Zdravá strava (veľa rýb), vyspelý zdravotný a sociálny systém, je len z časti odpoveďou na túto otázku. Hlavnou odpoveďou je koncepcia Ikiai. Táto koncepcia utvára ich život po tisíc rokov.

„Teplý úsmev hreje celú zimu.“

Ikigai stojí na piatich pilieroch:

Začnite v malom. Buďte pozorní. Keď sa do niečoho pustíte, robte to naplno. Buďte dôslední.

Naučte sa prijať seba. Prijať to, kto som a kým sa mám stať.

Harmónia a udržateľnosť. Vážte si ostatných. Potrebujete druhých. A spory s druhými Vás pripravujú o energiu.

Tešte sa z maličkostí. Nič z toho, čo sa javí ako samozrejmé, nie je isté. A každá takáto vec je dôvodom pre radosť.

Žite tu a teraz. Žite naplno každý okamih.

„Obetovať sa je omnoho dôležitejšie, ako víťazne prežiť.“

V Ikigai sa navzájom prepájajú a dopĺňajú štyri základné zložky života: vášeň, povolanie, profesia a poslanie. To čo máme radi (pre čo máme vášeň) sa stretáva s tým, v čom sme dobrí (povolanie). To je tým, za čo môžeme byť odmenení (profesia) a čo svet potrebuje  (poslanie). Cieľom Ikigai nie je šťastie. Ale ak ho žijeme, šťastie príde ako odmena za to, že žijeme svoj život. Zavŕšenie Ikiga je v komunite – v službe druhým. Všetky štyri zložky sú rovnako dôležité, nie je tu žiadna hierarchia a navzájom sa nevylučujú.

„Keď človek spadne tvárou do blata, musí v sebe nájsť silu pozrieť sa ku hviezdam.“

V jednom z prvých dokumentov sa Japonsko spomína ako krajina panovníka z krajiny vychádzajúceho slnka. V tom čase bolo Japonsko naozaj na okraji a prvou krajinou na východ od Číny. Ameriku ešte nepoznali a zem nebola oboplávaná. Bola to krajina, kde slnko vychádzalo. Slnko tu uctievali. Dodnes na Nový rok nejdú spať, alebo vstavajú skoro ráno, aby privítali Nový rok – východ Slnka. Mnohí kvôli tomu vystupujú na horu Fidži. Ale v Japonsku vstávajú skoro ráno aj kvôli hospodárstvu. Starostlivosť o zvieratá a pole si to dlho vyžadovali.

Náš mozog počas noci usporadúva a triedi myšlienky. Ráno po dobrom spánku je pripravený naučiť sa niečo nové. Tak prečo vylihovať? Bez ohľadu na to kde žijete, môžete si hneď ráno dopriať niečo dobré – na čo sa pri zaspávaní budete tešiť a čo Vám spríjemní ráno. Tento návyk sa spojí s vyplavovaním dopamínu a tak časom budete vstávať v lepšej nálade. Že nie ste krajinou vychádzajúceho slnka? Z pohľadu vesmírnej stanice v tom nie je rozdiel. Tento zvyk spadá do kategórie začnite v malom…

Ak cítite v prírode radosť a krásu, nesťažujte si na stratu času.

S Japonskom sa spomína koncepcia Kodawari. Je ťažké ju preložiť a definovať. Je to iná kultúra a kontext. Snáď môžeme hovoriť o kodawari – ako o osobnom štandarde a ako o norme, ku ktorej človek upína svoj pohľad. Aj v našich končinách sme si zvykli, že určité značky majú určitú kvalitu. V tomto prípade sa kladie dôraz na naozaj malé detaily a prepracovanosť. Až by som povedal na hrdosť s úrovňou tovaru / služby. Je to záväzok prísť s niečím, čo je naozaj dosť dobré a je to snaha o ideál. Japonci majú záľubu v remeselné veci, pretože ich vnímajú ako kumšt, ako ručnú prácu, ako dar ducha a niečo, čo je ovocím času a zručnosti. Aj táto vízia a predstava patria k odhodlaniu začať v malom…

„Najväčšou hanbou je, keď ťa chváli hlupák.“

S Ikigai je spojená túžba po zmysle života. Je to výzva žiť bezstarostne, ako dieťa. Dieťa nerieši svoj status a postavenie. Žije pre prítomnosť. Tu a teraz. To má blízko k budhistickým koreňom. A k všímavosti. Ak sa oslobodíme od ja, oslobodíme sa pre univerzum. Slovo potlačiť seba – vnímame negatívne. Máme pocit, že si niečo odopierame a popierame. Tu je to koncepcia flow. Jednoducho netúžiť po uznaní, nevyhľadávať odmenu, žiť svoj život a tak dosiahnuť spokojnosť. Koncepcia flow nás učí oddať sa niečomu naplno – nechať sa niečím pohltiť. Vtedy robíme veci pre radosť, aj keď ide o nudné a stereotypné veci. Práve Japonsko je krajinou, kde práca má určitú hodnotu. A práve koncepcia plynutia pomáha ľuďom pracovať dlhšie. Táto výzva po všímavosti a plynutí patrí pod sebaprijatie.

„Aj cestu dlhú 1000 míľ, musíme začať prvým krokom.“

V Japonsku má tradíciu výroba whisky a vína. Čím to je? Obidve si vyžadujú trpezlivú prácu, často dlhé roky práce a čakania na výsledok a teda aj odmenu a uznanie. Pozornosť na každý detail. Aj o tom je sebaprijatie.

„Kto pije nevie, že víno škodí, kto nepije nevie, že osoží.“

Ešte viac si to uvedomíme pri čajovom obrade. Japonská koncepcia ičigo ičie, má pôvod práve v čajovom obrade. Je to ocenenie každého okamihu, pretože každý je jedinečný. Každé stretnutie je pominuteľné. Nič sa neopakuje. Je v tom kus japonskej filozofie života. Každá príležitosť je jedinečná a každý okamih pominie. Práve tu má pôvod prepracovanosť rituálov – všetko má svoj dôvod a opodstatnenie. Tradícia čajového obradu je stále veľmi živá. A zahŕňa v sebe všetkých päť pilierov Ikigai: dôkladnosť (príprava), vychutnávanie teda radosť z mála, zotrvanie vo všímavosti a byť tu a teraz. V harmónií sám so sebou.

„Mnohí priatelia sa nehodia na pitie čaju.“

Žiť v harmónií s ľuďmi a aj s prostredím, to je cesta ku kreativite a k výmene myšlienok a darov. Je v tom kus plynutia a kreativity – všímate si detaily a tie Vás obohacujú. Vďaka tomu viete mnohé oceniť. A máte aj väčšiu šancu nájsť rovnováhu – viac podnetov, viac informácií. Tu nie je dôležité robiť niečo pre odmenu, či ocenenie, ale preto, že to je dobré a že nás to baví. Berieme to ako poslanie. Vďaka tomu dosiahneme vnútorné uspokojenie a radosť. Väčšina Japoncov sa identifikuje ako stredná trieda. Vyhýbajú sa extravagancií a okázalosti… Viac kladú dôraz na zdržanlivosť a sebaovládanie. Je v tom aj kus udržateľnosti. A je to cesta, ako presadiť seba v súlade s Ikigai a rešpektujúc iných. A je v tom aj kus udržateľnosti a harmónie.

„Mieru treba poznať v speve aj v tanci.“

Harmónia však je aj v prístupe k prírode a k svetu. Hojnosť zdržanlivej krásy nachádzame vo wabi sabi. Tam kde je to možné, preferuje sa kúpanie v prírode. Ale aj z kúpania v dome je zážitok. Je tu snaha aj v meste priniesť prírodu do domu. Vyčariť vďaka prírode domov. Často chodiť do prírody. Kreovať záhradu pre potechu oka. Nie je tu priestor na okázalosť. Na čo aj? Je tu dôraz na to, čo je dôležité. Rýchle a okázalé uspokojovanie ide bokom. Dôraz je na udržateľnosť, ale aj na to, aby všetko pretrvalo. Udržateľnosť je možná aj vďaka precíznej práci každého, bez ohľadu na to, čo robí. Každý je dôležitý. V dnešnom svete sa dôraz kladie na súperenie. Ale to vedie k stresu a k nestabilite prostredia. Zvyšuje sa množstvo konfliktov. Ísť cestou udržateľnosti, to je dôraz na vynachádzavosť a šikovnosť. Harmónia.

Zelený kopček sa pre človeka nájde všade.

Tak ako pri čajovom obrade, aj pri sume nachádza uplatnenie všetkých päť pilierov Ikigai. Zápasník tu začína v malom. Musí dosiahnuť isté uvoľnenie a prijatie, aby dokázal sprevádzať a učiť sa od staršieho. Harmónia a udržateľnosť sú tu zastúpené v mnohých rituáloch a zvykoch. Radosť z mála sa spája so stravou a s potleskom obecenstva. A byť tu a teraz je dôležité pre podanie optimálneho výkonu a naladenie sa na zápas. Ak sa naladíte na Ikigai, potom nie je dôležité, či ste prehrali, alebo vyhrali. Ale že ste sa zúčastnili a podali svoj optimálny výkon. Nič viac od seba nemôžete chcieť. Výsledok totiž závisí od viacerých vecí.

S koncepciou Ikigai sa spája pevnosť a odolnosť. Japonsko je krajina často zasiahnutá rôznymi pohromami. Často tu dochádza k tragédiám. A ľudia zakaždým s nepriazňou bojujú. Ako národ vždy spoja svoje sily a preukážu veľku silu a odolnosť. Sú to hodnoty ako dôraz na človeka a priateľstvo, ktoré im dávajú silu obetovať sa a pomáhať. Od mala sú formovaní v tomto duchu. Všetko je navzájom prepojené, nikto nie je ostrovom sám pre seba. To ich vedie k veľkej tolerancií, ktorú vidieť aj na náboženstve. Japonsko je imúnne voči náboženským nepokojom. Učí sa nachádzať potešenie v malom a nájsť hodnotu v tom inom. Tešiť sa z maličkostí. Japonci sú veľmi zvedaví, preto radi prijímajú nové – vnímajú to ako cestu k obohateniu, nie ako ohrozenie.

Silnejší je ten človek, ktorý sa usmieva.

Nemožno to obísť. S Japonskom sa spája aj pracovná morálka, či predstava zamestnanca oddaného jednej spoločnosti. Skutočnosť je taká, že spoločnosti sa bránia tej možnosti – niekoho prepustiť. A ak sa niekto zamestná, potom má istotu práce na celý život. S Japonskom sa spája slovo karóší – prepracovanie na smrť. Našťastie tento problém ide do úzadia a aj tu víťazí hľadanie rovnováhy medzi prácou a odpočinkom. V súčasnosti sa objavuje fenomén dacusara – kedy zabezpečený zamestnanec opúšťa istoty a robí niečo na vlastnú päsť. Venovať sa svojím záľubám a vášňam. Podoby dacusara sú naozaj rôzne a sú vnímané ako cesta k rozšírenej koncepcií Ikigai. A keďže nie každý tu možnosť má a práca je často nudná a stereotypná, o to viac nachádzajú potešenie vo voľnočasových aktivitách. Je v tom radosť z malých vecí. Niečo urobiť a dokázať od úplne malých vecí, až po veľké ciele.

Nič nerobiť a pracovať môže iba poštová schránka.

Ľudia na ceste za šťastím často podliehajú ilúziám. Majú svoju ilúziu čo sa musí stať a čo musia dosiahnuť, aby boli šťastní. A tak sú nešťastní, kým sa nesplní to, čo si vysnívali. Lenže oni si tím vytvárajú dôvod byť nešťastní. Pretože neexistuje jediný recept na šťastie. Vždy je individuálny. Ako človek. Každý má svoj vlastný. A cesta k šťastiu nie je vo veciach, ale v prijatí seba. Prijať a akceptovať seba je jedna z najväčších úloh a výziev. Japonské príslovie Džunin toiro – desať ľudí – desať farieb hovorí, že existuje veľká variabilita. Každý môžeme byť sám sebou do tej miery, ako chce. Japonci navonok pôsobia ako hegemónny národ. Ale dôraz na individualitu kladú do vnútra. Do súkromnej sféry. Tým sa zredukovalo súťaženie a zápasenie. Stačí byť sám sebou a ak ma niekto odmení / ocení, to bude len bonus. Žiť tu a teraz.

„Deň, kedy sa rozhodnete k činu, je vaším šťastným dňom.“

Ikigai pramení v súzvuku celého spektra malých vecí. Žiadna si nevystačí sama, ale spolu tvoria niečo veľké. Spokojný život. Sú to malé začiatky a malé okamihy, ktoré vedú k osobnej evolúcií a k zmene v živote.

V kontexte posledných udalostí – žiť tu a teraz, žiť naplno. Prijať konečne seba a prestať so sebou zápasiť. Ale predovšetkým – pomáhať rôznym spôsobom tu a teraz, tešiť sa z maličkostí a konečne obnoviť harmóniu v sebe. To všetko je dnes aktuálnejšie, ako včera.

Tomáš Hupka

Ken Mogi je japonským neurovedcom, ktorý pôsobí na Tokijskom technologickom inštitúte. Doteraz napísal cca 50 kníh. A to z rôznych oblastí – od histórie, cez umenie, filozofiu, až po lingvistiku. JE takým novodobým polyhistorom. Najviac sa však venuje skúmaniu mozgu. Jeho kniha Malá kniha o ikigai bola podkladom pre dnešný článok.

Zdroj fotografie:

ww. cm-mcavaleiros. pt