Denník N

Slovenská kinematografia potrebuje viac štandardne zvládnutých filmov

Peter Gašparík patrí k najmladšej generácii slovenských scenáristov a na konte má už dva celovečerné filmy. Aktuálne si môžete v slovenských kinách pozrieť podľa jeho scenára film Čistič. Za úspech sa považuje aj jeho debut – horor Zlo. Pri príležitosti „best of“ prehliadky slovenského filmu v rámci cyklu Nad Scalou sa blýska v brnenskom kine Scala som mu položil pár otázok o Zle, ktoré tam bude na Halloweena strašiť divákov, a o slovenských filmoch všeobecne.
IMG_2934
Aký je tvoj obľúbený horor, respektíve, aký je tvoj vzľah k tomuto žánru? Napísal si Zlo čisto na zakázku, alebo sa jednalo o tvoj vysnívaný projekt z pozície fanúšika tohto žánru?
Keby sa v prípade Zla jednalo o projekt „na zákazku“, neprijímal by som platbu výlučne percentami zo zisku. :) Všeobecne som si už počas školy nastavil, že nebudem prijímať tie pracovné ponuky, ktoré by som nebol ochotný prijať aj zadarmo. Takže pravda je bližšie možnosti druhej, že išlo o vysnívaný projekt. Keď som kedysi na základnej škole videl prvý raz svoju milovanú Záhadu Blair Witch, veľmi sa mi zapáčil „found footage“ princíp, lebo mi pripadal ako jediná možnosť, ako nakrútiť v našich amatérskych podmienkach so spolužiakmi autentický film. Napísal som asi desať variácií, niektoré sme dokonca aj nacvičovali, nakoniec som si ale potrebu priniesť Blair Witch na Slovensko, naplnil až počas vysokoškolského štúdia. Horory mám rád, lebo útočia na iné emócie než väčšina ostatných filmov. Kedysi sme sa ako živočíšny druh báli omnoho viac než dnes, a myslím, že strach nám chýba, preto si ho podobnými atrakciami nahrádzame. 
Čo je podľa teba základ dobrého hororu?
Práve to zlo z nášho názvu. Jeho podoba aj prejavy sa môžu líšiť, ale kvalitné zlo v opozícii k hrdinovi alebo hrdinke je určite základ. 
Kde si našiel na slovensku ľudí ochotných pustiť sa do projektu ako Zlo? Jednalo sa vlastne o prvý slovenský film pre kiná v tomto žánri. Ako sa točilo niečo, čo nemá u nás žiadnu tradíciu?Ja som nenašiel ani jedného, naopak – bol som jeden z tých nájdených. Peter Bebjak, ktorý bol mojím pedagógom na Vysokej škole múzických umení, ma stretol na malom festivale, pre ktorý som zostavoval sekciu slovenských a českých amatérskych hororov. Zistili sme, že máme obaja hororový žáner radi a Peter mi o pár dní zatelefonoval s ponukou napísať za tri týždne scenár, aby sa o mesiac mohlo nakrúcať, keďže má k dispozícii techniku aj ochotný štáb, ľudí, s ktorými pravidelne spolupracuje najmä na televíznych projektoch. Myslím, že to bol hlavne jeho vysnívaný projekt, ale všetci ho robili skôr z lásky, než pre peniaze.  
Zlo ste natočili za 11 dní, celá jeho výroba bola veľmi promptná, a neubralo to na jeho kvalite, naopak mal dobré ohlasy. Slovenské dotáciami živené filmy sa točia vždy niekoľko rokov, tvorcovia ich podozrivo dlho cibria, ale výsledky sú často neúmerné k dobe, počas ktorej sa film vyrábal. Zdá sa, že Zlu obmedzené časové a finančné podmienky prospeli. Nie je to podľa teba recept na úspech ako točiť dobré filmy?
Je to podľa mňa recept na srdcovo-cievne problémy, nie na dobré filmy. Ja som toho počas písania Zla veľa nenaspal, keďže som popri ňom musel riešiť aj školské povinnosti, a otvorene priznávam, že už nikdy by som tak robiť nechcel. Ale nechcel by som pracovať ani ako mnoho iných slovenských filmárov, ktorí sa väčšinou venujú viacerým projektom naraz a to často aj niekoľko rokov len vo fáze scenára. Scenár, ktorý som písal po Zle, mi trval rok a pol, ale bolo to preto, lebo som popri ňom riešil serióznejšie pracovné povinnosti a preto, že slovenský Audiovizuálny fond chvalabohu nepodporil prvú žiadosť o dotáciu na nakrúcanie. Mali sme čas doladiť veci, ktoré neladili, to je niekedy treba, najmä ak človek nemá roky skúseností s celovečernou tvorbou. A na úpravy treba rozhodne aj odstup, preto sa čas tvorby naťahuje. Bohužiaľ, v prípade niektorých projektov, na ktoré zrejme naráža aj otázka, sa čas podpíše tak negatívne, že trendy a témy, na ktoré výsledné filmy odkazujú, sú už pár rokov prežité. 
Myslíš si, že slovenská kinematografia potrebuje viac štandardne zvládnutých žánrových filmov? Prospelo by to reputácii slovenského filmu?
Myslím, že slovenská kinematografia potrebuje viac štandardne zvládnutých filmov, žáner-nežáner. Viem, že sa pripravujú horory, thrillery, kriminálky, komédie, či ale budú štandardne zvládnuté, to neviem. My sme si so Zlom formou found footage zvolili možno ľahšiu cestu, dosiahnuť ostatné štandardy nemusí byť možno také jednoduché. 
Kde je podľa teba problém, že slovenskí režiséri sú málo zdatný, čo sa týka praktického filmárskeho remesla?
Rád by som povedal, že len v nedostatku možností realizácie, ale myslím, že problém je trochu aj inde. Na festivale, kde začala moja spolupráca s režisérom Petrom Bebjakom, som vtedy nestretol ani jedného študenta ani jednej slovenskej filmovej školy. Od nástupu na vysokú pravidelne obieham väčšinu filmových podujatí našich slovenských a českých luhov a hájov, a stále stretávam niekoľko rovnakých tvárí (vrátane organizátorov Nad Scalou sa blýska). Nemyslím, že si stačí doma na kompe po večeroch pozerať, čo dal internet, a dúfať, že sa zo mňa vyliahne Tarantino novej generácie. Poznať tie vyššie zmienené súčasné trendy a vývoj filmárskeho remesla viac ako jedného kontinentu, porovnávať si názory s ostatnými, do toho akoby sa u nás filmárom nechcelo. 
Živíš sa iba ako scenárista, alebo sa venuješ aj nejakým iným veciam?
Primárne sa živím prácou pre viacero filmových podujatí, momentálne najmä v oblasti PR. Sem-tam dramaturgujem krátkometrážne dokumenty pre neziskové organizácie, ako scenárista nie som najplodnejší a ak píšem viac ako jeden film naraz, vie mi to prerásť cez hlavu. 
Aktuálne sa premieroval film Čistič, ktorý si napísal spolu s Petrom Bebjakom. Je to úplne iný žáner ako Zlo. Nechceli ste nadviazať na relatívny úspech Zla a natočiť ďalší horor? Prečo ste presedlali na úplne iný žáner?
Máme v hlavách predstavu o prequeli Zla, ale myslím, že ostane len tam. Oboch nás baví skúšať nové veci, Čistič je štylizovaná psychologická dráma s nejakými žánrovými presahmi, po ňom sme sa zamerali na komédiu. Komédiu po svojom. Na Slovensku, ani nikde inde, nie je jednoduché nakrútiť film, takže si celkom vážime každú možnosť a chceme ju využiť na niečo, čo sme my – a ideálne ani publikum – zatiaľ nemali možnosť vyskúšať. 
Plánuješ sa ešte v budúcnosti vrátiť k písaniu nejakého hororu?
Rád by som. Ale bol by celkom iný ako Zlo.  

 

Teraz najčítanejšie