A teraz zabojujte vy, Rusi!

V minulom blogu (už je to skoro pol roka!) som varoval, že zaspíme tri revolúcie , environmentálnu, digitálnu a bezpečnostnú. To, že sme my, ale vlastne celý Západ, nebrali tú poslednú  vážne, to vidíme na dnešnej Ukrajine. Tá krv je dôsledkom našej pasivity. A aj pasivity a slepoty Rusov, ktorí sa  svojim vodcom nechali ohlúpnuť a zauzdiť viac, než za totality.

Aký to bude mať koniec? Verím, že dobrý. Na Ukrajine sa bojuje aj o našu slobodu. A pretože je to boj spravodlivý a  hrdinský, chceme sa (hoci nepriamo) zúčastniť aj my. Zasa raz sa nám na chvíľu podarilo rozpoznať sily dobra od síl zla. Vidíme, ako  na Ukrajine nebojujú   iba vojaci (a vojačky), ale vlastne všetci Ukrajinci. Vidíme, akí sú oduševnení za slobodu, za Európu a za slobodnú a európsku Ukrajinu. A to mení aj nás.

Ich národná hymna náhle nadobudla aktuálny obsah. Začína sa slovami : „Sláva a sloboda Ukrajiny nie je ešte mŕtva, osud sa na nás ešte usmeje, bratia.“

Zdanlivo odbočím, aby som povedal  pár slov o hymnách.  Všetcki vieme, že  si bývajú podobné patetickosťou, ale v hudobnom poňatí už badať svojráz. A čo ešte texty! Vo  svete sa aj dnes spievajú hymny národov, čo kedysi uverili, že sú pánmi sveta. Ak im taká paradigma „uviazla“ v hymne,  cítia sa pri jej spievaní  trápne. Iné národy vsadili na popisný text (Kde domov múj?), a ešte iné sa v hymne mobilizujú voči nepriateľovi.

Aj Slováci mali hymnu, popisujúcu náš postoj ku nepriateľom. Žiaľ, vyjadrovala paradigmu strachu. Skoro sto rokov sme trápne peli, že „Zastavme sa bratia, veď sa ony (hromy blesky, tzn. nepriatelia) stratia, Slováci (potom) ožijú“. Túto „hymnu zbabelosti“ sme zmenili až počas počas Nežnej revolúcie. Odvtedy žijeme, (alebo by sme mali žiť) podľa paradigmy slobodných národov : „…zastavme ich , bratia“ . Z výzvy schovať sa a vyčkávať sa stala  výzva  vzoprieť sa a konať.  Hádam si to občas uvedomujeme. Mali by sme, lebo aj  my sme vo vojne. Vedieme ju   voči našim vlastným, domácim nepriateľom.  Sú to politickí mafiáni a zlodeji, piata kolóna amorálnosti, čo tu ostala po vyhnaní ruských okupantov. Predstavuje to najhoršie, čo v nás uviazlo  po polstoročí totalít. Ten  amalgám zla, zahryznutý do našich myslí, je dôsledkom dlhodobého pôsobenia   jedu fašizmu, zmixovaného potom  s   jedom boľševického komunizmu.

Aj náš boj je ťažký, aj tu sú obete, ani my  sme ešte nevyhrali. Sme na tom ako Ukrajinci :   ak sa nespreneveríme novej paradigme slovenskej  hymny, tak máme šancu.  Nezastavíme sa, ale zastavíme ich.

Teraz  pár slov  k ruskej hymne : tá chápe Rusko ako vyvolený, Boží štát. Rusovi má byť jeho štát zdrojom   hrdosti a  sily. Iba od štátu sa odvíja „ohromná vôľa, veľká sláva“, dokonca aj večnosť (!).  Slovko „sloboda“ sa v ruskej hymne (na rozdiel od ukrajinskej) nevyskytuje, iba ak ako prívlastok štátu (slobodná vlasť).

Najhoršia je na ruskej hymne jej melódia. Tá ostala, žiaľ, dunivo sovietska (pôvodný Sojuz nerušímij), . Repasovanie hymny ZSSR na hymnu Ruskej federácie prezrádza dávny Putinov plán  kriesiť a zneužiť staré, imperiálne  emócie. Namiesto budúcnosti 21.storočia ponúkol dezorientovaným Rusom návrat späť . Obnovoval  kult štátu, ale aj Stalina, a “pobedy” vo svetovej vojne, ako aj kult  ZSSR. Bola to hazardná hra s chorým resentimentom za totalitou, ale  Putin sa takto dostal k moci – a už neodišiel..

Nezmyselnú reprízu politiky ZSSR predvádza Putin posledné dni aj na Ukrajine : Kremeľ opäť útočí nadránom, bez vypovedania vojny, ako bandita.  Aj Ukrajinci sú si vraj sami na vine, ako sme si vraj boli my, v roku 1968 a Maďari v r. 1956 (atď.). Aj na Ukrajine sú ruskí vojaci  šokovaní, že ich nik nevíta, hoci prišli odvrátiť  údajnú agresiu Západu. Nás kedysi prepadli  pod rúškom boja s  kontrarevolúciou, neskôr okupovali Krym zachraňujúc tamojších  pred národným útlakom, teraz zabíjajú Ukrajincom   v mene boja s fašizmom. Lož na lož…

Npokon sa zastavme ešte pri jednej hymne, tej  ukrajinskej. Je melodická, ale text bojovný. Vymenúva územie štátu a spievajúci sľubuje ho brániť pred nepriateľom. Aj ukrajinský národ  dlho zápasil, kým dostal šancu „vziať  si svoje veci do vlastných rúk“.  Ale na rozdiel od nás, Ukrajinci už dávno vedeli, čo sú imperiálni Rusi zač. Asi preto sa v celej ich hymne vinie obava z kohosi nemenovaného, čo chce vládnuť nad Ukrajincami. Spievajú  o slobode, aj o krvavej bitke a o kozáckych tradíciách. Ukrajinská hymna je ako stvorená pre obranu pred zákerným útokom Putina. Prajem Ukrajincom, aby s touto bojovnou hymnou zvíťazili…

… ale  nám spoločne prajem ešte viac :  aby raz aj Ukrajinci mohli zmeniť paradigmu svojej hymny. A to tak, že  v nej  bude menej krvi a  boja s nepriateľom. To sa ale stane až vtedy, keď sa nie iba Ukrajinci, ale aj Rusi stanú súčasťou mierovej, demokratickej a integrujúcej sa Európy.

Dnes hovoríte,  že to nikdy nebude? Ale bude…

Raz bude na východ od nás EÚ a v nej  demokratické Rusko. A som si istý, že oná bolestivá a hlboká  zmena Ruska sa udeje aj cez tragédiu tejto ukrajinskej  vojny…Najväčšia ťarcha odkazu jej  obetí  preto leží na občanoch Ruska. Oni musia  zastaviť katastrofu, do ktorej ich vedie ich šialený „vožď“.