Denník N

„Aristotelovský“ argument pre existenciu Boha

Existuje viacero argumentov, ktoré majú ukázať, že Boh existuje. Jedným z nich je ten „Aristotelovský“ – veci sa menia. Ako môže takýto jednoduchý predpoklad viesť k tomu, že existuje Boh?

Tento argument pochádza z knihy „Five Proofs of God“ od Edwarda Frasera a jedná sa o jeho reinterpretáciu.

Zmeny existujú

Veci podliehajú zmenám. Čaj chladne v hrnčeku, list padá na zem zo stromu a voda v kanvici položenej na rozpálenej platni začne po chvíli vrieť. Je ale zmena realitou, či len ilúziou?

Grécky filozof Parmenides argumentoval, že ak sa pozrieme na to, čo by zmena musela zahŕňať, zistíme, že zmena ako taká je nemožná. Použime príklad chladnúceho čaju v hrnčeku. Môžeme povedať, že chlad čaju v daný moment neexistuje, no príde do existencie v istom momente zmeny teploty. Ale ak by chlad čaju pred chvíľou neexistoval a teraz už existuje, tak je to prípad niečohoničoho. Ale niečo nemôže vzniknúť z ničoho, a preto sa čaj nestane chladným a jedná sa o ilúziu.

Treba prv poznamenať, že Parmenides nepoznal v antickom Grécku termodynamické zákony. Ak čitateľ správne tuší, že so zmenou je to inak, má pravdu.  Napríklad už len zmena presvedčenia zo „zmena je reálna“ na „zmena je ilúziou“ je zmenou a teda toto tvrdenie poráža samo seba.

Filozof Aristoteles v Parmenidovom príklade vypichol inú vec – je chybou domnievať sa, že zmena v sebe zahŕňa fakt, že niečo (napr. chlad čaju) vznikne z ničoho. Je pravdou, že chlad, dokiaľ je čaj horúci, nie je aktívne prítomný. Stále však má čaj potenciál byť chladným, či viac horúcim. Podobne ale nemá čaj potenciál naučiť sa rozprávať, chodiť alebo lietať. Potenciál nie je teda ničím, ale reprezentuje možné zmeny danej veci.

Pre Aristotela bola zmena aktiváciou potenciálu. Čaj má potenciál vychladnúť a po čase aj vychladne.  Ak dáme čaj do mikrovlnky a tú zapneme, zohreje sa. Aktivuje sa teda v tieto momenty potenciál čaju na zmenu svojej teploty.

Série zmien

Zmena teda existuje a každý deň ju vidíme naokolo. Ako ale zmena nastáva? Padajúci list, chladnúci čaj, šedivejúci človek sú iné typy zmien. Stále je tu ale niečo, čo zmenu spôsobuje.

Zmena totižto vyžaduje činiteľa – niekoho, kto zmenu spôsobuje. Napr. v prípade čaju to môže byť chladný vzduch v miestnosti či mikrovlnka. Dokiaľ je čaj horúci, chlad nie je ničím, ale je iba potenciálom. Potenciálny chlad čaju však sám o sebe nič neurobí, presne preto, že je iba potenciálny. Iba to, čo je aktívne a existuje, dokáže konať – napríklad chladný vzduch. Preto je chlad čaju aktiváciou potenciálu čaju byť chladným a to pomocou chladného vzduchu v miestnosti či iných činiteľov. Zovšeobecnene povedané, každá zmena si vyžaduje činiteľa, ktorý je sám o sebe aktívny – vie teda meniť teplotu, tlak vzduchu, či iné faktory, ktoré ovplyvňujú teplotu.

Podobné skúsenosti máme aj my – chladnutie čaju, premiestnenie stoličky a pod. Vždy sa jedná o aktiváciu potenciálu –  potenciálneho chladu čaju či zmeny miesta stoličky, čo sa ale nedeje samo od seba, ale činiteľom, ktorý je aktívny. Lenže aj títo činitelia sú aktivovaní inými činiteľmi – vzduch je ochladzovaný ventiláciou a pohyb ľudského tela je spustený istými neurónmi. Teda všetko, čo koná zmenu a samo podlieha zmene potrebuje svojho činiteľa. Máme teda sériu činiteľov a zmien, ktoré títo činitelia konajú. Jeden potenciál bol aktivovaný predchádzajúcim činiteľom (horúci voda v kanvici), ktorý mal aktivovaný potenciál predchádzajúcim činiteľom (horúca platňa) a tak ďalej.

Takáto séria sa typicky tiahne časom lineárne – čaj je chladný vďaka vzduchu v miestnosti, vzduch je chladný vďaka ventilácii, ventilácia sa spustila, lebo sme ju spustili my, atď. Zoberme do úvahy, že sa takáto séria tiahne do minulosti až do nekonečna. Predpokladajme, že materiálny svet vždy existoval a vždy sa menil, podobne ako to predpokladal Aristoteles.

Aj ak by sa takéto typy lineárnych sérií tiahli do minulosti bez prvého člena, je tu aj iný typ sérií, ktoré treba brať v úvahu – hierarchické série. O tých som rozprával aj v minulom blogu, kde som kritizoval Dawkinsovo nepochopenie takýchto sérií v jeho knihe. Na rozdiel od lineárnych, hierarchické série závisia od predchádzajúcich členov v každý moment podobne, ako odstránenie jedného ozubeného kolesa zastaví celý „motor“. Zoberme si opäť príklad čaju v hrnčeku, ale v odlišnom kontexte – čaj máme položený na stole, a preto je v metrovej výške nad zemou. Čo drží stôl? Nuž, podlaha. Podlahu? Základy domu. A tie? Zem. Ak odstránime v hocijaký moment niektorý z členov tejto série príčin, čaj v hrnčeku (a nebodaj stôl či podlaha) sa zrúti k zemi, čo je odlišné od napr. horúcej vody v kanvici a platni, ktorá spôsobuje ohrev – voda neprestane byť hneď horúca (aj keď začína postupne chladnúť, efekt už nastal).

Čo robí túto sériu hierarchickou? Nie je to ani tak to, že všetky príčiny na sebe závisia v každý moment v čase, ale skôr to, že od seba odvodzujú svoje vlastnosti – sú nástrojmi pre daný proces. Tak, ako to nie je štetec, ktorý maľuje obraz, ale maliar, ktorý ho drží a prenáša svoju predstavu na plátno. Presne preto musia mať hierarchické série prvého člena, na rozdiel od tých lineárnych – členovia hierarchických sérií musia svoje schopnosti odvodiť od predchádzajúcich členov.

Stôl, podlaha, či základy nemajú sami o sebe schopnosť držať čaj meter nad zemou, ale túto schopnosť odvádzajú od niečoho, čo samo nemusí byť držané. V tomto príklade by sme za prvého člena mohli považovať zem, ako niečo čo nie je samo „držané“, aj keď to tiež nie je úplne pravda. Pointou ostáva to, že prvý člen takejto hierarchickej série neodvádza svoje schopnosti od ničoho iného – aktivuje potenciál iných (schopnosť držať veci) bez toho, aby musel byť sám aktivovaný (nič ho nedrží). Takáto séria sa nemôže ťahať do nekonečna podobne, ako sám od seba nenamaľuje obraz nekonečne dlhý štetec – svoje schopnosti maľovať totižto odvádza od maliara, ktorý ho používa.

Prvý hýbateľ

Rozlíšili sme teda od seba lineárne hierarchické série. Videli sme, akým spôsobom je aktivovaný potenciál hierarchických sériách a ako ich časti od seba odvodzujú svoje schopnosti. A pochopenie takýchto hierarchických sérií, ktoré pozorujeme každý deň, nás privedie k prvotnej príčine.

Späť k príkladu vody v kanvici. Tá sa môže ohrievať či byť položená na platni iba ak existuje. Ako to, že voda v kanvici práve teraz existuje? Čo drží vodu v existencii, práve tu a teraz? Voda má potenciál existovať ako osobitné atómy kyslíka a vodíka. Ale namiesto toho je aktívny iný potenciál – ten, vďaka ktorému sú tieto atómy previazané tak, že tvoria vodu. Mohli by sme sa odkázať na predchádzajúce procesy, vďaka ktorým voda vznikla, či procesy, vďaka ktorým by voda zanikla. To by nám iba povedalo, ako voda vznikla a ako jedného dňa zanikne, no neodpovie to na otázku, čo teraz drží vodu v existencii a prečo neprestáva existovať.

Potenciálna existencia čaju je aktivovaná vodou, existencia tej zasa istými aktívnymi atómami a tých zasa aktívnymi sub-atomickými časticami. Jedná sa teda o hierarchickú sériu, takú, ktorá musí mať prvého člena. Takýto prvý člen nemôže mať neaktivovaný potenciál (ako napríklad nemôže byť nehybné prvé ozubené koleso, hoci ostatné kolesá za ním sa točia), keďže od neho ostatné členy odvodzujú svoje schopnosti. V prípade vody sme prišli až na koniec – samotnú existenciu vody v tento moment. V tomto prípade prvý člen, ktorý drží v existencii všetky nasledujúce členy, ktoré tvoria vodu, nemá žiadne neaktivované potenciály týkajúce sa existencie. Sám o sebe je teda existenciou. Jedná sa o to, čo Aristoteles nazval „Prvým hýbateľom“ (Unmoved mover) či čistým aktom.

Na zopakovanie – zmeny sa dejú. Sú aktivovaním potenciálupotenciálu rásť do výšky, zmeniť teplotu, atď. Zmena si vyžaduje činiteľa, niečo, čo je samo o sebe aktívne a vie aktivovať potenciál iných podobne, ako iba horúca platňa zovrie vodu, a nie tá studená. Rozlíšili sme medzi zmenami v prípade lineárnych hierarchických sérií. Hierarchické série, na rozdiel od lineárnych, musia mať prvého činiteľa, keďže sa jedná o aktiváciu prvého potenciálu druhým, druhého tretím, atď. Tento prvý činiteľ má v sebe tento potenciál aktívny, teda je jeho súčasťou, zatiaľ čo ostatné členy od tohto prvého tento potenciál len odvádzajú (alebo môžu byť zničené či prestať existovať). Svoju existenciu teda odvádzajú od prvého člena, takého, ktorý má aktivovaný potenciál existencie bytostne, pričom existencia je jeho súčasťou a naplnením – Prvého hýbateľa.

Od Prvého hýbateľa k Bohu

Mohol by byť Prvý hýbateľ Bohom? Nech by to bolo hocičo, tento Prvý hýbateľ by bol zdrojom existencie všetkých vecí a držal by ich v existencii. Aké by mal ale vlastnosti? Bol by nemeniteľný – nemá žiaden potenciál na zmenu, je čistým aktom. Bol by mimo čas, keďže zmena zahŕňa čas. Keďže byť materiálnym znamená mať možnosť zmeny, bol by teda aj nemateriálnym. Bol by dokonalý – keďže chyby sú nedokonalosťami podobne, ako zničený hrnček neudrží čaj. Dokonalosť zahŕňa naplnenie všetkého potenciálu. Je iba jeden – viacero z jedného druhu môžeme mať len vtedy, ak existuje vlastnosť či nedostatok, ktorá ich odlišuje. A takúto odlišnosť nenachádzame v niečom, čo je čistým aktom. Je všemocný – dokáže aktivovať každý potenciál. Je plne dobrý – veci sú dobré či zlé podľa toho, či dokážu naplniť svoj potenciál. Podobne, ako je naplneným potenciálu dobre namaľovaný obraz dobrého maliara. A čistý akt nemá nenaplnené potenciály a .

Prvý hýbateľ je teda jeden, nemeniteľný, mimo čas, nemateriálny, dokonalý, všemocný a plne dobrý. Mohol by byť aj inteligentný? Inteligenciu môžeme rozdeliť na 3 časti:

  1. Pochopenie konceptov – napr. pochopenie konceptu muža, čo tento koncept zahŕňa a ako sa tento koncept aplikuje na všetkých mužov, ktorí sú, boli a môžu byť.
  2. Kombinácie konceptov – napr. konceptu muž smrteľnosť do podoby všetci muži sú smrteľní.
  3. Odvodzovanie – odvodenie z predpokladu „všetci muži sú smrteľní“ a „Sokrates je muž“ záver „Sokrates je smrteľný“.

V mysli je teda koncept podobne, ako ho vidíme vo svete. Tieto koncepty existujú v materiálnych veciach podobne, ako napr. jednotliví muži. Keď ale premýšľame o mužoch, abstrahujeme, čo majú jednotlivci spoločné. A to je podstata inteligentnej aktivity – schopnosť abstrahovať koncepty.

Vyššie bolo spomenuté to, že všetko, čo môže, ale nemusí existovať, bude mať svoju existenciu závislú od Prvého hýbateľa. Všetko, čo môže existovať a existuje, je teda inštanciou nejakého vybraného konceptu  – napr. presne tento strom namiesto tohto kameňa a podobne. Teda niečo vytvoriť znamená utvoriť konkrétnu inštanciu konceptu. Prvý hýbateľ, ako príčina, od ktorej všetky ostatné veci získavajú svoju existenciu, v sebe zahŕňa všetky koncepty vecí, a tie v ňom musia existovať abstraktne. Schopnosť pochopenia konceptov je, ako bolo ukázané vyššie, predpokladom inteligencie. Prvý hýbateľ v sebe tiež zahŕňa vzťahy medzi týmito konceptmi – nie je len to, že muži existujú, ale aj to, že všetci muži sú smrteľní. Zdá sa teda, že koncepty existujú v Prvom hýbateľovi abstraktne, a teda, podobne ako myšlienky, existujú v našich mysliach.

Tieto koncepty teda existujú v Prvom hýbateľovi virtuálne (nie sú jeho podstatou) – Prvý hýbateľ nie je sám o sebe mačkou, stromom, no vie učiniť hocičo, čo by mohlo existovať. Považujeme teda Prvého hýbateľa za inteligentnú príčinu všetkého, čo existuje alebo by mohlo existovať. Všetko, čo existuje alebo by mohlo existovať, je v rozsahu myšlienok tejto prvotnej príčiny. A z tohto hľadiska je vševediaci. A táto príčina sa silno zhoduje s tým, čo monoteistické náboženstvá nazývajú Bohom.

Teraz najčítanejšie

Ján Čegiň

Študujem PhD v IT, zaujímam sa o filozofiu náboženstva, históriu, apologetiku a teológiu. Konštruktívna kritika a slušná diskusia vítané. Najskôr ma zastihnete na e-maily, keďže FB nepoužívam.