Denník N

Chorvátsko sa z pandémie otriaslo rýchlejšie väčšina EÚ a od januára 2023 chce prijať euro

Ak sa nič nepredvídané nestane, v Chorvátsku sa bude od 1. januára 2023 platiť len eurom. Chorvátsko chce byť ďalšou krajinou eurozóny.

Kým Európska únia zaznamenala v januári infláciu na úrovni 5,6 %, Chorvátsko sa s rastom cien ocitlo tesne pod priemerom. S 5,5 % infláciou dosiahlo najnižšiu úroveň rastu cien vo východnej Európe. To isté platí aj pri porovnaní so štátmi mimo eurozóny s výnimkou Dánska, ktorého národná mena je však naviazaná na kurz eura (ERM II). Chorvátsko tak aj po tejto stránke ukazuje pripravenosť prijať euro už od 1. januára 2023, a to pri výmennom kurze 7,53 HRK za euro. Podľa ekonomických čísiel sa dá povedať, že práve očakávané prijatie eura hrá pozitívnu úlohu pri udržiavaní miery inflácie okolo priemeru celej EÚ.

Inflácia v Chorvátsku  pod priemerom

Rast spotrebiteľských cien v Chorvátsku sa v decembri 2021 zvýšil na 5,5 % z novembrových 4,8 %, a to najmä v dôsledku rastúcich cien potravín. Podobne ako v celej EÚ, ceny potravín spolu s vyššími cenami energií najviac ovplyvňujú celkovú úroveň inflácie.

Rada Chorvátskej národnej banky sa stretla v polovici januára aj preto, aby zhodnotila súčasný hospodársky a finančný vývoj a zvážila makroekonomické a finančné riziká plánovaného vstupu do eurozóny.

Zaujímavosťou bolo zverejnenie výsledkov prieskumu spotrebiteľskej dôvery, ktorý každý mesiac na vzorke 1 000 respondentov ponúka informácie o subjektívnom hodnotení rastu cien v predchádzajúcich 12 mesiacoch, tzv. vnímanej inflácii.

CapitalPanda-Peric-Chorvati vnimaju inflaciu citlivo
Chorvati vnimaju inflaciu citlivo

Vnímaná a reálna inflácia (vľavo) a skreslenie vnímania inflácie (vpravo) (Zdroj: hnb.hr)

Ako ukazujú výsledky, aj Chorváti sú mimoriadne citliví na rastúcu infláciu. Ak je rast prudší, vnímaná inflácia ide viacnásobne nahor. Samozrejme, tieto zistenia vychádzajú z priemerného pocitu inflácie u všetkých respondentov, ktorý sa môže výrazne líšiť od individuálneho vnímania. Hlbšia analýza údajov ukázala, že vnímanie inflácie sa líši okrem iného v závislosti od výšky ich príjmov. Každopádne, aktuálne výsledky prieskumu ukazujú, že typická domácnosť pociťuje nárast životných nákladov pomerne výrazne.

Chorvátsko je na tom hospodársky lepšie ako väčšina EÚ

Európska komisia nedávno zverejnila svoje zimné hospodárske prognózy, v ktorých uviedla, že chorvátska ekonomika vlani dokončila úplné oživenie v podobe písmena V a už prekonala úroveň spred krízy v roku 2019. Na porovnanie, v prípade Slovenska by tento moment mal nastať až niekedy okolo júna tohto roku.

Očakáva sa, že HDP Chorvátska za rok 2021 vykáže rast o 10,5 % po poklese o 8,1 % v roku 2020. Írsko s mierou rastu 13,7 % je jediným členom EÚ, ktorého HDP by mal za rok 2021 narásť rýchlejšie ako chorvátsky. To sú lepšie výsledky, ako sa očakávalo: ešte v novembri Komisia predpovedala 8,1 % rast HDP Chorvátska za rok 2021.

Čo Chorvátov trápi, je rastúca nezamestnanosť. Tá v januári stúpla na 7,8 % zo 7,4 % v decembri 2021. Podľa štatistického úradu bolo v januári na úradoch práce v Chorvátsku evidovaných 130 993 nezamestnaných osôb, čo je medzimesačne o 4,2 % viac. Avšak medziročný vývoj ukazuje výrazný posun k lepšiemu za posledných 12 mesiacov, keď v januári 2021 bolo v evidencii o 20,8 % viac ľudí.

Chorvátsko už od budúceho roka v eurozóne?

Chorvátsky parlament bude pravdepodobne v apríli 2022 hlasovať o návrhu zákona, ktorým sa ustanovuje právny základ pre prijatie eura. Následne sa očakáva, že Európska únia schváli žiadosť Chorvátska o vstup do eurozóny.

Ak budú v stanovenom termíne splnené všetky právne požiadavky, Chorvátsko by mal prijať euro ako svoju zákonnú menu 1. januára 2023. Počíta sa s klasickým dvojtýždňovým obdobím, počas ktorého budú v transakciách akceptované obe meny. Potom sa bude v obchodných aktivitách používať len euro, pričom staré bankovky a mince v mene kuna bude možné ešte nejaký čas vymeniť v bankách a ďalších oficiálnych inštitúciách za eurá.

Teraz najčítanejšie

Jozo_Peric_CapitalPanda

Jozo Peric

Vyštudoval som Univerzitu v Záhrebe a po magisterskom štúdiu zostal na univerzite pôsobiť ako dátový analytik. Od roku 2015 sa profesionálne venujem obchodom na kapitálových trhoch. Od roku 2019 pôsobím ako hlavný analytik brokera CapitalPanda. Venujem sa príprave analýz pre klientov so zameraním na finančné trhy, komodity a obchodovanie menových párov.